Platná Zmluva verzus Návrh Zmluvy: Rozdiely a Dôležité Aspekty

Tento článok sa venuje rozdielom medzi platnou zmluvou a návrhom zmluvy, pričom sa zameriava na kľúčové aspekty, ktoré ovplyvňujú ich platnosť a účinnosť. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, ktorý bude zrozumiteľný pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po odborníkov.

Kúpna Zmluva a Občiansky Zákonník

Predaj nehnuteľnosti upravuje Občiansky zákonník, a to aj v prípade, ak sú zmluvnými stranami obchodní partneri. Je teda potrebné vychádzať z ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý kúpnu zmluvu a jej náležitosti upravuje.

Náležitosti Kúpnej Zmluvy

Predaj nehnuteľnosti sa uskutočňuje písomnou kúpnou zmluvou, v opačnom prípade by bol takýto právny úkon absolútne neplatný - to znamená, neplatný by bol nielen medzi predávajúcim a kupujúcim, ale aj vo vzťahu k 3. osobám. Okrem vymedzenia zmluvných strán, predmetu kúpnej zmluvy (predmetom je prevod vlastníckeho práva), identifikácie nehnuteľnosti (v zmysle príslušného listu vlastníctva tak, aby nedošlo k jej zámene s nehnuteľnosťou inou) a uvedenia kúpnej ceny obsahuje takáto zmluva aj ustanovenia o jej platnosti a účinnosti.

Platnosť a Účinnosť Zmluvy

Je na zmluvných stranách, ako sa dohodnú - akým momentom nadobudne zmluva platnosť a akým účinnosť. Strany sa môžu dohodnúť aj na tom, že zmluva sa stane platnou a účinnou v jednom okamihu. Občiansky zákonník vychádza z toho, že prednosť má vôľa strán za predpokladu, že nie je v rozpore s dobrými mravmi a právnymi predpismi a tieto nijak neobchádza.

Kúpna zmluva nadobúda platnosť podpisom zmluvných strán. Týmto momentom nadobúda aj účinnosť. Vecno - právne účinky nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností. Vecno - právnym účinkom teda je prevod vlastníckeho práva. Platnosť a účinnosť by teda mali nastať skôr ako vecno - právny účinok, vzhľadom na možné správanie sa zmluvných strán.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o vlastnoručne písaných zmenkách

Každá kúpna zmluva totiž obsahuje aj ustanovenia o zmluvných pokutách v prípade, ak strany niektorú zo zakotvených povinností nedodržia. Môže ísť o odovzdanie kľúčov k bytu, otázky odstúpenia od zmluvy, dodržania lehoty pre podanie návrhu na vklad a pod. Aby boli takéto pokuty právne vymáhateľné, je potrebné, aby bola zmluva platná a účinná dňom jej podpisu.

Pre ochranu zmluvných strán je preto tiež nevhodné, resp. sa neodporúča, aby zmluva nadobudla účinnosť neskôr ako platnosť. Napr. neodporúča sa, aby sa účinnou stala až povolením vkladu do katastra nehnuteľností. Ak by sa strany dohodli, že zmluva nadobúda účinnosť až povolením vkladu, a jedna zo strán by si nesplnila povinnosť, v súvislosti s ktorej nesplnením by mala zaplatiť zmluvnú pokutu, takáto zmluvná pokuta (jej zaplatenie) by bolo právne vymáhateľné až povolením vkladu, ktoré vôbec nemusí nastať.

Typickým príkladom je ustanovenie, ktoré zakotvuje povinnosť predávajúceho podať návrh na vklad do 10 dní od podpisu kúpnej zmluvy, pod podmienkou zaplatenia zmluvnej pokuty, ak túto povinnosť nesplní. Ak by zmluva podpisom nadobúdala iba platnosť, bez účinnosti, zmluvnú pokutu by nebolo možné vymáhať.

Zmluva o Dielo a Kúpna Zmluva

V minulom blogu sme sa venovali téme kúpnej zmluvy a jej príprave. Zmluva, ktorá sa s kúpnou zmluvou často zamieňa je zmluva o dielo. Táto zmluva, podobne ako aj kúpna zmluva, je upravená viacerými právnymi predpismi. Pri jej uzatváraní je dobré vedieť, čo sa presne rozumie pod pojmom “dielo” a následne si vybrať správny typ zmluvy ako aj právny predpis, podľa ktorého ju chcete uzatvoriť. Ak si ju ale chcete pripraviť sami, vedieť potrebujete aj to, čo takáto zmluva musí obsahovať.

Charakteristika Zmluvy o Dielo

Zmluva o dielo predstavuje záväzok zhotoviteľa vykonať určité dielo a zároveň záväzok objednávateľa zaplatiť za jeho vykonanie určitú vopred dohodnutú cenu. Zmluva o dielo je teda podobne ako kúpna zmluva zmluvou odplatnou. Rozdiel medzi nimi spočíva v ich predmete.

Prečítajte si tiež: Darovacia zmluva a dedičské právo

Rozdiely v Predmete Zmluvy

O kúpnu zmluvu pôjde predovšetkým vtedy, ak od predajcu nadobúdate jedinečnú konkrétnu vec (napr. pozemok, auto) alebo určité množstvo nejakej veci (napr. 5 kg pšenice). Pri zmluve o dielo naopak pôjde o zhotovenie alebo vykonanie určitého diela. každé zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti (pozri Obchodný zákonník § 536 ods.

Pri pohľade na túto definíciu vidíme, že zhotovenie veci môže za určitých okolností spadať aj pod kúpnu zmluvu. Kedy tomu tak bude? Tu je rozhodujúce predovšetkým to, kto je dodávateľom materiálu na zhotovenie predmetného diela. Ak je ním sám zhotoviteľ, vo väčšine prípadov pôjde o zmluvu kúpnu. Výnimkou je situácia, kedy je činnosť zhotoviteľa hodnotnejšia ako samotný materiál, ktorý použije. Vtedy pôjde o zmluvu o dielo.

Príklady Rozlíšenia Zmlúv

Uveďme si príklad: Ak si necháte zhotoviť napr. kuchynskú linku na mieru, ktorej materiál dodá jej výrobca, pôjde o zmluvu kúpnu. Ak si tú linku necháte o pár rokov opraviť alebo úplne prerobiť, uzatvoríte pritom zmluvu o dielo. O zmluvu o dielo pôjde aj vtedy, ak si do tej kuchyne chcete zavesiť rodinný portrét, ktorý vám zhotoví maliar s tým, že všetko potrebné si naň zaobstará sám. Hore uvedené pravidlo dodania materiálu však neplatí pri stavbách.

Právna Úprava Zmluvy o Dielo

Zmluvu o dielo nájdeme upravenú v Občianskom a v Obchodnom zákonníku. Podľa Obč. zák. postupujú hlavne fyzické osoby - nepodnikatelia. Zmluvy uzatvorené medzi podnikateľmi sa naopak riadia ustanoveniami Obch. zák. Aj fyzické osoby - nepodnikatelia však môžu uzatvoriť zmluvu o dielo podľa Obch. zák., ak sa na tom výslovne dohodnú v zmluve.

Rozdiely v Právach a Povinnostiach

Okrem subjektov je to hlavne v rozsahu práv a povinností zmluvných strán. Pri zmluve o dielo podľa Obč. zák. má zhotoviteľ napr. zákonné právo vyžadovať od objednávateľa platenie preddavkov. Avšak podľa Obch. zák. tak môže urobiť len vtedy, ak si to zmluvné strany výslovne dohodnú v zmluve.

Prečítajte si tiež: Zmluvné lehoty: Prehľad

Ďalším príkladom je určenie ceny na základe rozpočtu. Podľa Obč. zák. sa takáto cena nesmie zvýšiť bez súhlasu objednávateľa, ktorý má právo od zmluvy odstúpiť, ak s novou cenou nesúhlasí (pozri § 635 Obč. zák.). Naopak, podľa Obch. zák. sa zhotoviteľ môže domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak zo zmluvy vyplýva, že cena určená rozpočtom nie je úplná alebo záväzná. Ak objednávateľ s takýmto zvýšením ceny nesúhlasí, jej zvýšenie určí súd na návrh zhotoviteľa. Objednávateľ má právo odstúpiť od zmluvy len v prípade, ak takéto zvýšenie presahuje cenu určenú v rozpočte o viac ako 10% (pozri § 547 Obch.

Ak ste teda fyzická osoba - nepodnikateľ, ustanovenia Obch. zák. pre vás nemusia byť výhodné. V určitých prípadoch vás síce chránia kogentné ustanovenia § 52-54 Obč. zák. Tu ešte pripomíname, že zmluvy, ktorých predmetom je zhotovenie literárneho, či iného umeleckého alebo vedeckého diela, sa uzatvárajú primárne podľa autorského zákona (pozri § 39 tohto zákona) s primeraním použitím ustanovení Obč. zák.

Praktické Aspekty Zmluvy o Dielo

Zmluvy o dielo sú v praxi pomerne časté a ich obsah často vôbec neriešime. Ak si napr. dáte opraviť auto alebo povedzme topánky, očakávať budete asi len potvrdenie o prevzatí objednávky a doklad o zaplatení a nie nejakú detailnú zmluvu. Zákonodarca preto písomnú formu zmluvy o dielo nevyžaduje. Situácia je však iná v prípade, ak ide o dielo vyššej hodnoty ako je napr. rekonštrukciu domu. Tu vám dobre pripravená zmluva môže ušetriť veľa nepríjemností.

Náležitosti Zmluvy o Dielo

Každá zmluva o dielo musí v prvom rade obsahovať náležitosti, ktoré sú podľa zákona potrebné k tomu, aby bola platná (t. j. predmet plnenia a cenu). Ideálne ale je, ak zahŕňa aj ďalšie ustanovenia, ktoré jasne vymedzia práva a povinnosti zmluvných strán.

Odporúčané Náležitosti Zmluvy o Dielo

• označenie zmluvných strán (t. j. zhotoviteľa a objednávateľa)
• záväzky zmluvných strán (t. j. čo má zhotoviteľ vykonať a čo má objednávateľ za to zaplatiť)
• dohoda o cene - samotná cena nemusí byť v zmluve výslovne uvedená. Ak sa na nej zmluvné strany nedohodnú, Obch. zák. vyžaduje aspoň uvedenie spôsobu jej určenia, alebo výslovný prejav zmluvných strán uzatvoriť zmluvu bez takéhoto určenia. Platiť sa v takomto prípade bude cena primeraná alebo cena, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo. Takto určená cena však môže byť predmetom sporov. Z hľadiska právnej istoty preto odporúčame dohodnúť cenu priamo v zmluve.
• platobné podmienky
• spôsob vykonania diela
• spôsob odovzdania diela
• sankcie za porušenie povinností niektorej zmluvnej strany

Problémy v Praxi a Riešenia

V praxi sa však často stáva to, že zmluvné strany uzatvoria zmluvu o dielo len ústne bez presného vymedzenia všetkých podmienok a požiadaviek. Ďalšou častou chybou je zaplatenie ceny diela v hotovosti bez dokladu. Stretli ste sa v súvislosti so zmluvou o dielo s nejakým problémom? Pomôcť vám vieme hlavne s vymáhaním pohľadávky od objednávateľa.

Novela Občianskeho Zákonníka a Účinnosť Zmlúv

Podľa vládneho návrhu novely Občianskeho zákonníka, ktorú dňa 22.09.2010 schválila vláda budú všetky zmluvy, ktoré uzatvára štát a verejnoprávne inštitúcie, ktoré sa týkajú nakladania s majetkom štátu, účinné až po ich zverejnení. Verejnosť sa bude môcť vyjadriť k jednotlivým zmluvám a zároveň bude môcť upozorniť na nevýhodnosť zmlúv, pričom ten kto túto zmluvu podpísal, bude môcť od nej odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu, a to do desiatich dní od nadobudnutia účinnosti zmluvy. Novinkou bude i skutočnosť, že štát a verejnoprávne inštitúcie nebudú môcť uzatvárať nevypovedateľné zmluvy. Politici a štátni úradníci tiež nebudú môcť odmietnuť zverejnenie kontraktov s tvrdením, že ide o obchodné tajomstvo.

Platnosť verzus Účinnosť Zmluvy

V praxi sa častokrát pojem účinnosti zmluvy zamieňa s pojmom platnosť zmluvy. Zmluva je platná, keď spĺňa všetky podstatné náležitosti vymedzené príslušným právnym predpisom, napríklad označenie zmluvných strán, predmet zmluvy, podpísanie zmluvy. Účinnosť je skutočnosť, že zmluva začala spôsobovať právne účinky (následky), teda, že sa možno úspešne domáhať plnenia zo zmluvy. Napríklad v zmluve si zmluvné strany určia, že zmluva je účinná od určitého dňa, alebo že je účinná už podpisom zmluvy a pod. Čiže platnosť a účinnosť zmluvy nemusí nastať v tom istom okamihu.

Transparentnosť a Hospodárnosť

Nové pravidlá pre účinnosť zmlúv by mali vniesť transparentnosť a hospodárnosť pri nakladaní s verejnými financiami a je možné predpokladať, že navrhovaná novela zavedie nový kontrolný mechanizmus pre nakladanie s verejným majetkom.

Problémy v Praxi

Aplikáciu návrhu novely môže znejasniť prax, ktorá je bežná pri uzatváraní zmlúv, a to, že v mnohých prípadoch zmluva odkazuje na všeobecné obchodné podmienky, ktorú sú súčasťou zmluvy. Môžeme teda usudzovať, že v prípade zverejnenia zmluvy bez všeobecných obchodných podmienok nebude podmienka zverejnenia naplnená a zmluva teda nenadobudne účinnosť. V tomto smere môže návrh novely spôsobiť právnu neistotu a domnievame sa, že vždy bude potrebné zverejniť aj všeobecné obchodné podmienky. Neistotu v určitom slova zmysle vnáša aplikácia tejto novely i na obchodnoprávne vzťahy. Novela vôbec nerieši aplikáciu na obchodnoprávne vzťahy. Ak by táto novela nebola aplikovateľná i na obchodnoprávne zmluvy, bolo by možné novú úpravu obísť napr. prostredníctvom voľby Obchodného zákonníka.

Spoločenská Zmluva Spoločnosti s.r.o.

Spoločenská zmluva je nevyhnutným dokumentom pri zakladaní spoločnosti s.r.o.. Aké sú jej podstatné náležitosti a aký je rozdiel medzi spoločenskou zmluvou a zakladateľkou listinou?

Charakteristika a Náležitosti

Spoločenská zmluva je základným dokumentom spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorú zakladá viac ako jeden zakladateľ. Sú v nej uvedené všetky podstatné náležitosti o spoločnosti s.r.o. ako napríklad obchodný názov, sídlo, vlastnícke pomery, štatutárne orgány a ich konanie, predmety podnikania a iné podstatné údaje. Spoločenská zmluva je povinnou súčasťou pri podaní návrhu na zápis spoločnosti s.r.o.

Rozdiel medzi Spoločenskou Zmluvou a Zakladateľskou Listinou

Obsahová stránka spoločenskej zmluvy a zakladateľskej listiny je rovnaká, rozdiel je len v počte zakladateľov/spoločníkov. Ak má spoločnosť dvoch a viac zakladateľov, hovoríme o spoločenskej zmluve. Podstatné sú pojmy „listina“ a „zmluva“. Zakladateľská listina je jednostranný právny úkon a jedna strana nemôže sama so sebou uzatvoriť zmluvu. Preto sa použije pojem „listina“.

Povinné Náležitosti Spoločenskej Zmluvy

Obchodný zákonník stanovuje povinné (obligatórne) náležitosti spoločenskej zmluvy.

Obchodné Meno Spoločnosti

Je potrebné, aby bolo súčasťou spoločenskej zmluvy obchodné meno spoločnosti. Pri obchodnom mene je dôležité, že obchodné meno nesmie byť zhodné, ani zameniteľné, s už existujúcim obchodným menom inej právnickej osoby. Obchodné meno sa v spoločenskej zmluve uvádza s dodatkom obsahujúcim skratku právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným „s.r.o.“, alebo „spol.

Sídlo Spoločnosti

Aj sídlo spoločnosti je povinnou náležitosťou spoločenskej zmluvy. Je to adresa na ktorej firma oficiálne sídli, má tam menovku a poštovú schránku. Sídlo sa v spoločenskej zmluve uvádza vo forme úplnej a plnej adresy obsahujúcej názov obce, poštové smerovacie číslo, názov ulice alebo iného verejného priestranstva, orientačné číslo (prípadne súpisné číslo, ak sa obec nečlení na ulice). Sídlo môže byť len skolaudovaná nehnuteľnosť so súpisným číslom. V poslednej dobe sa využíva aj tzv. virtuálne sídlo.

Základné Imánie a Vklady Spoločníkov

V spoločenskej zmluve je uvedená aj výška základného imania a výška vkladov jednotlivých spoločníkov. Hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 5 000 €. Hodnota vkladu (obchodného podielu) spoločníka musí byť aspoň 750 €. Každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti.

Predmety Podnikania

Spoločnosť má ako predmety podnikania neobmedzený počet voľných, viazaných alebo remeselných živností a tieto sú uvedené v spoločenskej zmluve.

Konatelia Spoločnosti

V spoločenskej zmluve sa uvedú všetci konatelia spoločnosti. Pojmy konateľ a spoločník sú častokrát považované za synonymum a mnohí považujú za automatické, že spoločník a konateľ spoločnosti, musí byť tá istá osoba. Nie je tomu ale vždy tak. V praxi sa vyskytujú aj prípady, že konateľ spoločnosti nie je jej spoločníkom a naopak. V skratke, konateľ je štatutárnym orgánom a koná v mene spoločnosti.

Spôsob Konania Konateľov

Aj spôsob konania konateľov musí byť uvedený v spoločenskej zmluve. Prax pozná dva štandardné spôsoby konania konateľov - samostatne a spoločne. Pri viacerých konateľoch má spoločnosť na výber, či bude konať každý samostatne, alebo sa pri konaní v mene spoločnosti bude vždy vyžadovať podpis oboch konateľov, tzv. spoločné konanie. Niektoré spoločnosti majú v spôsobe konania konateľov uvedené obmedzenie konania, napr. nad určitú sumu.

Správca Vkladov

Ďalšou osobou, ktorú je potrebné uviesť v spoločenskej zmluve, je správca vkladov. Časti vkladov spoločníkov splatené pred vznikom spoločnosti spravuje zakladateľ, ktorý je tým poverený v spoločenskej zmluve, tzv. správca vkladov.

Výhody Poskytnuté Osobám

V spoločenskej zmluve musí byť jednoznačne uvedené, či spoločnosť poskytla alebo neposkytla výhody poskytnuté osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť.

Predpokladané Náklady

V spoločenskej zmluve je povinnosťou uviesť predpokladané náklady súvisiace so založením a vznikom spoločnosti. Uvádza sa len odhadovaná suma, štandardne 500 € a táto suma je len symbolická, nakoľko v účtovníctve sa zaúčtujú až reálne náklady na založenie spoločnosti.

Rezervný Fond

Rezervný fond sa štandardne vytvára až z prvého zisku, ktorý spoločnosť dosiahla, takže sa rezervný fond v spoločenskej zmluve uviesť nemusí. Aj napriek absencii povinnosti rezervný fond uvádzať, v praxi sa v spoločenskej zmluve uvádzajú ustanovenia § 124 odsek 1 Obchodného zákonníka, napr. „Spoločnosť vytvára rezervný fond z čistého zisku vykázaného v riadnej ročnej účtovnej závierke, za rok v ktorom sa zisk po prvý raz vytvorí, a to vo výške 5 % z čistého zisku.

Dozorná Rada

Určenie dozornej rady nie je zákonom vyžadované a v praxi sa využíva len vo veľkých spoločnostiach.

Úprava Náležitostí Spoločenskej Zmluvy

Zákon dáva možnosť upraviť niektoré náležitosti spoločenskej zmluvy. Spoločenská zmluva môže stanoviť vydanie stanov spoločnosti. Spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa.

Ďalšie Dokumenty Potrebné na Založenie Spoločnosti

Okrem spoločenskej zmluvy je na založenie spoločnosti s.r.o. potrebné priložiť aj iné dokumenty. Po príprave spoločenskej zmluvy a ostatných potrebných zakladateľských dokumentov je nevyhnutným krokom k založeniu spoločnosti s.r.o. získanie živnostenského oprávnenia pre danú spoločnosť. Následne sa podá návrh na zápis spoločnosti s.r.o. do obchodného registra na príslušný Okresný súd a zaplatí súdny poplatok 150 €.

Príklad Ustanovení v Spoločenskej Zmluve

1. Obchodné meno spoločnosti je […].
2. Sídlo spoločnosti je […].
3. Základné imanie spoločnosti predstavuje suma […].
4. Spoločníci: […].
5. Správcom vkladu je […].
6. V prípade, ak bude osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydané príslušným živnostenským úradom obsahovať iné slovné vymedzenie predmetu podnikania ako je uvedené v tomto bode spoločenskej listiny, považuje sa za predmet podnikania spoločnosti jeho vymedzenie podľa vydaného osvedčenia o živnostenskom oprávnení.
7. Najvyšším orgánom spoločnosti je valné zhromaždenie. Konateľ koná v mene spoločnosti samostatne.
8. Spoločník spoločnosti je oprávnený previesť svoj obchodný podiel, resp. jeho časť na tretie osoby. K prevodu obchodného podielu, deleniu a prevodu jeho časti je vždy nevyhnutný jednomyseľný súhlas valného zhromaždenia; to neplatí, ak má spoločnosť len jediného spoločníka.
9. Spoločnosť vytvára rezervný fond z čistého zisku vykázaného v riadnej ročnej účtovnej závierke, za rok v ktorom sa zisk po prvý raz vytvorí, a to vo výške 5 % (slovom päť percent) z čistého zisku. Tento fond sa bude každoročne dopĺňať 5% (slovom piatimi percentami) z čistého zisku vykázaného v riadnej ročnej účtovnej závierke, až do dosiahnutia výšky 10% (slovom desiatich percent) základného imania. Prostriedky rezervného fondu možno použiť v rozsahu, v ktorom sa podľa zákona vytvárajú povinne, iba na krytie strát spoločnosti. O jeho použití rozhoduje konateľ.
10. Predpokladané náklady spoločnosti, súvisiace s jej založením a vznikom, dosiahnu sumu do 500,- EUR.
11. Spoločnosť neposkytuje žiadne výhody osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť.
12. Právne pomery spoločnosti sa riadia právom Slovenskej republiky.

Zhrnutie Spoločenskej Zmluvy

Spoločenská zmluva je základným dokumentom spoločnosti a má svoje predpísané náležitosti. Spoločenskú zmluvu upravuje § 110 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník tiež upravuje aké náležitosti je možné upraviť v rámci spoločenskej zmluvy.

Odstúpenie od Zmluvy a Jeho Platnosť

Predpokladom (podmienkou) platnosti a účinnosti hmotnoprávneho úkonu odstúpenia od zmluvy (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka) smerujúceho k právnemu dôsledku podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým je zrušenie zmluvy, je, že zmluva, ku ktorej sa odstúpenie vzťahuje, nie je absolútne neplatnou; inak je odstúpenie od zmluvy neplatné pre rozpor so zákonom.

Platnosť Zmluvy ako Základ pre Odstúpenie

Hodno pripomenúť, že už v minulosti judikatúra (porovnaj R 22/1976) v spojitosti s touto problematikou predsa poukázala, že odstúpiť možno iba od zmluvy, ktorá bola uzatvorená platne, a Najvyšší súd Slovenskej republiky to opäť zopakoval, keď v uznesení z 30. júna 2009 sp. zn. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn.

Príklad z Praxe: Neplatné Odstúpenie od Zmluvy

Okresný súd Bratislava II (súd prvého stupňa) rozsudkom z 13. novembra 2007 č. k. 19C 115/2004-134 určil, že odstúpenie žalovanej z 25. septembra 2003 od zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uzavretej 18. júna 2003 je neplatné. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok 1 000 Sk a tiež povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa trovy konania 957 Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Zistenia Súdu Prvého Stupňa

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalovaná 18. júna 2003 uzavrela s pôvodným žalobcom B., zmluvu o úvere č. 2003/001úz a na zabezpečenie riadneho splnenia záväzku z nej vyplývajúceho aj zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva žalovanej k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X, a to bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na J. ulici č. X v B. V tejto zmluve bolo dohodnuté, že v prípade omeškania žalovanej so splnením záväzku z úverovej zmluvy zostane uvedená spoločnosť výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. X, pričom všetky záväzky účastníkov z úverovej zmluvy zaniknú. Ďalej mal súd za preukázané, že konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva B. k predmetným nehnuteľnostiam bolo právoplatne zastavené z dôvodu odstúpenia žalovanej od zmluvy o zabezpečovacom prevode práva.

Naliehavý Právny Záujem

Vzhľadom na túto skutočnosť mal súd prvého stupňa za to, že je daný naliehavý právny záujem žalobcu (ktorým sa po viacerých zmenách na strane žalobcu uskutočnených v priebehu konania na základe zmlúv o postúpení pohľadávok a o prevode práv stal M.) na požadovanom určení.

Dôvody Odstúpenia a Ich Neakceptovanie

Súd prvého stupňa k dôvodu odstúpenia žalovanej od zmluvy - odmietnutiu poskytnutia súčinnosti pri plnení dlhu zo strany pôvodného žalobcu, uviedol, že omeškanie veriteľa (i keby sa v konaní preukázalo) spôsobuje iba zmenu záväzku a neoprávňuje dlžníka na odstúpenie od zmluvy; pokiaľ žalovaná tvrdila, že od zmluvy odstúpila z dôvodu, že ju uzavrela v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok (ktoré videla predovšetkým v tom, že záväzok zo zmluvy o úvere vo výške 121 000 Sk je neúmerný hodnote predmetného bytu), ani tento dôvod odstúpenia neakceptoval.

Zabezpečovacia Funkcia a Dobré Mravy

Zdôraznil, že zabezpečovacia funkcia tohto prostriedku (§ 553 Občianskeho zákonníka) spočíva v tom, že nevýhoda z dočasnej straty prevedeného práva pôsobí na dlžníka, aby splnením záväzku opäť získal predchádzajúce právne postavenie, a preto je logické, že hodnota prevádzaného práva bude vyššia, ako je hodnota samotného záväzku. Podľa názoru súdu nie je vylúčené, aby si účastníci dohodli, že prevádzané právo v prípade omeškania dlžníka bude slúžiť ako alternatívne splnenie záväzku. Ak je však hodnota zabezpečovacieho práva, ktoré si veriteľ smie následne ponechať ako alternatívne plnenie, mnohonásobne vyššia ako samotný záväzok, je takéto ustanovenie zmluvy neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Neplatnosť jedného ustanovenia zmluvy však nespôsobuje automaticky neplatnosť celej zmluvy a nič nemení na povinnosti žalovanej splniť záväzok z úverovej zmluvy a zároveň previesť na žalobcu vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v zmysle zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a žalobca má právo ponechať si toto vlastnícke právo až do splnenia dlhu. Na základe takejto argumentácie dospel súd prvého stupňa k záveru, že odstúpenie žalovanej od zmluvy o zabezpečovacom prevode práva je neplatné a preto žalobe vyhovel.

Rozhodnutie o Trovoch Konania

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 148 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie Odvolacieho Súdu

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 18. júna 2008 sp. zn. 15Co 49/2008 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznal.

tags: #platná #zmluva #a #návrh #zmluvy #rozdiel