Plný invalidný dôchodok a zamestnanie: Podmienky v roku 2013

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach zamestnávania osôb s plným invalidným dôchodkom v roku 2013, s dôrazom na legislatívne zmeny a praktické aspekty.

Invalidný dôchodok a práca: Základné informácie

Osoba s priznaným plným invalidným dôchodkom a preukazom ZŤP má možnosť zamestnať sa. Dôležité je poznať podmienky a možnosti, ktoré sa v roku 2013 upravovali novelizáciou zákonov.

Chránené dielne a pracoviská

Chránené dielne a chránené pracoviská sú pracoviská, kde pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím. Právnická alebo fyzická osoba, ktorá takéto pracovisko zriaďuje, je povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré je prispôsobené zdravotnému stavu občana, sa tiež považuje za zriadenie chráneného pracoviska. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím. Úrad práce priznáva postavenie chránenej dielne alebo pracoviska na základe kladného posudku orgánu na ochranu zdravia, a to na dobu neurčitú.

Zmeny v legislatíve od roku 2013

Novela zákona o službách zamestnanosti priniesla zmeny v oblasti príspevkov na zriadenie chránených dielní a pracovísk. Príspevok sa zmenil z obligatórneho na fakultatívny, obmedzil sa účel jeho využitia a znížila sa maximálna výška. Zmenili sa aj podmienky poskytovania príspevku na udržanie osôb so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Tento príspevok je určený pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím na pracovných miestach, ktoré nie sú zriadené ako chránené dielne alebo chránené pracoviská.

Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo pracoviska

Úrad práce poskytuje príspevok zamestnávateľovi, ktorý prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac. Zamestnávateľ musí o príspevok požiadať písomne. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta pre občana so zdravotným postihnutím v dielňach. Príspevok sa poskytuje do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov preukazujúcich vynaložené náklady.

Prečítajte si tiež: Práca popri invalidnom dôchodku: Na čo si dať pozor

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ má pri zamestnávaní zamestnanca so zdravotným postihnutím určité povinnosti. Musí zlepšovať vybavenie pracovísk, aby zamestnanec so zdravotným postihnutím mohol dosahovať rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená. Pre zamestnanca so zdravotným postihnutím, ktorého nemožno zamestnať za obvyklých pracovných podmienok, môže zamestnávateľ zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko. Zamestnávateľ umožní zamestnancovi so zdravotným postihnutím teoretickú alebo praktickú prípravu (rekvalifikáciu) s cieľom zachovať, zvýšiť, rozšíriť alebo zmeniť doterajšiu kvalifikáciu alebo ju prispôsobiť technickému rozvoju na udržanie zamestnanca v pracovnom pomere. Rekvalifikácia sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Mimo pracovného času sa rekvalifikácia uskutočňuje, len ak je to nevyhnutné vzhľadom na spôsob jej zabezpečenia. Zamestnávateľ je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov opatrenia na utváranie podmienok na zamestnávanie zamestnancov so zdravotným postihnutím a zásadné otázky starostlivosti o týchto zamestnancov.

Ukončenie pracovného pomeru

Osobitné povinnosti súvisiace s ukončením pracovného pomeru so zamestnancom so zdravotným postihnutím ustanovuje zamestnávateľovi § 66 Zákonníka práce. Občanovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného ÚPSVR, v obvode ktorého má sídlo, inak je výpoveď neplatná. Vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu rozhoduje v prvostupňovom správnom konaní miestne a vecne príslušný ÚPSVR, v druhostupňovom správnom (odvolacom) konaní Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. ÚPSVR rozhoduje len na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa a zamestnávateľovho písomného rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 1 písm. má povinnosť rozhodnúť do 30 kalendárnych dní od obdržania žiadosti, vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 kalendárnych dní. Predchádzajúci súhlas ÚPSVR musí mať zamestnávateľ pred skončením pracovného pomeru výpoveďou, inak je výpoveď neplatná. v § 63 ods. 1 písm. v § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre vážne porušenie pracovnej disciplíny; pre sústavné menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Definícia invalidity

Podľa § 71 ods. 1 ZSP je poistenec invalidný vtedy, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Občania s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 %, sa od 1. 5. 2008 podľa § 8 ods. 1 písm. i) ZSZ považujú za znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Invalidita sa preukazuje rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Povinný podiel zamestnávania

Zamestnávateľ je podľa § 63 ods. d) zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak ÚPSVR v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. Podľa ZSZ je zamestnávateľ povinný plniť povinnosti pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím. preukázať príslušnému ÚPSVR plnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím prostredníctvom ročného výkazu. Zamestnávateľ je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva 20 a viac zamestnancov. Zamestnávateľ preukáže plnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov za rok 2012 miestne príslušnému ÚPSVR najneskôr do 31. 3. 2013 na tlačive predpísanom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým je Ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2012 (ďalej len „ročný výkaz“). Príslušný ÚPSVR zvyčajne žiada zamestnávateľa o zaslanie ročného výkazu, resp. informácie o počte zamestnancov za príslušný rok aj v prípade, ak nie je zamestnávateľ povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, teda ak priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok u zamestnávateľa bol nižší ako 20 zamestnancov. V takomto prípade zamestnávateľ predkladá ÚPSVR ročný výkaz s nulovými hodnotami.

Celková cena práce

Celková cena práce sa na účely § 64 ZSZ a § 65 ZSZ vypočíta podľa ustanovenia § 49 ods. 4 ZSZ ako súčet priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR za príslušné obdobie a úhrady preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom. Pri výpočtoch za rok 2012 je potrebné na účely ustanovení § 63 ZSZ až § 65 ZSZ vychádzať z celkovej ceny práce v sume 1 034,27 €/mesiac. Podľa ZSZ ide o sumu vypočítanú zo sumy priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR vo výške 765 €/mesiac, ktorá bola zverejnená ŠÚ SR za 1. až 3. štvrťrok 2011. Celková cena práce za rok 2012 = priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR za 1. až 3. 765 € + (10 % + 1,40 % + 1 % + 3 % + 0,80 % + 0,25 % + 4,75 % + 14 %) zo sumy 765 € = 765 + 76,50 + 10,71 + 7,65 + 22,95 + 6,12 + 1,91 + 36,33 + 107,10 = 1 034,27 €. 0,8-násobok celkovej ceny práce je suma 827 €. 0,9-násobok celkovej ceny práce je suma 930 €. 930 €v prípade, ak povinnosť plní podľa § 65 ZSZ. Zamestnávateľ je povinný na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím (ktorého nezamestnával a ktorý mu chýba do splneného povinného podielu zamestnávania) odviesť na účet príslušného ÚPSVR odvod podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 ZSZ. Je to 0,9-násobok celkovej ceny práce po zaokrúhlení v zmysle § 65 ods. 1 ZSZ na euro nadol. 827 € v prípade, ak povinnosť plní podľa § 64 ods. 1 až ods. 7 ZSZ. Je to 0,8-násobok celkovej ceny práce po zaokrúhlení v zmysle § 64 ods. 5 ZSZ na euro nadol na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím v prípade, ak zamestnávateľ zadal zákazku (odoberal výrobky alebo služby) chránenej dielni alebo chránenému pracovisku, alebo občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Podľa § 64 ods. je platiteľom DPH, nezapočítava do ceny zákazky DPH vo výške, v akej mu vznikne nárok na jej odpočítanie podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. 10 % peňažného plnenia bez započítania DPH. Ak podľa § 64 ods. 8 ZSZ zamestnávateľ odobral výrobky od chránenej dielne alebo občana so zdravotným postihnutím, ktoré nie sú nimi zhotovené. Ide o chránené dielne alebo občanov so zdravotným postihnutím, ktorí realizujú činnosti spojené s nákupom a predajom výrobkov, ktoré nezhotovujú. - ak chránená dielňa alebo občan so zdravotným postihnutím vykonáva činnosti spojené s nákupom a predajom výrobkov, ktoré nezhotovujú, na účely započítania povinného podielu sa zamestnávateľovi, ktorý odoberá takéto výrobky, bude započítavať výška 10 % peňažného plnenia bez započítania DPH. Zákazkou sa rozumie dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením. Táto zákazka sa realizuje medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Tovar je výrobok zhotovený chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom, alebo občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, a je určený na predaj. Službou sa rozumie služba poskytovaná chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom, alebo občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Zistený počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnávať, a skutočný počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnávateľ zamestnáva, sa zaokrúhľuje na celé čísla od 0,5 (vrátane 0,5) smerom nahor. Podľa § 63 ods. 2 ZSZ platí, že zamestnávateľ, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, si na účely plnenia povinného podielu zamestnávania zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. d) ZSZ započítava, ako keby zamestnával troch takých občanov. Podľa § 72 ods. 6 ZSZ sa na účely plnenia povinnosti zamestnávateľa podľa § 63 ZSZ za občana so zdravotným postihnutím považuje aj občan,ktorý po opätovnom posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu alebo po preskúmaní trvania invalidity na nárok na invalidný dôchodok podľa ZSPprestal byť občanom so zdravotným postihnutím, najdlhšie do 3 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne alebo najdlhšie do 3 rokov od vydania posudku, ktorým bola občanovi priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % a menej. Podľa § 72b ods. 7 ZSZ sa do povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa za predchádzajúci kalendárny rok na účely § 63 ZSZ a na účely zadania zákaziek podľa § 64 ZSZ započítava aj občan so zdravotným postihnutím, ktorý bol poberateľom invalidného dôchodku, ktorý sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok. Tento zamestnanec sa započíta odo dňa, od ktorého sa jeho invalidný dôchodok považuje za starobný dôchodok.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a invalidný dôchodok

Výpočet počtu zamestnancov

Pri určení 3,2 % z celkového počtu zamestnancov zamestnávateľ vychádza z priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok, ktorého výpočet upravuje metodika štvrťročného výkazu „Práca 2-04“ ŠÚ SR. Do celkového počtu zamestnancov, z ktorého sa vypočítava povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, sa nezapočítavajú zamestnanci, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí. Údaj o priemernom evidenčnom počte zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok sa v súlade so štatistickým výkazom „Práca 2-04“ udáva a zaokrúhľuje na 1 desatinné miesto. Do evidenčného počtu zamestnancov sa zahŕňajú všetky osoby, ktoré sú v pracovnom, štátnozamestnaneckom pomere (ďalej len „pracovná zmluva“) alebo členskom pomere k zamestnávateľovi a dostávajú mzdu alebo plat bez ohľadu na druh vykonávanej práce, počet odpracovaných hodín (na plný alebo skrátený úväzok) a uzavretie pracovnej zmluvy na dobu určitú alebo dobu neurčitú. Do priemerného evidenčného počtu zamestnancov sa nezahŕňajú najmä: 1. ženy na materskej dovolenke podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce, 2. osoby na rodičovskej dovolenke podľa § 166 ods. 2 a § 167 Zákonníka práce, 3. zamestnanci uvoľnení, resp. povolaní na výkon vojenskej služby, civilnej služby alebo na vojenské cvičenie, 4. zamestnanci vyslaní na prácu k inému zamestnávateľovi, 5. zamestnanci, ktorí svojvoľne opustili prácu v organizácii bez súhlasu organizácie a bez riadneho skončenia pracovného (členského) pomeru v prípade, že ich neprítomnosť presiahla 4 týždne. 6. zamestnanci, ktorým bolo poskytnuté neplatené voľno bez náhrady mzdy v rozsahu dlhšom ako 4 týždne, a to odo dňa nástupu na toto voľno (napr. z dôvodov starostlivosti o dieťa, a pod.), 7. osoby, ktoré nie sú v pracovnom, štátnozamestnaneckom alebo členskom pomere so zamestnávateľom (napr. osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a pod.), 8. žiaci stredných odborných učilíšť a študenti vysokých škôl na povinnej praxi, 9. súkromní podnikatelia a ich spoločníci, ktorí nemajú uzatvorenú pracovnú zmluvu v danej organizácii (nie sú zamestnancami).

Medzi zamestnancov, ktorí sa zahŕňajú do evidenčného počtu patria napríklad: 1. zamestnanci, ktorí dostali platené študijné voľno za účelom zvýšenia svojej kvalifikácie, príp. na zloženie skúšok podľa príslušných predpisov (resp. ak sú im poskytované náhrady mzdy), 2. zamestnanci s kratším pracovným časom podľa § 49 Zákonníka práce sa zahŕňajú do evidenčného počtu zamestnancov v období trvania ich pracovného pomeru k organizácii každodenne, a to i vtedy, keď ich pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni (§ 49 ods. 4 Zákonníka práce), 3. zamestnanci, ktorí sú v pracovnom pomere u zamestnávateľa a vykonávajú prácu len príležitostne na výzvu a podľa potrieb zamestnávateľa (obdobne sa každodenne zahŕňajú do evidenčného počtu).

Možnosti plnenia povinnosti zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím

Povinnosť zamestnávateľa zamestnávať povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím môže zamestnávateľ plniť podľa § 65a ZSZ aj vzájomnou kombináciou plnenia povinností podľa § 63 ods. 1 písm. d) ZSZ, teda zamestnávaním občanov so zdravotným postihnutím a podľa § 64 ods. 1 ZSZ, teda zadaním zákazky chránenej dielni alebo chránenému pracovisku, alebo občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Mzda a pracovné podmienky

V zmysle § 118 Zákonníka práce, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Mzdové podmienky je zamestnávateľ povinný dohodnúť s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, v mzdovom poriadku alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Poskytovanie minimálnej mzdy upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Podľa § 2 ods. 1 zákona o minimálnej mzde vláda nariadením vlády č. 326/2012 Z. z. ustanovila s účinnosťou od 1. 1. 2013 sumu minimálnej mzdy na 337,70 € mesačne a 1,941 € za každú odpracovanú hodinu.

Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný v zmysle § 120 Zákonníka práce poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Pracovné miesto je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre plný invalidný dôchodok

Za prácu nadčas, t. j. prácu vykonávanú na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas a vykonávanú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, patrí zamestnancovi v zmysle § 121 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie nepatrí v prípadoch, keď sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas. Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi v zmysle § 122 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca. Pri čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok mzdové zvýhodnenie nepatrí. Za nočnú prácu, t. j. prácu vykonávanú s účinnosťou od 1. 1. 2013 medzi 22. hodinou a 6. hodinou (do 31. 12. 2012 - 5. hodinou), patrí zamestnancovi v zmysle § 123 Zákonníka práce popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 0,3882 €.

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri práci v prostredí, v ktorom pôsobia chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach a fyzikálne faktory ako hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, ak sú zaradené do 3. alebo 4. kategórie a vyžadujú, aby zamestnanec používal osobné ochranné prostriedky, patrí zamestnancovi v zmysle § 124 Zákonníka práce za každú hodinu práce popri dosiahnutej mzde najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 0,3882 €. Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť alebo sa s ním dohodnúť o pracovnej pohotovosti, t. j. aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava na pracovisku, ale prácu nevykonáva, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas a zamestnancovi za každú hodinu patrí v zmysle § 96 ods. 3 Zákonníka práce mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 1,9410 €. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava mimo pracoviska, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času a zamestnancovi patrí v zmysle § 96 ods. 5 Zákonníka práce náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 0,3882 € bez ohľadu na ustanovený týždenný pracovný čas. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku v súlade s § 100 až § 117 Zákonníka práce.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Od 1. 1. 2013 sa podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce rozšírili možnosti uzatvárania dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru aj na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona. Na dohody sa vzťahujú ustanovenia prvej časti Zákonníka práce (všeobecné ustanovenia, § 1 až § 40 ZP) a šiestej časti Zákonníka práce (ochrana práce, § 146 až § 150 ZP) rovnako ako aj do 31. 12. 2012. Na dohodárov sa vzťahuje iba § 119 ods. 1 ZP (minimálna mzda). Na dohody sa nevzťahuje § 90 ods. 9 ZP.

Sociálne a zdravotné poistenie

Povinnosť platiť poistné na sociálne a zdravotné poistenie upravuje od 1. 1. 2013 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení posledných noviel: v znení zákona č. 252/2012 Z. z. a č. 413/2012 Z. z. a zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení posledných noviel: v znení zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z. a č. 421/2012 Z. z. (ďalej len „ZZP“). Od 1. 1. 2013 sa zjednotili maximálne vymeriavacie základy na účely ZSP a ZZP a zvýšili sa na 5-násobok priemernej mzdy, t. j. na účely ZZP najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy platnej v roku 2011, čo je 47 160 €/rok (60 x786) a 3 930 €/mesiac (47 160 : 12).

tags: #plný #invalidný #dôchodok #a #zamestnanie #podmienky