
Tento článok sa zaoberá problematikou platenia odvodov dôchodcov so zdravotným postihnutím (ZŤP) na Slovensku, pričom zohľadňuje ich špecifické postavenie a s tým súvisiace úľavy a povinnosti. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o platných zákonoch a predpisoch, ako aj praktické informácie pre zamestnávateľov, SZČO a samotných dôchodcov ZŤP.
Na Slovensku sú povinné odvody na sociálne a zdravotné poistenie upravené zákonmi č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. Tieto odvody sú kľúčové pre financovanie sociálneho a zdravotného systému krajiny. Zamestnanci a zamestnávatelia platia odvody zo svojich vymeriavacích základov, pričom výška odvodov sa líši v závislosti od rôznych faktorov, ako je napríklad status zamestnanca (napr. starobný dôchodca, osoba so ZŤP).
Častou témou zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú ZŤP osoby, ale aj ZŤP živnostníkov je problematika ZŤP a odvody. Veľkou výhodou ZŤP preukazu sú znížené odvody do zdravotnej poisťovne pre ZŤP osobu. Pri nástupe do zamestnania je potrebné svojmu zamestnávateľovi oznámiť, že ste držiteľom preukazu ZŤP. Automaticky tak budete každý mesiac vy aj váš zamestnávateľ platiť znížené odvody do zdravotnej poisťovne. Nižšie odvody platia aj pre SZČO. Odvody do zdravotnej poisťovne pre ZŤP osoby sú polovičné. Túto výhodu upravuje zákon 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Sadza poistného je pre ZŤP osobu ako zamestnanca 2% z vymeriavacieho základu, namiesto 4%. Ak je ZŤP osoba samostatne zárobkovo činná osoba - živnostník (SZČO), zaplatí odvody vo výške 7% z vymeriavacieho základu, namiesto 14%. Pre zamestnávateľa osoby so ZŤP je sadzba poistného do zdravotnej poisťovne vo výške 5% z vymeriavacieho základu. Štandardne by inak platil 10%.
Na Slovensku funguje solidárny systém zdravotnej starostlivosti, ktorý zabezpečuje rovnakú zdravotnú starostlivosť každému bez ohľadu na výšku jeho príjmu. Verejné zdravotné poistenie je povinné a preddavky na poistné odvádza každý občan. Platí ich sám, odvádza ich jeho zamestnávateľ alebo za poistenca platí poistné štát.
Za zamestnanca platí odvody zamestnávateľ, pričom výšku odvodov si zamestnanec môže skontrolovať na výplatnej páske. SZČO alebo dobrovoľne nezamestnaný si platí preddavky na poistné sám. Samoplatiteľom, t.j. dobrovoľne nezamestnanou osobou, ste v týchto prípadoch:
Prečítajte si tiež: Všetko o DDS
Poistenec štátu je napríklad dôchodca, evidovaný uchádzač o zamestnanie, matka na materskej dovolenke, študent alebo nezaopatrené dieťa. Poistné za tieto skupiny poistencov platí štát. Keď sa stanete poistencom štátu, vo väčšine prípadov sa to dozvie príslušný úrad. V niektorých prípadoch má však oznamovaciu povinnosť samotný poistenec, ktorú by si mal splniť do 8 dní.
SZČO a dobrovoľne nezamestnaní majú určené minimálne mesačné preddavky na zdravotné poistenie takto:
Osoby so zdravotným postihnutím 41 % a viac platia z týchto preddavkov polovicu. Na výpočet odvodov do verejného zdravotné poistenia môžete použiť odvodovú kalkulačku.
Štát platí odvody za takzvaných poistencov štátu. Sú nimi:
Aj ľudia so zdravotným obmedzením majú pri podnikaní rovnaké práva, ako všetci ostatní. Nakoľko majú však svoju situáciu sťaženú svojím zdravotným stavom, existujú pre nich určité zákonom ustanovené úľavy.
Prečítajte si tiež: Všetko o platení dôchodkového poistenia
Na to, aby bola samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) so zdravotným postihnutým uznaná za osobu so zdravotným postihnutím, ktorá si môže uplatniť zákonné zvýhodnenia, potrebuje rozhodnutie od Sociálnej poisťovne o poklese schopnosti vykonávať činnosť a miere zníženej pracovnej schopnosti. Osoby so zdravotným postihnutím majú tak isto ako ostatné samostatne zárobkovo činné osoby od prvého dňa získania oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti povinnosť sa registrovať v zdravotnej poisťovni. Na základe predloženia potvrdenia o zníženej pracovnej schopnosti sa následne znižuje percento odvodu do zdravotnej poisťovne. Percento odvodu do zdravotnej poisťovne zdravotne postihnutej SZČO sa od 1.1.2024 mení na 7,5 %. Do podania prvého daňového priznania takáto SZČO platí najnižšie odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Minimálny vymeriavací základ na zdravotné poistenie od 1.1.2025 bude 715 EUR a minimálna výška odvodu (preddavku) je 107,25 € (v prípade SZČO so zdravotným postihnutím je to suma vo výške 53,62 €). Znížená sadzba poistného pre osoby so zdravotným postihnutím sa pritom uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň.
Od 1.1.2008 už neplatí oslobodenie platenia odvodov do Sociálnej poisťovne pre zdravotne postihnuté osoby. Zdravotne postihnuté SZČO sú tak povinné odvádzať odvody do Sociálnej poisťovne v rovnakej výške ako SZČO bez zdravotného postihnutia. Odvody do Sociálnej poisťovne začínajú povinne platiť po podaní prvého daňového priznania k dani z príjmov a prekročení výšky zdaniteľných príjmov stanovených pre povinne nemocensky poistené osoby. Sociálne odvody musí SZČO platiť od 1. júla aktuálneho roku v prípade, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahla príjmy prekračujúce hranicu stanovenú zákonom. V praxi pritom ide o 12-násobok minimálneho mesačného vymeriavacieho základu pre dané obdobie.
Zmeny vo výške odvodov budú po novom rozdelené do dvoch skupín SZČO:
Uvedené dátumy platia, ak daňovník podával daňové priznanie v riadnej lehote do 31. marca. V prípade predĺženia lehoty na podanie daňového priznania sa interval mení od 1. októbra - 30. septembra.
Odvody do Sociálnej poisťovne sú podľa nových pravidiel ohraničené hornou aj dolnou hranicou. Presné limity sa vypočítajú podľa minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu. S ohľadom na skutočnosť, že obe hodnoty sa menia vždy na začiatku nového kalendárneho roku, tak k 1. januáru 2025 sa budú opäť prepočítavať. Kľúčovou hodnotou je pritom priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR spred dvoch rokov. V roku 2025 sa odrážať od sumy 1 430 €, ktorá tvorila priemernej mesačnej mzdy z roku 2023.
Prečítajte si tiež: Ponuky pre občanov Jelky
Z tejto hodnoty vypočítanej Štatistickým úradom SR sa následne vypočíta minimálny a maximálny vymeriavací základ platný pre rok 2024. Sumu 1 430 € možno:
Následne sa vypočíta z uvedených vymeriavacích základov 33,15 %, čím získame minimálne a maximálne odvody do Sociálnej poisťovne. Sumy platné pre rok 2025 sú nasledovné:
Pritom platí, že ak je vymeriavací základ vyšší ako 715 € a nižší alebo rovný 10 010 €, mesačné odvody budú vo výške 33,15 % z danej sumy.
Ak je živnostník, prípadne iná samostatne zárobkovo činná osoba, zdravotne postihnutá, má nárok na príspevok pre pracovného asistenta. Takýto nárok sa môže týkať aj ktoréhokoľvek zamestnaného človeka so zdravotným postihnutím, ktorého práca si vyžaduje prítomnosť ďalšej osoby. Príspevok sa poskytuje mesačne najmenej vo výške 41 % a najviac vo výške 70 % celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uzatvára dohoda, t. j. od 1. 1. 2024 je výška príspevku od 772,28 eur do 1 1318,53 eur/mesiac na činnosť jedného pracovného asistenta počas trvania:
Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, alebo medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len ako „úrad“ alebo ako „UPSVaR“) a samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím. Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode občan so zdravotným postihnutím vykonáva prácu alebo prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti, pričom jedno vyhotovenie zmluvy alebo jej kópiu, je povinná predložiť príslušnému úradu.
Príspevok na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti občanom so zdravotným postihnutím (§ 56 a nasl. zákona o službách zamestnanosti, § 15 - § 18 vyhl. č. 44/2004 Z.z.) je určený občanom so zdravotným postihnutím, ktorí v sebe nájdu odvahu a majú predpoklady riešiť svoje pracovné uplatnenie samozamestnaním. Úrad môže poskytnúť príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku prijme do pracovného pomeru občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta pre občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku. Za náklady na zriadenie pracovného miesta sa považujú náklady, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie vykonávania pracovnej činnosti občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce a súvisia so zriadením tohto pracovného miesta. Príspevok sa neposkytuje na úhradu celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, ktorý bol prijatý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránené pracovisko.
Výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku je v okresoch s priemerným podielom disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku:
Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom. Príspevok poskytuje zamestnávateľovi úrad, v ktorého územnom obvode sa zriadi chránená dielňa alebo chránené pracovisko. Súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku je podnikateľský zámer a kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Príspevok sa poskytuje do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov preukazujúcich vynaložené náklady. Tieto doklady je zamestnávateľ povinný predložiť najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku. Zamestnávateľ, ktorému bol poskytnutý príspevok, je povinný zachovať zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku najmenej dva roky. Vzhľadom na skutočnosť, že na poskytnutie príspevku podľa § 56 zákona o službách zamestnanosti nie je právny nárok, kompletnej a úplnej žiadosti o poskytnutie príspevku, spolu s náležitými prílohami môže byť vyhovené až po procese posúdenia vo výbore pre otázky zamestnanosti úradu.
Povinnosť používať pokladnicu e-kasa klient nevzniká v prípade, ak činnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby spadá do výnimiek podľa § 3 ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o ERP“). Medzi výnimkami z povinnosti používania pokladnice e-kasa klient v § 3 ods. 2 zákona o ERP je aj fyzická osoba ŤZP, ktorý disponuje s preukazom ŤZP.
Vyššie uvedenú výnimku však nemožno v praxi uplatniť, ak za takúto osobu prijíma tržbu fyzická osoba, ktorá nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (uvedené platí od 1.1.2018). To znamená, že podnikateľovi, ktorý je fyzickou osobou ŤZP, nevzniká povinnosť používať pri predaji tovaru alebo poskytovaní vymedzenej služby pokladnicu e-kasa klient. Ako potvrdenie mu postačuje preukaz ŤZP alebo úradne osvedčená fotokópia, ktorými sa preukáže na predajnom mieste. Zároveň má však takýto podnikateľ povinnosť na každom predajnom mieste sprístupniť oznámenie, v ktorom uvedie, že nie je povinný na účely zákona o ERP používať pokladnicu e-kasa klient.
Výninku si nemôžu uplatniť ani zamestnávateľ (FO), ktorý nie je držiteľom preukazu ŤZP, avšak jeho zamestnanci sú držiteľmi preukazu ŤZP. Výnimku z povinnosti používania Pokladnice e-kasa klient nie je možné uplatniť ani u právnickej osoby, a to ani vtedy, ak by konateľ bol fyzickou osobou ŤZP (preukaz ŤZP sa vydáva iba fyzickej osobe). Výnimka sa bude uplatňovať len vtedy, ak podnikateľ a aj zamestnanec budú držiteľmi preukazu ŤZP.
Minimálny vymeriavací základ za obdobie od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je určený pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a dobrovoľne poistenú osobu vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie, t. j. 715,00 eur. Minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca už s účinnosťou od 1.
Maximálny vymeriavací základ platný od 1. januára 2025 do 31. Pri zdravotnom poistení naďalej maximálna hranica vymeriavacieho základu neexistuje. V sociálnom poistení bude maximálna výška vymeriavacieho základu 15730 €. Minimálne odvody pre sociálne a zdravotné poistenie pre rok 2025 budú nasledovné:
Splatnosť odvodov je vždy pozadu.
Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ale aj osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek. A to odo dňa, kedy im Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, respektíve predčasného starobného dôchodku.Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek. A to odo dňa, kedy im Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, respektíve predčasného starobného dôchodku.
Osoba, ktorá má príjmy na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, napríklad príkaznej zmluvy, ak ide o závislú činnosť podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľským úradom cudzieho štátu, ani na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii: štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát.