Postúpenie pohľadávky ako spôsob zabezpečenia záväzku

Cieľom zabezpečovacích prostriedkov je posilnenie postavenia veriteľa a motivácia dlžníka k včasnému plateniu dlhov. V prípade nesplnenia záväzku dlžníkom, zabezpečovacie prostriedky uľahčujú veriteľovi vymáhanie zmluvného záväzku. Zabezpečovacie prostriedky umožňujú veriteľovi zvýšenie právnej istoty zabezpečením záväzkov, ktoré ponúka Občiansky alebo Obchodný zákonník. Zabezpečovacie prostriedky vznikajú na základe dohody, jednostranného právneho úkonu alebo zo zákona. Plnia zabezpečovaciu, preventívnu a uhradzovaciu funkciu. Z pohľadu povahy majú akcesorickú a subsidiárnu povahu.

Charakteristika zabezpečovacích prostriedkov

Zásada subsidiarity sa uplatní, ak hlavný záväzok nemožno realizovať a následne sa uplatní vedľajší zabezpečovací záväzok, ktorý zabezpečuje iná osoba ako dlžník. Zásada akcesority predstavuje závislosť zabezpečovacieho záväzku od zabezpečovaného záväzku. Aksesorický charakter zabezpečenia znamená, že ide o právne vzťahy, ktoré vznikajú a trvajú len popri hlavnom záväzku. Ak hlavný záväzok zanikne, automaticky zanikne aj zabezpečovací záväzok. Výpočet zabezpečovacích prostriedkov v Občianskom zákonníku nie je taxatívny, čo umožňuje dlžníkovi a veriteľovi dohodnúť sa aj na inom zabezpečení záväzku, ak ho zákon výslovne nezakazuje. Zabezpečovací právny vzťah vzniká najčastejšie na základe zmluvy, kde k hlavnému záväzku pristúpi tretia osoba poskytujúca zabezpečenie.

Zabezpečenie záväzku postúpením pohľadávky

Zabezpečenie záväzku postúpením pohľadávky spočíva v tom, že dlžník alebo tretia osoba (postupca) postúpi veriteľovi (postupníkovi) svoju pohľadávku. Postúpením pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa pohľadávky, ktorá je však iba dočasná. Ak si napríklad chcete zobrať pôžičku od svojho obchodného partnera a ten bude od vás žiadať zábezpeku, môžete ju poskytnúť tak, že na neho dočasne prevediete svoju pohľadávku voči inému obchodnému partnerovi.

Zábezpeka

Zábezpeka nie je osobitný zabezpečovací inštitút, ale len prísľub splnenia a zabezpečenia záväzku niektorým zo zabezpečovacích prostriedkov. Ide tu teda o dva právne vzťahy: záväzok dať zábezpeku a právny vzťah, ktorý vznikne poskytnutím konkrétneho spôsobu zábezpeky.

Uznanie dlhu

Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi v predpísanej písomnej forme, ktorým dlžník uznáva, že dlh v skutočnosti existuje a že ho zaplatí. Aby bolo uznanie dlhu platné, dlžník musí uznať nielen výšku dlhu, ale aj dôvod dlhu. Zabezpečovacia funkcia uznania dlhu spočíva v tom, že sa ním zakladá domnienka existencie dlhu, ktorá posilňuje procesné postavenie veriteľa pri vymáhaní pohľadávky na súde. Uznaním dlhu sa zároveň prerušuje pôvodná premlčacia lehota a začína plynúť nová 10 ročná lehota. Dlžník pritom môže uznať aj premlčaný dlh.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

Praktické aspekty zabezpečovacích prostriedkov

Vzhľadom na to, že zabezpečovacie prostriedky výrazne uľahčujú proces ich prípadného vymáhania, pohľadávku sa odporúča zabezpečiť vždy, a to predovšetkým v prípade ak dlžník nemá dobrú platobnú disciplínu. Bežní podnikatelia si však bonitu svojho dlžníka často nevedia skontrolovať, preto je pre nich praktickejšie obrátiť sa v tejto oblasti na špecializované spoločnosti. V praxi sa osvedčilo zabezpečenie pohľadávky formou záložného práva na nehnuteľnosť. Pri obchodných záväzkoch s vysokou hodnotou sa zase ako najistejšie javí zabezpečenie bankovou zárukou. Pri výbere toho najvhodnejšieho prostriedku je dôležité zohľadniť nielen bonitu a platobnú disciplínu dlžníka, ale aj výšku a druh záväzku, dobu zabezpečenia ako aj iné dôležité okolnosti každého prípadu.

Pre prípady možného vymáhania zabezpečenej pohľadávky v budúcnosti je kľúčové, aby bol zabezpečovací prostriedok medzi stranami dohodnutý v súlade so zákonom. Príkladom je zabezpečenia záväzku zmluvnou pokutou, s ktorým sa pri vymáhaní pohľadávok stretávame najčastejšie. V mnohých prípadoch ide o zmluvné pokuty, ktoré sú privysoké alebo nesprávne naformulované a v konečnom dôsledku nevymožiteľné alebo dokonca neplatné.

Postúpenie pohľadávky - právny rámec

Postúpenie pohľadávky je právny úkon, ktorým veriteľ (postupca) prevádza svoju pohľadávku voči dlžníkovi na inú osobu (postupníka). Postúpením pohľadávky prechádza na postupníka aj príslušenstvo pohľadávky a všetky práva s ňou spojené (napr. záložné právo). Postúpenie pohľadávky sa uskutočňuje na základe písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Postúpiť možno takmer akúkoľvek pohľadávku, a to splatnú aj nesplatnú. Zároveň nie je vylúčené, aby sa postúpila len časť veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi. Na to, aby bolo postúpenie pohľadávky účinné aj voči dlžníkovi, musí sa mu postúpenie pohľadávky oznámiť zo strany postupcu, resp. preukázať zo strany postupníka. Kým sa tak nestane, môže sa dlžník naďalej svojho záväzku zbaviť plnením pôvodnému veriteľovi. Aj v prípade, že dlžníkovi bude postúpenie pohľadávky riadne oznámené, resp. preukázané, môže dlžník stále započítať na túto pohľadávku postupníka svoje pohľadávky voči pôvodnému veriteľovi, ak ich mal už v čase, kedy mu bolo postúpenie pohľadávky oznámené, resp. poskytnutá. V závislosti od toho, či bolo postúpenie pohľadávky dojednané za odplatu alebo bezplatne a zároveň od dohody zmluvných strán potom vzniká zodpovednosť, resp.

Podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky

Podmienkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je spôsobilý predmet postúpenia, t. j. sú to pohľadávky, pri ktorých plnenie je obmedzené len na osobu veriteľa (napr. pohľadávky, postúpenie ktorých odporuje dohode veriteľa a dlžníka. Postupník, ktorý nastupuje na miesto postupcu, je oprávnený oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami ohľadne pohľadávky (napr. s jej základom, splatnosťou, formou plnenia, nárokmi dlžníka na započítanie a pod.).

Postúpenie pohľadávky a daň z pridanej hodnoty (DPH)

Pri postúpení pohľadávky z postupcu na postupníka, t. j. nového veriteľa neprechádza naňho aj právo na odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane má postupca, ktorý prijal tovar alebo službu a použil ju na účely svojho podnikania (postupník nespĺňa podmienky na odpočítanie dane).

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

Účtovanie postúpenia pohľadávky

V sústave jednoduchého účtovníctva je postúpenie pohľadávky u postupcu vyradením pohľadávky, pričom vyradenie sa zaúčtuje v knihe pohľadávok. V peňažnom denníku sa účtuje príjem za postúpenie pohľadávky uhradený postupníkom.

Oznámenie postúpenia pohľadávky dlžníkovi

Pri postúpení pohľadávky sa súhlas dlžníka nevyžaduje. Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Namiesto oznámenia postúpenia postupcom môže postúpenie postupník dlžníkovi preukázať. Nevyhnutnou súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávky je tiež dojednanie o tom, či ide o bezodplatnú či odplatnú zmluvu. V prípade bezodplatného postúpenia postupca nezodpovedá za pravosť ani vymožiteľnosť pohľadávky, pokiaľ postupníka neuviedol do omylu (v takom prípade by zodpovedal za prípadnú škodu a súdne trovy, ktoré by tým postupníkovi spôsobil). Naopak, v prípade odplatného postúpenia postupca zodpovedá za uvedené skutočnosti (pozri k tomu § 527 OZ), pravda, okrem prípadu, ak nevymožiteľnosť pohľadávky nastala až po jej postúpení. V prípade odplaty musí byť vyjadrená aj cena za postúpenie pohľadávky (splatnosť odplaty nemusí byť uvedená).

Zabezpečenie pohľadávky a zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka

V praxi sa často vyskytne situácia, kedy dôjde k zmene v osobe dlžníka alebo veriteľa pohľadávky, a to z rôznych dôvodov. Pri postúpení pohľadávky sa súhlas dlžníka s postúpením nevyžaduje. Dokým však pôvodný veriteľ dlžníkovi postúpenie neoznámi, alebo nový veriteľ postúpenie nepreukáže, platí, že dlžník môže plniť pôvodnému veriteľovi a tým sa zbaví svojho dlhu (§ 526 ods. Je pritom potrebné zdôrazniť, že pri pohľadávkach zo zmluvy sa nový veriteľ nestáva zmluvnou stranu daného zmluvného vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom - nevstupuje do zmluvy namiesto pôvodného veriteľa. Na nového veriteľa iba prejde právo na plnenie pohľadávky (a s tým spojené práva). Príkladom môže byť situácia, kedy pôvodný veriteľ postúpi na nového veriteľa právo na zaplatenie ceny za zhotovenie diela. Pôvodný veriteľ pritom ostáva zmluvnou stranou danej zmluvy o dielo ako zhotoviteľ diela. Naďalej teda zodpovedá napr. za vady dodaného diela.

Prevzatie dlhu

Prevzatím dlhu naopak rozumieme situáciu, kedy sa dlžník dohodne s iným subjektom, že tento iný subjekt preberie jeho dlh. S tým však veriteľ musí výslovne súhlasiť. Rovnako ako pri postúpení pohľadávky, aj tu platí, že nový dlžník sa nestáva zmluvnou stranou pôvodnej zmluvy.

Vplyv postúpenia pohľadávky na zabezpečovacie práva

Pri postúpení pohľadávky prechádzajú na nového veriteľa aj všetky práva s ňou spojené (§ 524 ods. Uvedené tiež vyplýva z § 538 ods. Občiansky zákonník teda ráta s tým, že spolu s postupovanou pohľadávkou prejdú na nového veriteľa aj zabezpečovacie práva. Ustanovenie § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka je pritom dispozitívne. To znamená, že zmluvné strany ho môžu dohodou meniť alebo úplne vylúčiť. V prípade ručenia navyše platí, že ak sa ručiteľ o postúpení pohľadávky nedozvie, aplikuje sa ustanovenie § 526 ods. Aj vo vzťahu k ručiteľovi teda platí, že sa zbaví svojho dlhu plnením pôvodnému veriteľovi, pokiaľ mu pôvodný veriteľ neoznámi alebo nový veriteľ nepreukáže, že došlo k postúpeniu pohľadávky. V prípade obchodnoprávnych záväzkových vzťahov ide v tomto ohľade Obchodný zákonník ešte ďalej a úpravu v Občianskom zákonníku dopĺňa - podľa § 307 ods.

Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri

Pri záložnom práve súčasne s postúpením pohľadávky automaticky (bez ďalšieho) prechádza na nového veriteľa aj záložné právo. Podľa § 151c ods. "Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky.

Zabezpečenie poskytnuté treťou osobou a prevzatie dlhu

V prípade zabezpečenia poskytnutého treťou osobou je zákon jednoznačný - táto tretia osoba musí dať súhlas s ďalším trvaním zabezpečenia aj po prevzatí dlhu novým dlžníkom. Čo sa týka súhlasu tretej osoby so zmenou v osobe dlžníka, zákon nevyžaduje žiadnu predpísanú formu tohto súhlasu.

Postúpenie pohľadávky a súdne konanie

Ak je veriteľ postupuje pohľadávku, o ktorej prebieha súdny spor alebo dlžník už je v konkurze, je dôležité okrem podpisu zmluvy učiniť ešte ďalšie kroky. V rámci súdneho sporu je potrebné navrhnúť zmenu účastníka a nový veriteľ musí na súd zaslať svoj súhlas s touto zmenou. Ak je dlžník už v konkurze, musia zmluvné strany na zmluve o postúpení pohľadávky svoje podpisy úradne osvedčiť a nový veriteľ musí podať na súd návrh na vstup do konkurzného konania.

Zmluva o postúpení pohľadávky

K postúpeniu pohľadávky môže dôjsť len na základe písomnej zmluvy, ktorá musí obsahovať určenie strán a presnú špecifikáciu pohľadávky, napr. peňažitá pohľadávka za dlžníkom vo výške 100 EUR s príslušenstvom, ktorá vznikla neuhradením ceny diela na základe zmluvy o dielo zo dňa 1. 1. 2015, podľa faktúry č. 1/2015. Podpisy na zmluve nemusia byť úradne overené. Ak je súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávky záruka pôvodného veriteľa za vymožiteľnosť pohľadávky, znamená to, že pôvodný veriteľ ručí až do výšky ceny, za ktorú pohľadávku postúpil. Do zmluvy odporúčame uviesť, či je pohľadávka zabezpečená napr. záložným právom alebo ručením tretej osoby, a toto zabezpečenie čo najpresnejšie špecifikovať.

Dohoda o zákaze postúpenia pohľadávky

Dlžník má v zmysle ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka možnosť, aby dohodou s veriteľom vopred vylúčil prípadné postúpenie pohľadávky inému, resp. Ak veriteľ túto dohodu z dlžníkom nerešpektuje a postúpi pohľadávku napriek dohodnutému zákazu, ani dobrá viera postupníka, ktorý o tomto zákaze nevedel, nemôže zabrániť absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

tags: #postúpenie #pohľadávky #ako #spôsob #zabezpečenia #záväzku