PN podľa Zákona o štátnej službe: Komplexný prehľad

Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je situácia, ktorá môže nastať u každého zamestnanca, vrátane štátnych zamestnancov. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na problematiku PN v kontexte zákona o štátnej službe, s dôrazom na náhradu príjmu a súvisiace aspekty.

Elektronická Práceneschopnosť (ePN)

V súčasnosti, ak sa zamestnanec pre chorobu alebo úraz stane práceneschopným, uznáva ho ošetrujúci lekár. Lekár potvrdí PN vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. januára 2023 nepoužíva. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.

Finančné Zabezpečenie Počas PN

Ak sa zamestnanec stane práceneschopným, o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa. Peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu dostane zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Náhrada Príjmu od Zamestnávateľa

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Nemocenská Dávka od Sociálnej Poisťovne

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a dôchodok

Denný Vymeriavací Základ

Denný vymeriavací základ sa počíta ako súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období delený počtom dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Príplatok k Náhrade Príjmu pre Štátnych Zamestnancov (§ 143 Zákona o štátnej službe)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne práceneschopného na výkon štátnej služby a vznikol mu nárok na náhradu príjmu, patrí príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške rozdielu medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, preddavku poistného na verejné zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutou náhradou príjmu.

Príplatok pre Dočasne Vyslaných Štátnych Zamestnancov

Štátnemu zamestnancovi dočasne vyslanému podľa § 64, ktorý bol uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne práceneschopného na výkon štátnej služby a vznikol mu nárok na náhradu príjmu, patrí príplatok k náhrade príjmu vo výške rozdielu medzi zahraničným funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, preddavku poistného na verejné zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutou náhradou príjmu.

Obmedzenie Poskytovania Príplatku

Príplatok k náhrade príjmu sa poskytuje najviac za prvých desať dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti v kalendárnom roku. Po týchto 10 dňoch trvania PN už sa PN vypláca štandardne.

Príklad Výpočtu

Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur. V tomto prípade má zamestnanec nárok na náhradu za 1. až 3. deň PN vo výške 25% jeho denného vymeriavacieho základu a náhradu za 4. až 10. deň PN vo výške 55% jeho denného vymeriavacieho základu. Od 11. dňa mu vzniká nárok na nemocenskú dávku od Sociálnej poisťovne.

Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje dĺžka práce váš dôchodok?

Podmienky Vzniku Nároku na Náhradu Príjmu a Nemocenské

Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Povinnosti Počas Trvania PN

Zamestnanec je povinný dodržiavať liečebný režim určený lekárom. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Dôležité je, že zmenu miesta svojho pobytu počas PN je potrebné konzultovať s ošetrujúcim lekárom a následne bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Kontrola Dodržiavania Liečebného Režimu

Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

Následky Porušenia Liečebného Režimu

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Nemocenské poistenie

Nemocenské dávky sú určené pre zamestnancov, povinne nemocensky poistené samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistené osoby. Medzi nemocenské dávky patrí nemocenské, ošetrovné, materské a vyrovnávacia dávka. Podmienkou nároku na nemocenské je splnenie podmienok ustanovených na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky, alebo v ochrannej lehote.

Prečítajte si tiež: Ako získať invalidný dôchodok na Slovensku?

Kto je poistenec?

Poistencom na účely nemocenského poistenia je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená. Nemocenské poistenie môže byť povinné alebo dobrovoľné. Povinne nemocensky poistenými osobami sú zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

Kto má nárok na nemocenské dávky?

Zamestnanec má nárok na všetky štyri druhy nemocenských dávok, t. j. nemocenské, ošetrovné, materské a vyrovnávaciu dávku. Zamestnancom na účely zákona o sociálnom poistení, a teda aj na účely nemocenského poistenia je:

• fyzická osoba v pracovnom pomere podľa § 11 zákona č. 311/2001 Z. z.
• fyzická osoba v štátnozamestnaneckom pomere podľa zákona č. 312/2001 Z.
• fyzická osoba vo výkone väzby a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody za podmienky, že sú zaradené do práce, s výnimkou fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác.
• vykonáva činnosť obchodného zástupcu.

Povinne nemocensky poistená je podľa § 14 zákona taká samostatne zárobkovo činna osoba, ktorej výnos z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods.

Dobrovoľné nemocenské poistenie

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt.

Podmienky nároku na nemocenské

V zmysle § 30 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky, alebo v ochrannej lehote. Zamestnanec nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 až 6, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca (z dôvodov uvedených v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods.

V zmysle § 31 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky, alebo v ochrannej lehote. Podmienkou je, že zaplatili poistné na nemocenské poistenie. Podmienka zaplatenia poistného sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk.

Žiadosť o nemocenské dávky

V zmysle § 109 ods. 2 zákona nárok na výplatu nemocenskej dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom, splnením podmienok na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie nemocenskej dávky na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou (Príloha č. 1 - 7). Žiadosť o nemocenskú dávku podáva poistenec v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.

Rozhodujúce obdobie na určenie výšky nemocenských dávok

Rozhodujúce obdobie je teda spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Zisťuje sa ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol v ochrannej lehote. Ak požiada o materské zamestnankyňa, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu, v tomto prípade sa rozhodujúce obdobie na určenie výšky materského zisťuje ku dňu preradenia na inú prácu.

Príklady určenia rozhodujúceho obdobia

• Zamestnanec, ktorý je nemocensky poistený od 1. 7. 2003, je dočasne PN od 2. 2. 2006. Rozhodujúce obdobie je rok 2005.
• Zamestnanec je nemocensky poistený od 15. 9. 2005. Dočasne PN je od 21. 2. Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, keď je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca tohto kalendárneho roka. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 15. 9. 2005 do 31. 12.
• Zamestnanec je nemocensky poistený od 1. 1. 2006. Dočasne PN je od 15. 2. Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, keď je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
• Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie 5. 2. 2006. Dočasne PN je od 25. 2. Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, keď je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 5. 2. 2006 do 24. 2.

Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie.

Dôležité lehoty

• Podľa § 140 ods. b) od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) najdlhšie do 10.
• Podľa § 140 ods. Zákon č. 244/2005 Z. z., ktorý novelizoval zákon o rodičovskom príspevku, vylúčil z § 140 ods. 1 obdobie rodičovského príspevku, pretože s účinnosťou od 1. 7.

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Základom na určenie výšky nemocenských dávok je tzv. denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky (ďalej aj „DVZ“). Priamo z DVZ sa určuje výška nemocenského, ošetrovného a materského. Vyrovnávacia dávka sa určuje z tzv. mesačného vymeriavacieho základu na určenie výšky vyrovnávacej dávky (ďalej aj „MVZ“), resp. pomernej časti MVZ na určenie výšky vyrovnávacej dávky (ďalej aj „pomerná časť MVZ“). Mesačný vymeriavací základ a pomerná časť mesačného vymeriavacieho základu sa vypočítajú z denného vymeriavacieho základu.

Denný vymeriavací základ sa určuje podľa § 55 zákona o sociálnom poistení. Zisťuje sa z rozhodujúceho obdobia podľa § 54 zákona o sociálnom poistení. Je to podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých poistencom v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Podľa § 54 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu vylučujú obdobia, za ktoré zamestnanci nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie.

Zákon o sociálnom poistení ustanovuje zaokrúhľovanie denného vymeriavacieho základu na štyri desatinné miesta nahor.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ

Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (ďalej aj „pravdepodobný DVZ“) v prípade, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie (napríklad z dôvodu, že v rozhodujúcom období poberal rodičovský príspevok alebo poistencovi vznikol nárok na nemocenské v deň vzniku nemocenského poistenia).

Pravdepodobný denný vymeriavací základ je podľa § 57 zákona o sociálnom poistení u zamestnanca jedna tridsatina mzdy, platu, odmeny za prácu alebo služobného príjmu, z ktorých by sa určil vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku, napríklad 1/30 zo mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve. Takto určený pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Situácie, kedy sa používa pravdepodobný DVZ

• Poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 ods. Zamestnankyni skončilo po 3 rokoch obdobie poberania rodičovského príspevku 27. 2. 2006. Nasledujúci deň, 28. 2. 2006, do práce nenastúpila, ale predložila zamestnávateľovi potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. V pracovnej zmluve má so zamestnávateľom dohodnutú mesačnú mzdu vo výške 13 000 Sk/mesiac.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ

Podľa § 138 ods. 11 minimálny vymeriavací základ je minimálna mzda podľa § 6a ods. 1 zákona č. 90/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov ustanovená nariadením vlády SR vždy k 1. októbru kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ dodržuje zákon o minimálnej mzde, tak dodržuje aj ustanovenia o minimálnych vymeriavacích základoch na účely nemocenského poistenia.

Príklady minimálnej mzdy

• Minimálna mzda je na obdobie od 1. 10. 2005 do 30. 9.
• 50 % zo súm uvedených v písmenách a) a b), ak ide o zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku podľa § 70 až § 73 a § 263 ods.

Príklady výpočtu

• Zamestnanec je odmeňovaný mesačnou mzdou 6 900 Sk/mesiac. Zamestnanec z dôvodu dočasnej PN odpracuje v kalendárnom mesiaci iba 12 pracovných dní. Pri odpracovaní časti mesiaca jeho príjem za odpracovaný deň musí dosiahnuť minimálne minimálnu mzdu na deň. Dosiahnutá mzda je aj vymeriavacím základom.
• Zamestnanec je odmeňovaný hodinovou mzdou 39,70 Sk/hodinu. v období 1 - 9/ 2005 v sume 6 500 Sk a v období 10 - 12/2005 v sume 6 900 Sk. v období 1 - 9/2003 v sume 5 570 Sk a v období 10 - 12/2003 v sume 6 080 Sk. v období 1 - 9/2004 v sume 6 080 Sk a v období 10 - 12/2004 v sume 6 500 Sk.

Maximálny DVZ

Maximálny DVZ nie je stanovený. Suma denného vymeriavacieho základu závisí od sumy vymeriavacích základov a počtu kalendárnych dní v jednotlivých mesiacoch rozhodujúceho obdobia, počas ktorého zamestnanec platil poistné na nemocenské poistenie. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú dni, počas ktorých zamestnanec nemá povinnosť platiť poistné.

Maximálny vymeriavací základ na účely platenia poistného na nemocenské poistenie je od 1. 7. Zákon o sociálnom poistení ustanovoval v § 253 ods. v období od 1. 1. 2004 do 30. 6. 2004 bol určený maximálny DVZ ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2002 a počtu kalendárnych dní v roku 2002. v období od 1. 7. 2004 do 31. 12. 2004 bol určený maximálny DVZ ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2003 a počtu kalendárnych dní v roku 2003. Toto obmedzenie sa nevzťahovalo na DVZ na určenie sumy náhrady príjmu.

Príklady

• Zamestnanec je u zamestnávateľa zamestnaný od 1. 5. 2002. Dočasná PN mu vznikla 15. 9. 2005 a trvala do konca mesiaca. Zamestnanec počas rozhodujúceho obdobia, ktorým je pre neho rok 2004, platil poistné na nemocenské poistenie z maximálnych vymeriavacích základov v jednotlivých mesiacoch a odpracoval celý rok 2004.
• Zamestnancovi vznikol pracovný pomer 1. 7. 2005. Jeho príjem za 7/2005 bol 25 000 Sk, takže zaplatil poistné na nemocenské poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu. Dňa 2. 8. 2005 vznikla tomuto zamestnancovi dočasná pracovná neschopnosť a trvala 15 dní. Rozhodujúcim obdobím je mesiac predchádzajúci vzniku dočasnej PN. Počet dní rozhodujúceho obdobia je 31 kalendárnych dní. Maximálny vymeriavací základ, z ktorého sa platí poistné na nemocenské poistenie od 1. 7. Suma náhrady príjmu pri dočasnej PN aj suma nemocenského sa v tomto prípade určila z DVZ 765,7420 Sk/deň.
• Zamestnanec je u zamestnávateľa zamestnaný od 1. 12. 2004. Dočasná PN mu vznikla 2. 3. 2006 a trvala do konca mesiaca. Zamestnanec počas rozhodujúceho obdobia, ktorým je pre neho rok 2005, platil poistné na nemocenské poistenie z maximálnych vymeriavacích základov v jednotlivých mesiacoch a odpracoval celý rok 2005.
• Zamestnancovi vznikol pracovný pomer 1. 3. 2006. Jeho príjem za 3/2006 bol 30 000 Sk, takže zaplatil poistné na nemocenské poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu. Dňa 4. 4. 2006 vznikla tomuto zamestnancovi dočasná pracovná neschopnosť a trvala 18 dní. Rozhodujúcim obdobím je mesiac predchádzajúci vzniku dočasnej PN. Počet dní rozhodujúceho obdobia je 31 kalendárnych dní. Maximálny vymeriavací základ, z ktorého sa platí poistné na nemocenské poistenie od 1. 7. 2005 do 30. 6.

Mesačný vymeriavací základ

Mesačný vymeriavací základ je 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu a zaokrúhľuje sa na celé slovenské koruny nahor. Vypočítajme minimálny mesačný vymeriavací základ zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý celý rok 2005 dosahoval minimálnu mzdu.

Ochranná lehota

Ochranná lehota je spravidla 42 dní po zániku nemocenského poistenia. Špecificky je určená ochranná lehota u tehotných žien. V prípade, ak nemocenské poistenie zaniklo žene v období tehotenstva, ochranná lehota je vždy 6 mesiacov, nezávisle od toho, ako dlho trvalo nemocenské poistenie. Ak vznikne poistencovi nové nemocenské poistenie v období, keď mu plynie ochranná lehota, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia, ale i tu platí zásada, že ochranná lehota nemôže byť dlhšia ako 42 dní, resp. 6 mesiacov.

tags: #pn #podľa #zákona #o #štátnej #službe