Platnosť mzdových nárokov a kolektívna zmluva: Podmienky a aspekty

Kolektívna zmluva je dôležitý nástroj na úpravu pracovných podmienok a mzdových nárokov zamestnancov. V tomto článku sa pozrieme na to, čo je nevyhnutné vedieť o kolektívnej zmluve ešte pred začatím kolektívneho vyjednávania, aké sú jej druhy, kto ju môže uzatvoriť a čo musí obsahovať.

Úvod do kolektívneho vyjednávania

Kolektívne vyjednávanie má dlhoročnú tradíciu vo všetkých vyspelých štátoch sveta a v súčasnom období nadobúda ešte väčší význam. Hlavnou úlohou kolektívneho vyjednávania je dojednať súbor pravidiel, ktoré upravujú podmienky zamestnávateľsko-zamestnaneckého vzťahu. Ak sú tieto pravidlá obsiahnuté v kolektívnej zmluve, majú právnu záväznosť pre zamestnávateľa i pre zamestnancov a musia sa dodržiavať pod hrozbou sankcie zo strany štátu. Zamestnávatelia nie sú oprávnení určovať pracovné a mzdové podmienky jednostranne, preto sa uplatňuje princíp ich dojednania v zmluve ako v dvojstrannom právnom úkone medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Čo je kolektívna zmluva?

Kolektívna zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorého obsah vychádza z autonómneho postavenia zmluvných partnerov a z princípu zmluvnej voľnosti. Platná podniková kolektívna zmluva i kolektívna zmluva vyššieho stupňa je záväzným právnym predpisom s rovnakými právnymi následkami ako zákon. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru a možno ich vymáhať súdnou cestou. Vo vzťahu k pracovnej zmluve je kolektívna zmluva nadradená, t. j. pracovná zmluva je neplatná v časti, v ktorej upravuje nároky zamestnanca v menšom rozsahu než kolektívna zmluva.

Základné druhy kolektívnych zmlúv

Existujú dva základné druhy kolektívnych zmlúv:

• Podniková kolektívna zmluva: Uzatvára sa medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou, ktorá pôsobí u daného zamestnávateľa. Upravuje pracovné a mzdové podmienky zamestnancov, ktoré nepresahujú rámec daného zamestnávateľa.
• Kolektívna zmluva vyššieho stupňa: Uzatvára sa medzi vyšším odborovým orgánom a organizáciami zamestnávateľov. Táto zmluva je platná pre zamestnávateľov vo verejnej správe, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Vzťah medzi podnikovou kolektívnou zmluvou a kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa je určený tak, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatváraná pre väčší počet zamestnávateľov má zabezpečiť nároky zamestnancov vo väčšom rozsahu, ako určuje zákon, ale súčasne také nároky, aby vyhovovali i ekonomicky slabším zamestnávateľom a aby ponechali aj možnosti na kolektívne vyjednávanie na podnikovej úrovni. Podniková kolektívna zmluva má preto vždy obsahovať pre zamestnancov výhodnejšie úpravy ako kolektívna zmluva vyššieho stupňa.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre cestovanie vlakom zadarmo

Subjekty kolektívnej zmluvy

Kolektívnu zmluvu môže uzatvoriť len obmedzený okruh subjektov. Na strane zamestnancov je to spravidla odborová organizácia, ktorá musí mať právnu subjektivitu a skutočný mandát pôsobiť na pracovisku. Zamestnávateľ nemôže znevýhodňovať zamestnancov, ktorí nie sú členmi odborovej organizácie. Ak u zamestnávateľa pôsobí viac odborových organizácií, majú právo vystupovať spoločne a vo vzájomnej zhode. Ak sa odborové organizácie pri dojednávaní kolektívnych zmlúv nedohodnú, zamestnávateľ musí rokovať s každou odborovou organizáciou, pričom nesmie uprednostňovať ani zvýhodňovať žiadnu z nich.

Na strane zamestnávateľov môže kolektívnu zmluvu uzatvoriť samotný zamestnávateľ alebo organizácia zamestnávateľov.

Obsah kolektívnej zmluvy

Kolektívna zmluva upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok, podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako ich upravuje Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to zákon výslovne nezakazuje, alebo ak z jeho ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Ak odborový orgán dohodne v kolektívnej zmluve nároky z pracovného pomeru v menšom rozsahu ako ustanovuje Zákonník práce, kolektívna zmluva je v tejto časti neplatná.

Medzi štandardné ustanovenia kolektívnej zmluvy patria úpravy týkajúce sa:

• Mzdových podmienok a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas, v sobotu a nedeľu, vo sviatok, za nočnú prácu a za sťažený výkon práce.
• Dĺžky pracovného času a prestávok v práci.
• Základnej výmery dovolenky.
• Odstupného a odchodného.
• Náhrady mzdy pri prekážkach v práci.
• Stravovania zamestnancov.

Platnosť a účinnosť kolektívnej zmluvy

Kolektívnu zmluvu možno uzavrieť len na určitú dobu. Doba, počas ktorej má platiť kolektívna zmluva, musí byť výslovne uvedená. Pre prípad, že doba platnosti nie je uvedená, zákon predpokladá, že kolektívna zmluva bola uzatvorená na jeden rok (12 mesiacov). Kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá zamestnávateľom, ktorým je štát, sa uzatvára na jeden kalendárny rok a platnosť nadobúda súčasne s nadobudnutím účinnosti zákona o štátnom rozpočte.

Prečítajte si tiež: Platnosť preukazu ZŤP v Česku

Kolektívna zmluva je platná dňom podpisu zmluvných strán na tej istej listine. Účinnosť začína prvým dňom obdobia, na ktoré je uzatvorená a končí uplynutím tohto obdobia. Ak nie je doba účinnosti výslovne určená, kolektívna zmluva je účinná jeden rok odo dňa podpisu. Účinnosť kolektívnej zmluvy však môže byť dohodnutá aj spätne.

Ochrana mzdových nárokov a skončenie účinnosti kolektívnej zmluvy

Zákonník práce v § 43 ods. 1 stanovuje povinnosť zamestnávateľa dohodnúť v pracovnej zmluve ako podstatnú náležitosť mzdové podmienky zamestnanca. Zároveň je možné mzdové podmienky ako podstatnú náležitosť pracovnej zmluvy dohodnúť v kolektívnej zmluve, pričom sa v pracovnej zmluve uvedie iba odkaz na príslušné ustanovenie kolektívnej zmluvy.

S účinnosťou od 1. septembra 2011 bolo do § 43 ods. 3 Zákonníka práce doplnené ustanovenie, ktorého účelom bolo odstránenie aplikačného problému pri určení výšky mzdy zamestnanca v prípade, ak mzdové podmienky sú v pracovnej zmluve dohodnuté iba odkazom na kolektívnu zmluvu a príslušná kolektívna zmluva stratila účinnosť. Týmto ustanovením sa sleduje zabezpečenie právnej istoty pri ochrane mzdových nárokov zamestnancov počas obdobia, kým nenadobudne účinnosť nová kolektívna zmluva prípadne, kým si ich zamestnávateľ a zamestnanec nedohodnú v pracovnej zmluve.

Zamestnávateľ je preto v zmysle § 43 ods. 3 Zákonníka práce povinný aj po skončení účinnosti kolektívnej zmluvy poskytovať zamestnancom mzdu za prácu podľa mzdových podmienok, ktoré boli v nej dohodnuté, a najneskôr v lehote 12 mesiacov (ak sa mzdové podmienky nedohodnú v novej kolektívnej zmluve), v súlade s § 54 Zákonníka práce dohodnúť mzdové podmienky v pracovnej zmluve so zamestnancom.

Kolektívne vyjednávanie a pluralita odborových organizácií

Poslednou novelou zákona o kolektívnom vyjednávaní sa do zákona zahrnula právna úprava súvisiaca s pluralitou odborových organizácií u jedného zamestnávateľa. Zákon o kolektívnom vyjednávaní upravuje len zásady a postup pri kolektívnom vyjednávaní. Pri dohodovaní obsahu záväzkov kolektívnych zmlúv vychádzajú zmluvné strany z iných právnych predpisov, najmä zo Zákonníka práce, zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a ďalších.

Prečítajte si tiež: Nárok na BČK pre ZŤP

tags: #platnosť #mzdových #nárokov #kolektívna #zmluva #podmienky