
Voľby do samosprávy obcí na Slovensku sa konajú každé štyri roky a prinášajú so sebou nielen zmenu v obsadení funkcií, ale aj otázky týkajúce sa platov volených zástupcov. Jednou z najdôležitejších pozícií v obci je starosta, ktorý je jej predstaviteľom, najvyšším výkonným orgánom a štatutárnym orgánom. Tento článok sa zameriava na platové pomery starostov na Slovensku, faktory, ktoré ovplyvňujú ich výšku, a s tým súvisiace aspekty.
Hlavou obce môže byť občan, ktorý v nej má trvalý pobyt. Výhra vo voľbách prináša starostovi isté kompetencie, ale aj povinnosti. Funkcia starostu je verejnou funkciou a je nezlučiteľná s funkciou poslanca, zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený, štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený, predsedu samosprávneho kraja či vedúceho zamestnanca orgánu štátnej správy. Funkčné obdobie starostu vzniká dňom zloženia sľubu a zaniká dňom zloženia sľubu novozvoleného starostu. Vzdanie sa mandátu starostu sa musí urobiť písomne a doručené obecnému úradu.
Starostu zastupuje zástupca starostu, ktorého spravidla na celé funkčné obdobie poverí zastupovaním starosta do 60 dní od zloženia sľubu starostu. Zástupca starostu môže byť len poslanec. Starosta môže zástupcu starostu kedykoľvek odvolať. Ak je v obci zriadená obecná rada, zástupca starostu je jej členom. Ak zanikne mandát starostu pred uplynutím funkčného obdobia, plní úlohy starostu v plnom rozsahu zástupca starostu. Zastupovanie sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu.
Platové pomery starostov obcí upravuje zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest. Starostovi patrí plat odo dňa zloženia predpísaného sľubu. Plat starostu je určený ako súčin priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa počtu obyvateľov obce.
Priemerná mesačná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve je vyčíslená na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Štatistické údaje o výške priemernej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok sú dostupné až s niekoľkomesačným oneskorením (obvykle v priebehu marca nasledujúceho roka), avšak starostovi sa zvýšený plat prizná spätne s účinnosťou k 1. januáru.
Prečítajte si tiež: Všetko o platoch a výsluhových dôchodkoch policajtov
Výšku platu starostu ovplyvňuje niekoľko faktorov:
| Počet obyvateľov | Násobok priemernej mzdy | Orientačný plat starostu (pri priemernej mzde 1 304 €) |
|---|---|---|
| do 500 | 1,65-násobok | 2 152 € |
| od 501 do 1000 | 1,83-násobok | 2 386 € |
| od 1001 do 3000 | 2,20-násobok | 2 869 € |
| od 3001 do 5000 | 2,41-násobok | 3 143 € |
| od 5001 do 10 000 | 2,60-násobok | 3 390 € |
| od 10 001 do |
Poznámka: Uvedené hodnoty sú orientačné a závisia od aktuálnej výšky priemernej mesačnej mzdy a rozhodnutia obecného zastupiteľstva.
Výška platov starostov bratislavských mestských častí sa pohybuje v rozmedzí od zhruba tritisíc do približne 4 500 eur. Napríklad plat starostky Starého Mesta Zuzany Aufrichtovej je v súčasnosti 4 553 eur, Dany Čahojovej z Karlovej Vsi 4 481 eur, ružinovský starosta Martin Chren zarobí 4 391,40 eur, starosta Petržalky Ján Hrčka 4 032 eur, Rudolf Kusý z Nového Mesta 3 740 eur alebo plat račianskeho starostu Michala Drotována je 3 252 eur. O platoch starostov jednotlivých mestských častí a ich zvýšení alebo znížení rozhodujú poslanci miestnych zastupiteľstiev.
Zástupcovi starostu patrí v zmysle zákona o meste Košice i zákona o obecnom zriadení plat, ak je dlhodobo uvoľnený zo zamestnania na výkon tejto funkcie. Plat určuje starosta podľa zákona maximálne do výšky 70 percent jeho platu. V ostatných veľkých mestských častiach nemajú zástupcu starostu, ktorý by bol dlhodobo uvoľnený zo zamestnania na výkon tejto funkcie. Vykonávať ju teda môže popri svojom civilnom zamestnaní, povolaní alebo podnikaní, ale môže ísť napríklad aj o nezamestnaného či dôchodcu. Takémuto zástupcovi nepatrí plat, nepovažuje sa totiž za zamestnanca mestskej časti v pracovnom pomere a starosta mu môže určiť podľa zákona iba odmenu maximálne len do výšky 70 percent zo základného zákonného platu starostu, hoci by ho mal ten aj navýšený.
Starosta sa počas výkonu funkcie na účely tvorby a použitia sociálneho fondu a na účely zabezpečovania stravovania a prispievania na stravovanie posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere. Nárok na dovolenku majú všetci starostovia a primátori. Nie je rozhodujúce, či funkciu vykonávajú v plnom rozsahu alebo na úväzok.
Prečítajte si tiež: Prehľad platov v zákazníckej podpore v Bratislave
Prečítajte si tiež: Mzdové podmienky sociálnych pracovníkov