Čo Znamená PN Počas Likvidácie Firmy: Komplexný Prehľad

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku práceneschopnosti (PN) počas likvidácie firmy na Slovensku, s dôrazom na dopady na zamestnancov, spoločníkov a konateľov, ako aj na daňové a odvodové povinnosti spojené s likvidačným zostatkom. Cieľom je poskytnúť zrozumiteľné informácie pre rôzne cieľové skupiny, od bežných zamestnancov až po odborníkov v oblasti práva a účtovníctva.

Práceneschopnosť Zamestnanca Počas Likvidácie

Ak zamestnanec ochorie a je práceneschopný v čase, keď jeho zamestnávateľ vstupuje do likvidácie, má nárok na nemocenské dávky. Ak nárok na nemocenské vznikol počas trvania povinného nemocenského poistenia zamestnanca a dôvody práceneschopnosti pretrvávajú aj po ukončení pracovného pomeru, Sociálna poisťovňa bude zamestnancovi vyplácať nemocenské až do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti alebo do uplynutia podporného obdobia, maximálne do 52. týždňa od začiatku práceneschopnosti.

Je dôležité, aby si poistenci v takejto situácii uvedomili, že všetky potrebné dokumenty k výplate nemocenského a k ukončeniu jeho poberania musia doručiť priamo pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá je príslušná podľa sídla posledného zamestnávateľa. Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý je potrebný na výplatu nemocenského, ak práceneschopnosť pokračuje aj v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, je potrebné doručiť pobočke najneskôr do 5. dňa daného mesiaca.

Likvidácia Firmy a Daňové Povinnosti

Likvidácia spoločnosti je proces, ktorý legislatívne upravuje zákon č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) a daňové aspekty upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Likvidácia predstavuje proces vysporiadania majetku spoločnosti po vysporiadaní nárokov všetkých veriteľov.

Podiel na likvidačnom zostatku je majetok, ktorý zostane po uspokojení všetkých pohľadávok veriteľov a iných záväzkov spoločnosti. Tento zostatok sa následne rozdelí medzi spoločníkov (napr. v s.r.o.) alebo členov družstva.

Prečítajte si tiež: Dovolenka so psom bez stresu

Zdaňovanie Podielu na Likvidačnom Zostatku

Podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov je podiel na likvidačnom zostatku spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) alebo družstva vyplatený spoločníkovi s.r.o. alebo členovi družstva z likvidačného zostatku pri zániku spoločnosti alebo družstva likvidáciou predmetom dane z príjmov, ak spoločnosť vstúpila do likvidácie najskôr 1. januára 2017, alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa osobitného predpisu najskôr 1. januára 2017.

Základom dane pre daň vyberanú zrážkou je podiel na likvidačnom zostatku znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. a) zákona o dani z príjmov.

Príklad: František je spoločníkom v spoločnosti ABCX, s. r. o., ktorá vstúpila do likvidácie. Počas likvidácie mu bol vyplatený podiel na likvidačnom zostatku spoločnosti vo výške 7 000 €. František v minulosti vložil do základného imania spoločnosti vklad vo výške 5 000 €. Základ dane pre zrážku bude 7 000 € - 5 000 € = 2 000 €. Z tejto sumy sa zrazí daň. Ak by bol jeho vklad 7 000 eur, tak sa mu podiel na likvidačnom zostatku, t. j. Františkovi nezdaňoval.

Sadzba Dane

Sadzba dane pri vyplácaní podielu na likvidačnom zostatku s. r. o. závisí od toho, kedy spoločnosť vstúpila do likvidácie a od charakteru príjmu spoločníka. Ak je spoločník fyzická osoba, uplatní sa sadzba dane z príjmov fyzických osôb.

Pri vyplatení podielu na likvidačnom zostatku spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti (v. o. s.) alebo komplementárovi komanditnej spoločnosti (k. s.) sa postupuje odlišne. Podiel na likvidačnom zostatku sa zahrnie do základu dane podľa § 6 ods. 7 a 8 zákona o dani z príjmov.

Prečítajte si tiež: Práceneschopnosť a invalidný dôchodok

• Zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j. z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, sa uplatní 15 % sadzba dane z príjmov, ak príjem (výnos) za zdaňovacie obdobie nepresiahne 60 000 eur.
• Ak príjem (výnos) za zdaňovacie obdobie presiahne 60 000 eur (176,8-násobok platného životného minima), uplatní sa sadzba dane 21 %.

Zdravotné Odvody

Podľa § 10b ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení sa vyplatený podiel na likvidačnom zostatku považuje za príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov a je predmetom ročného zúčtovania zdravotného poistenia. To znamená, že spoločník v. o. s. alebo komplementár k. s. zaplatí z tohto príjmu zdravotné odvody vo výške 14 %, resp. 7 % pre osoby so zdravotným postihnutím.

Účtovné a Daňové Povinnosti Firmy v Likvidácii

Firma v likvidácii má špecifické účtovné a daňové povinnosti. Je potrebné zostaviť daňové priznanie a účtovnú závierku pred vstupom do likvidácie a pri ukončení likvidácie. Účtovná závierka a daňové priznanie pri vstupe do likvidácie a pri ukončení likvidácie majú svoje špecifiká, ktoré je potrebné dodržať.

Odvody Konateľa a Spoločníka v s.r.o.

Odvody konateľa, resp. spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) sú rozdielne podľa toho, akým spôsobom je odmeňovaný. Konateľ spoločnosti môže vykonávať funkciu bez nároku na odmenu, môže dostávať pravidelné alebo nepravidelné odmeny, alebo môže byť v s.r.o. aj zamestnaný. Všetky tieto aspekty ovplyvňujú výšku odvodov.

Kto je Spoločník a Kto Konateľ?

V niektorých prípadoch je odvodová povinnosť rozdielna pri spoločníkoch a konateľoch. Spoločník je majiteľom firmy. Eseročka musí mať minimálne jedného alebo viacerých spoločníkov (majiteľov). Medzi základné práva spoločníka patrí právo na podiel zo zisku spoločnosti, právo hlasovať na valnom zhromaždení firmy a iné.

Konateľ je štatutárnym orgánom firmy. Ide o osobu, ktorá koná v mene spoločnosti navonok, podpisuje zmluvy, má prístup k firemnému účtu a podobne. Pri jednoosobových s.r.o. je rovnaká osoba v pozícii spoločníka aj v pozícii konateľa. Spoločník teda môže byť aj konateľom a konateľ môže byť aj spoločníkom. Pri iných štruktúrach firmy môže byť napríklad jedna osoba spoločníkom a iná osoba konateľom. Vždy musí mať firma aspoň jedného alebo viacerých spoločníkov a aspoň jedného alebo viacerých konateľov. Najčastejšie je spoločník zároveň aj konateľom eseročky.

Prečítajte si tiež: Prihlásenie na dôchodkové poistenie

Odvody Konateľa/Spoločníka, Ktorý Nedostáva Odmenu

Zrejme najčastejším prípadom, najmä pri menších firmách, bude situácia, kedy konateľ/spoločník nedostáva za svoju činnosť žiadnu pravidelnú ani nepravidelnú odmenu. Pri odvodoch do Sociálnej poisťovne je v tomto modeli situácia rovnaká aj pri spoločníkovi, aj konateľovi. Ak je niekto len spoločníkom firmy (t.j. Ak je osoba konateľom s.r.o. (pričom je jedno, či je zároveň aj spoločníkom, alebo je len konateľ bez funkcie spoločníka), odvádza do zdravotnej poisťovne mesačne minimálny preddavok na zdravotné poistenie, ktorý je pre rok 2025 vo výške 107,25 eur (pre porovnanie v roku 2024 boli min. mesačné zdravotné odvody 97,80 eur). Uvedené čísla platia, ak spoločník/konateľ nemá žiadnu odmenu za svoju činnosť.

V tomto prípade je možné použiť iné zákonné možnosti vyplácania peňazí z firmy (napr. Spoločník v s.r.o. má zo zákona právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividenda). Z takto vyplatenej dividendy spoločník už neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne ani odvody do zdravotnej poisťovne. Zisk môže byť spoločníkom vyplatený najskôr v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom zisk bol vytvorený. Napríklad zisk z roku 2025 môže byť vyplatený najskôr v roku 2026. Uvedené platí k podielom na zisku vytvorenom od roku 2017 a neskôr.

Častým prípadom je situácia, kedy má spoločník/konateľ uzatvorenú so svojou firmou zmluvu o výkone funkcie, prípadne mandátnu zmluvu. V takýchto zmluvách sa upravuje aj výška odmeny za výkon činnosti. Môže ísť o odmenu pravidelnú (napr. mesačne) alebo nepravidelnú (napr. Konateľ/spoločník môže byť zároveň aj zamestnancom vo vlastnej firme. Z hľadiska výšky odvodov je to najmenej výhodná varianta, nakoľko odvody platí spoločník/konateľ v rovnakej výške ako akýkoľvek iný zamestnanec.

Spoločník/konateľ eseročky má viacero možností, ako si vie vyplácať peniaze zo svojej firmy. Každý musí sám zvážiť, či sa vyberie cestou úplnej/čiastočnej optimalizácie odvodov za cenu žiadneho alebo nižšieho sociálneho zabezpečenia, alebo bude platiť vysoké odvody a získa rovnaké sociálne zabezpečenie ako bežní zamestnanci. Nech už sa rozhodnete akokoľvek, veľkou výhodou je to, že každý sa môže sám rozhodnúť, akú formu odmeňovania si vyberie a bude z toho platiť odvody. Svoje rozhodnutie môžete aj časom zmeniť a prejsť na inú formu odmeňovania.

Daňové Priznanie a Podmienky

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou.

Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je do 31. marca 2026. Túto lehotu je možné predĺžiť, a to na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. Daňové priznanie je možné podať na ktoromkoľvek daňovom úrade.

Daňovník podáva daňové priznanie typu A, ak za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti. Daňovník podáva daňové priznanie typu B, ak za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol aj príjem z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z prenájmu nehnuteľností, príjem z kapitálového majetku alebo ostatný príjem.

Predmety Dane a Oslobodenia od Dane

Dani z príjmov podliehajú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane, okrem príjmov, ktoré sú od dane z príjmov oslobodené.

Medzi príjmy, ktoré sú predmetom dane, patria:

• Príjmy z podnikania (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov)
• Príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov)
• Príjmy z prenájmu nehnuteľností (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov)
• Príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 5 zákona o dani z príjmov)
• Podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva (§ 3 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov)
• Vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva (§ 3 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov)
• Podiel na likvidačnom zostatku pri likvidácii obchodnej spoločnosti alebo družstva (§ 3 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov)
• Podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi obchodnej spoločnosti (§ 3 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov)
• Podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku a podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou (§ 3 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov)

Medzi príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, patria:

• Príjmy taxatívne vymenované v ustanovení § 9 zákona o dani z príjmov (napr. niektoré príjmy z predaja nehnuteľností, príjmy z prevodu opcií a cenných papierov do určitej výšky, plnenia z poistenia osôb, prijaté náhrady škôd, štipendiá, výhry v lotériách a iných hrách, a iné).

Neznižiteľné Časti Základu Dane

Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. príjmy z kapitálového majetku alebo ostatné príjmy) neznižuje.

Doplnkové Dôchodkové Sporenie (III. Pilier)

Zníženie základu dane je možné uplatniť aj o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier). Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov, na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, ako aj príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa zákona č. 129/2022 Z. z. je možné odpočítať od základu dane.

Okamžité Skončenie Pracovného Pomeru

Okamžité skončenie pracovného pomeru predstavuje výnimočný spôsob ukončenia pracovného vzťahu, ktorý je výrazne odlišný od bežnej výpovede. Ide o jednostranný právny úkon, čo znamená, že na jeho platnosť nie je potrebný súhlas druhej strany - ani zamestnávateľa, ani zamestnanca. Takéto skončenie musí mať písomnú formu a obsahovať presný dôvod, ktorý je výslovne uvedený v Zákonníku práce.

Dôvody pre Okamžité Skončenie

Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu alebo bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy alebo cestovné náhrady do 15 dní po ich splatnosti, alebo ak je ohrozené jeho zdravie.

Lehoty a Postup

Zamestnávateľ musí pristúpiť k okamžitému skončeniu do 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode dozvedel, a najneskôr do 1 roka odo dňa, keď dôvod skutočne vznikol. Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote 1 mesiaca odo dňa, keď sa dozvie o dôvode, ktorý ho k tomu oprávňuje.

Náhrada Mzdy

V prípade, že je okamžité skončenie oprávnené a platné, zamestnancovi patrí náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku za dva mesiace.

Daňové Licencie

Od roku 2024 bola opätovne zavedená daňová licencia, čo znamená platenie minimálnej dane aspoň vo výške 340 € aj keď firma nemá žiaden obrat alebo dokonca stratu. To viedlo k zvýšenému záujmu o likvidáciu s.r.o.

Likvidácia s.r.o.

Likvidácia s.r.o. predstavuje najbežnejší spôsob ako zrušiť svoju firmu. V roku 2024 je táto problematika vysoko aktuálna, najmä z dôvodu zavedenia daňovej licencie. Likvidácia vyžaduje okrem právnych krokov aj spoluprácu s účtovníkom. Ak sa spoločnosť likviduje, je potrebné vyhotoviť dve mimoriadne účtovné závierky.

Občianske Združenie

Občianske združenie je združením občanov a nie je obchodnou spoločnosťou. Hlavným cieľom nie je dosahovanie zisku, ale výkon verejnoprospešnej činnosti. Zrušenie občianskeho združenia upravuje § 12 a § 13 zákona o združovaní občanov.

tags: #čo #znamená #pn #pocas #likvidacie #firmy