Penitenciárna starostlivosť v kontexte slovenskej väzenskej služby

Penitenciárna starostlivosť je komplexný systém aktivít zameraných na resocializáciu a reintegráciu osôb vo výkone trestu odňatia slobody. Ide o proces, ktorý sa neobmedzuje len na samotný výkon trestu, ale zahŕňa aj obdobie pred prepustením a po ňom. Cieľom je minimalizovať riziko recidívy a umožniť odsúdeným plnohodnotný návrat do spoločnosti.

Definícia a ciele penitenciárnej starostlivosti

Definovanie penitenciárnej starostlivosti nájdeme v zákone č. 475/2005 Z. z., ktorý upravuje aj ďalšie podmienky výkonu trestu odňatia slobody a zaobchádzania s odsúdenými. Ciele zaobchádzania s odsúdenými vychádzajú z odporúčaní, ktoré sú zakotvené v Minimálnych štandardných pravidlách zaobchádzania s väznenými osobami, ako aj z Európskych väzenských pravidiel.

Penitenciárna starostlivosť predstavuje širokú škálu aktivít, vrátane sociálnej starostlivosti, vzdelávania, zamestnávania, návštev, korešpondenčných činností, reedukačných činností, psychologických a psychiatrických intervencií, terapeutických činností, duchovného naplnenia a aktívneho trávenia voľného času.

Proces s odsúdenými pozostáva zo súboru zámerných, cieľavedomých a zákonmi vymedzených činností vo vzťahu k odsúdeným. Tieto činnosti sa komplexne zameriavajú na účelné naplnenie spoločenského cieľa výkonu trestu odňatia slobody, ktorý zabezpečuje ochranu spoločnosti, zabraňuje v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvára podmienky na pre/výchovu.

Kľúčové aspekty penitenciárnej starostlivosti

Individuálny prístup a program zaobchádzania

Po zaradení odsúdeného do skupiny a po jeho adaptačnom procese vypracuje sociálny pracovník spolu so psychológom plán výchovného pôsobenia (program zaobchádzania). Je základným prostriedkom na realizáciu individuálnej starostlivosti a výchovnej práce s odsúdením. Obsahuje všestrannú starostlivosť vo všetkých oblastiach života odsúdeného, napr. výchovné a vzdelávacie aktivity, pracovné zaradenie, voľnočasové aktivity, výchovné postupy, kontakty s primárnym prostredím, návštevy, korešpondencia, vzťahy a väzby k rodine.

Prečítajte si tiež: Význam penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti

Na zistenie potrieb odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody absolvuje odsúdený psychologické vyšetrenie osobnosti, podľa ktorého sa vyhotovuje program zaobchádzania. Pri vytváraní cieľov programu sa musí prihliadať na stupeň a povahu pozitívnych rezerv osobnosti na jeho správanie, dĺžku trestu, termín možného podmienečného prepustenia, možnosti zapojenia do individuálnych alebo skupinových aktivít, ako aj na možnosti a rozsah kontaktov s vonkajším svetom a bezpečnostné predpisy. Program obsahuje možnosti zaradenia do tréningového alebo terapeutického skupinového procesu, na ktorom sa dohodnú pedagóg, psychológ a sociálny pracovník.

Dôležitou súčasťou je vstupný pohovor, ktorý sa realizuje v nástupnom oddelení a pri umiestnení odsúdeného do kolektívu alebo skupiny.

Vzdelávanie a príprava na prepustenie

Autor sa zaoberá problematikou starostlivosti o odsúdených pred ukončením výkonu trestu odňatia slobody. Popisuje zaobchádzanie s odsúdenými vo výkone trestu, kde sa venuje programu zaobchádzania s odsúdenými, jeho jednotlivým častiam, ďalej sa venuje odsúdeným v procese vzdelávania a ich špecifikám, zaraďovaniu do práce a postaveniu pedagóga v systéme penitenciárneho zaobchádzania. Pozornosť venuje činnosti výstupných oddielov v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou a ÚVV a ÚVTOS v Ilave a vo Väzobnej väznici Praha - Ruzyň. Bližšie popisuje pracovné činnosti vychovávateľa, sociálneho pracovníka, psychológa a špeciálneho pedagóga v uvedenej Väzobnej väznici. Stručne pojednáva o Konzultačnom a informačnom centre EDUKOS so sídlo v Dolnom Kubíne, ktoré sa venuje odsúdeným prepusteným z výkonu trestu odňatia slobody, vzdelávaniu, individuálnej a skupinovej práci s nimi.

Sociálna opora a jej význam

Sociálna opora je druh prosociálneho správania a pomoci vyznačujúca sa skutkami v prospech inej osoby, ktorá sa nachádza v kríze alebo záťaži, bez očakávania odmeny. Je nápomocná pri zvládaní nepriaznivých životných udalostí zasahujúcich celkovú psychickú pohodu a zdravie.

Sociálna opora nie je rozhodujúca iba počas umiestnenia osôb vo väzenskom ústave, ale i po ich prepustení z neho. Uľahčuje prechod z penitenciárneho do občianskeho prostredia, zabraňuje recidíve a zvyšuje pravdepodobnosť zapojenia sa do života bez ohrozenia zdravia ovplyvneného psychickými chorobami, ktoré sa mohli objaviť v súvislosti s umiestnením vo väzenskom ústave.

Prečítajte si tiež: Emmerova a reintegrácia väzňov

Sociálna opora môže pochádzať z formálnych alebo neformálnych zdrojov. K neformálnym zdrojom priraďujeme rodinu, blízke osoby a pod., k formálnym zdrojom radíme väzenský personál (napr. sociálnych pracovníkov, psychológov, duchovných a i.) a inštitucionalizované zdroje z vonkajšieho prostredia (napr. sociálni kurátori, pracovníci občianskych združení a pod.).

V rámci väzenského ústavu sa do kontaktu s väznenými osobami okrem personálu podieľajúceho sa na režimových činnostiach dostáva aj odborný personál. Hlavnými zamestnancami, členmi väzenského personálu sú: referent režimu, pedagóg, psychológ, sociálny pracovník. Implementácia zaobchádzania v zmysle poznania jednotlivých väznených osôb a identifikovania prípadných rizík, ktoré sa u nich môžu vyskytovať, uľahčuje vzájomné interakcie medzi personálom a väznenými osobami. V tomto ohľade zohrávajú podstatnú úlohu v podmienkach väzenstva v Slovenskej republike pracovníci na pozíciách samostatný referent režimu, referent režimu, sociálny pracovník, pedagóg a psychológ.

Pracovníci na uvedených pozíciách nadväzujú kontakt s uväznenou osobou v prvých hodinách príp. dňoch po jej umiestnení vo väzenskom ústave. Nadviazanie kontaktu s väznenými osobami krátko po dodaní do väzenského ústavu slúži okrem poskytnutia informácií o právach a povinnostiach, o možnostiach udržiavania kontaktu a k získaniu anamnestických údajov od väznených osôb i k uľahčeniu nadviazania zmysluplných sociálnych interakcií.

Dostupnosť sociálnej opory v penitenciárnych podmienkach neposkytuje väzneným osobám iba pomoc pri zvládaní pre nich záťažových situácií. Podľa Justovej sa dostupná sociálna opora podieľa aj na vytváraní nových resocializačných návykov.

Formy sociálnej opory

• Hodnotiaca opora: Umožňuje zhodnotenie komunikácie, poskytuje informácie užitočné pre samohodnotenie. Posilňuje kladné seba hodnotenie a sebavedomie človeka, ktorý je v núdzi.
• Inštrumentálna opora: Poskytuje praktické druhy hmotnej a materiálnej pomoci; napr. pomoc so zabezpečením vhodného oblečenia a obuvi odpovedajúcim klimatickým podmienkam pri prepustení z výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, poskytnutie finančných prostriedkov na zabezpečenie prepravy do miesta bydliska, pomoc s hľadaním práce alebo bývania po prepustení z väzenského ústavu a pod.

Inštrumentálna opora sa javí ako žiaduca najmä pred prepustením klienta z väzenského ústavu. Odborní pracovníci zainteresovaní do poskytovania sociálnej pomoci sa snažia pred prepustením väzneným osobám, ktoré to potrebujú zabezpečiť pri prechode do občianskej spoločnosti následnú kontinuálnu pomoc, či už s využitím štátneho alebo neštátneho sektora. Takáto pomoc by mala obsahovať vyššie uvedené zložky sociálnej opory, aby sa prepusteným osobám najmä v prvých mesiacoch po prepustení uľahčilo zvládanie niektorých náročnejších situácií súvisiacich so začlenením do spoločnosti, napr. administratívna pomoc spojená s vybavovaním na úradoch, orientácia v meniacej sa spoločnosti, pomoc s návratom do rodiny, komunity a pod.

Prečítajte si tiež: Sociálna práca v penitenciárnej starostlivosti

Udržiavanie kontaktu s vonkajším prostredím

Udržiavanie kontaktu so svojimi neformálnymi zdrojmi sociálnej opory sa vo väzenskom ústave môže uskutočňovať prostredníctvom návštev (aj videonávštev), korešpondencie a telefonovania. Udržiavanie kontaktu s vonkajším prostredím upravujú v podmienkach väzenského systému Slovenskej republiky primárne zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov a zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Valentovičová na základe realizovaného výskumu uskutočnenom na reprezentatívnej vzorke väzenskej populácie (N = 841) v období od mája 2017 do júna 2017 medzi odsúdenými v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody v Slovenskej republike uvádza, že najviac využívanou formou udržiavania kontaktu s vonkajším prostredím sa deje v 39, 72% prípadov prostredníctvom korešpondencie. Druhý najčastejší spôsob (35, 46%) tvorí kombinácia korešpondencie, telefonovania a návštev, pričom až pre 89% odsúdených má rodina najvyššiu hodnotu.

Sprostredkovanie návštevy väznených osôb s im blízkymi osobami patrí k cenenej forme udržiavania kontaktu. Väznené osoby majú možnosť v prípade bezkontaktnej návštevy okrem vizuálneho stretnutia nadviazať aj fyzický kontakt.

Úloha personálu väzenského ústavu

Hlavnými zamestnancami, členmi väzenského personálu sú: referent režimu, pedagóg, psychológ, sociálny pracovník. Vo vzťahu k celému inštitucionálnemu personálu sa odporúča poskytnúť školenie, vzdelávanie prispôsobené ich všeobecným a špecifickým povinnostiam, ktoré budú reflektovať súčasné osvedčené postupy v trestných vedách založené na dôkazoch.

Základným aspektom úspešnej a účinnej intervencie je pozitívny, podporný vzťah medzi sociálnym pracovníkom a klientom, podmienkou, ktorého je empatia, rešpekt, ústretovosť, vrelosť a opravdivosť. Pociťovanie veľkej opory zo strany penitenciárneho sociálneho pracovníka v podmienkach slovenského väzenského systému v rámci výskumu zameraného na sociálne poradenstvo uvádzalo 44 % respondentov (N = 145).

Externé subjekty a ich participácia

K externým formálnym zdrojom patria o. i. Externé formálne zdroje sociálnej opory pôsobiace priamo v penitenciárnom ústave a odborní pracovníci z rôznych oblastí externého prostredia sú významným zdrojom sociálnej opory nie len počas priebehu umiestnenia, ale u niektorých väznených osôb aj pred prepustením z väzenského ústavu, kedy sa podieľajú na riešení problémov spojených s návratom do občianskej spoločnosti a k rodinným príslušníkom. Významnú úlohu tiež zohráva poskytovanie sociálnej opory zo strany externých subjektov a ich spoločnej participácii na organizovaných aktivitách a programov penitenciárnej sociálnej práce.

Špecifické intervencie a programy

Intervencie interných a externých formálnych zdrojov sociálnej opory môžu byť smerované na oblasť rozvoja vlastných kompetencií, pracovných kompetencií a osvojenie nových zručností. Tréningy a nácviky kognitívnych a rozhodovacích schopností sa môžu zameriavať na riešenie špecifických potrieb väznených osôb (alebo prepustených osôb v rámci začlenenia späť do komunity), ktoré ovplyvňujú ich schopnosť správneho rozhodovania a kontroly správania. Iné intervencie sa môžu formou zážitkového učenia zamerať na zvládanie hnevu, zlepšenie morálneho uvažovania a pod.

Výzvy a odporúčania pre zlepšenie penitenciárnej starostlivosti

• pokial je to možné (dovoľujú to kapacitné a bezpečnostné podmienky) umiestňovať klientov do väzenských ústavov čo najbližšie k miestu ich bydliska.
• vytvorenie technických podmienok udržiavania kontaktu s blízkymi osobami prostredníctvom videonávštev.
• podporovať (resp. vytvárať podmienky) pre plynulý prechod poskytovania sociálnej opory z podmienok väzenského ústavu do civilného prostredia.
• Pokiaľ sa jedná o inštitucionalizovaný subjekt (resp. pre intervencie spojené s poskytovaním sociálnej opory väzneným osobám (či už z radov väzenského personálu alebo externého subjektu) by malo existovať dostatočné personálne zázemie.
• Poskytovanie intervencií sociálnej opory nie je univerzálne a je potrebné ich diferencovať pre každého jednotlivca alebo skupinu väznených osôb za účelom dosiahnutia maximálnej účinnosti.

tags: #penitenciarna #starostlivost #milan #kniznica