Povinnosť zamestnanca oznámiť PN zamestnávateľovi do troch dní: Komplexný prehľad

Pracovná neschopnosť (PN) je realitou, s ktorou sa občas stretne takmer každý zamestnanec. V slovenskom právnom prostredí je presne definované, ako by mal zamestnanec postupovať v prípade, že nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Jednou z kľúčových povinností je bezodkladné informovanie zamestnávateľa o tejto skutočnosti. Tento článok sa zameriava na povinnosť zamestnanca oznámiť PN zamestnávateľovi, s dôrazom na lehotu troch dní, elektronickú PN (ePN) a súvisiace aspekty.

Základná povinnosť: Bezodkladné oznámenie

Pracovnoprávne vzťahy na Slovensku nariaďujú, že zamestnanec musí v prípade choroby alebo úrazu, ktorý mu bráni vykonávať prácu, oznámiť túto skutočnosť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu. V praxi to znamená konať hneď, ako sa o zdravotnom obmedzení dozviete, aby váš zamestnávateľ mohol adekvátne reagovať na vzniknutú situáciu. Vo väčšine prípadov je postup podobný, či už pracujete v menšej firme, alebo vo veľkom podniku. Platí, že hneď, ako sa dozviete, že váš zdravotný stav vám neumožní nastúpiť do práce, mali by ste bezodkladne kontaktovať zamestnávateľa. Najdôležitejšie je, aby ste oznámili, že ste práceneschopný, ešte skôr, než uplynie pracovná doba, ktorú by ste mali v daný deň odpracovať.

Interné smernice zamestnávateľa

Treba počítať s tým, že každý zamestnávateľ môže mať vnútorné smernice upravujúce spôsob, akým sa táto povinnosť plní. Niektoré spoločnosti vyžadujú, aby zamestnanec doručil oficiálne potvrdenie od lekára už v prvý deň ochorenia, iné zase akceptujú, ak sa doklad predloží až pri návrate do práce. Bez ohľadu na tieto detaily však zákon zdôrazňuje, že zamestnanec má informovať zamestnávateľa o svojej neprítomnosti bezodkladne.

Dôležitosť včasného oznámenia

Neodkladné oznámenie choroby je dôležité nielen pre samotného zamestnanca, ale aj pre zamestnávateľa. Vďaka včasnej informácii môže zamestnávateľ prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie plynulého chodu pracoviska. Môže ísť o preplánovanie smien, zabezpečenie zastupovania či posun termínov v prípade projektov, ktoré by boli priamo závislé od vašej účasti. Na druhej strane, pokiaľ oznamovacia povinnosť nie je splnená vôbec, zamestnávateľ by mohol vyhodnotiť vašu neprítomnosť ako neospravedlnenú absenciu. Tá môže mať negatívny dopad na váš príjem či dokonca viesť k porušeniu pracovnej disciplíny.

Praktický postup pri oznamovaní PN

V praxi je preto múdre stanoviť si jasný postup. Ak spozorujete príznaky choroby, ktoré vám bránia vykonávať prácu, kontaktujte zamestnávateľa hneď v ten istý deň, ideálne ešte pred začiatkom pracovnej doby. Ak vám to zdravotný stav dovolí, zaistite si potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti čo najskôr, aby ste mali v rukách doklad potvrdzujúci váš zdravotný stav.

Prečítajte si tiež: Informovanie zamestnávateľa o ZŤP

Právny rámec oznamovacej povinnosti

V slovenských právnych normách je povinnosť informovať zamestnávateľa o prekážkach v práci definovaná pomerne jasne. Konkrétne ide o pracovnoprávne predpisy, ktoré hovoria o tom, že ak je zamestnanec dočasne práceneschopný, musí to zamestnávateľovi nahlásiť bez zbytočného odkladu a následne, ak to vyžadujú interné pravidlá či lekárska prax, predložiť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ sa na základe tohto oznámenia vie pripraviť na vašu neprítomnosť a zorganizovať prácu tak, aby nedošlo k väčším zdržaniam či komplikáciám. V prípade, že pracujete v kritických odvetviach, ako je zdravotníctvo či výroba, môžu byť následky neskorého nahlásenia PN výraznejšie.

Komunikácia so zamestnávateľom

Ak už vopred viete, že váš zdravotný stav sa prudko zhoršuje a na druhý deň nebudete schopný prísť do práce, je najlepšie kontaktovať nadriadeného okamžite po zistení tejto okolnosti. Niektorí zamestnávatelia požadujú, aby ste volali priamo na personálne oddelenie či k vedúcemu prevádzky, iní tolerujú aj textovú správu. Záleží však na tom, aké komunikačné kanály máte s nadriadeným alebo s personálnym oddelením dohodnuté. Vždy je dobré mať jasno v tom, ako si vaša firma predstavuje plnenie tejto povinnosti. Ak premýšľate, kedy oznámiť zamestnávateľovi PN, odpoveď v praxi znie: ihneď, ako to je možné. Ani moderné technológie ako telefonovanie, SMS či chatovacie aplikácie by nemali nahradiť základnú slušnosť a profesionálny prístup.

Doručenie potvrdenia o PN

V okamihu, keď dostanete od lekára potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, by ste mali túto skutočnosť ozrejmiť vášmu zamestnávateľovi. Neznamená to, že osobne musíte priniesť doklad do práce v ten istý deň, hoci niektoré firmy to môžu vyžadovať. V rámci Slovenska býva bežné, že zamestnanec doručí potvrdenie o PN najneskôr do troch dní, no závisí to aj od dohody s konkrétnou spoločnosťou. Niekedy postačí zaslať ofotené alebo naskenované potvrdenie, inokedy je potrebné fyzicky priniesť originál.

Vplyv včasnej informácie

Zamestnávateľ má potom možnosť organizovať prácu tak, aby nebol ohrozený výrobný proces či chod prevádzky. V prípadoch, keď pracujete s citlivými termínmi alebo ste zodpovedný za určité projektové úlohy, môže včasná informácia predísť stresovým situáciám a zbytočným stratám.

Špecifické situácie

Niekedy sa môže stať, že ochoriete veľmi náhle, napríklad počas noci alebo víkendu, a jednoducho nestihnete skôr reagovať. V takýchto prípadoch spravidla stačí zamestnávateľa kontaktovať hneď ráno, keď sa ukáže, že váš zdravotný stav sa nezlepšil a neumožňuje vám vykonať pracovné povinnosti. Samotné potvrdenie o PN vám vystaví ošetrujúci lekár, pričom máte povinnosť ho doručiť zamestnávateľovi v súlade s internými pravidlami. Ak sa vám to nepodarí kvôli zhoršenému zdravotnému stavu, dohodnite sa, či môže potvrdenie do firmy priniesť napríklad rodinný príslušník alebo známy. Dôležité je, aby zamestnávateľ vedel, že vaša absencia je odôvodnená.

Prečítajte si tiež: Rozvod a výživné: Striedavá starostlivosť

Interné pravidlá a procedúry

Niekedy vznikne aj otázka, čo robiť, ak ste s takouto situáciou ešte nemali skúsenosť. Aj tu platí, že odpoveď na to, kedy oznámiť zamestnávateľovi PN, je priamo odvodená od zákonnej povinnosti zamestnanca predchádzať škodám a komplikáciám v práci. Ako zamestnanec by ste mali byť oboznámený s tým, aké interné pravidlá a procedúry platia u vášho zamestnávateľa. Niektoré firmy majú detailne vypracované manuály k téme, kedy oznámiť zamestnávateľovi PN, iné sa spoliehajú na zákon a všeobecnú slušnosť. Ak teda premýšľate, kedy oznámiť zamestnávateľovi PN, odpoveď je jednoduchá: čo najskôr. Nielenže si tým chránite vlastné práva, napríklad nárok na nemocenské dávky, ale aj udržiavate dobré vzťahy so zamestnávateľom. Ak budete dodržiavať zásadu včasného oznamovania, zamestnávateľ nebude musieť narýchlo zháňať náhradu alebo posúvať termíny, ktoré by v konečnom dôsledku mohli poškodiť aj váš tím.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. júna 2023 nastala významná zmena v procese potvrdzovania dočasnej práceneschopnosti zavedením elektronickej PN (ePN). Lekár vám ho musí vystaviť elektronicky. Táto povinnosť sa týka obvoďákov, nemocničných lekárov aj gynekológov. Od 1. júna 2023 sa so zlomenou nohou a barlami už nemusíte trmácať do práce kvôli odovzdaniu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Zjednodušenie pre zamestnancov

Zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní sociálka. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN.

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN

Ak ste v roli zamestnávateľa a hviezdite na mzdovom oddelení, čaká vás niekoľko povinností. Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Nie je váš zamestnanec zrovna fanúšikom digitalizácie a vyplácate mu peniaze na ruku? V tomto prípade sociálke oznámite, že mzdu vyplácate v hotovosti. Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Ak vás Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, ste povinní jej ju poskytnúť.

Papierová vs. ePN

Pri PN-ke vystavenej v papierovej forme musíte sociálke zaslať viaceré časti Potvrdenia o dočasnej PN. Druhý diel tlačiva - žiadosť o nemocenské, odovzdávate len ak PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na zaslanie je do 3 dní, a to po 10-tom dni trvania dočasnej PN zamestnanca. Štvrtý diel potvrdenia slúži na hlásenie skončenia PN. Pred odoslaním do poisťovne ho musíte potvrdiť a odovzdať do 3 dní od skončenia PN, ak PN trvala viac ako 10 dní (túto povinnosť má samotný poistenec, spravidla to však za zamestnanca robí zamestnávateľ). Ak PN trvá viac ako 10 dní a prechádza z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, odovzdáte Sociálnej poisťovni aj Potvrdenie o trvaní dočasnej PN. Tieto povinnosti vám pri ePN odpadajú.

Prečítajte si tiež: Podmienky a postupy: Oznamovanie dôchodku zo zahraničia

Práva a povinnosti zamestnávateľa

Každý zamestnávateľ má zákonom stanovené povinnosti, ktoré musí dodržiavať vo vzťahu k svojim zamestnancom. Tieto povinnosti pokrývajú celý pracovný cyklus - od náboru zamestnancov, cez uzatvorenie pracovnej zmluvy a každodenné povinnosti, až po ukončenie pracovného pomeru. Cieľom je zaistiť bezpečnosť, spravodlivé podmienky a ochranu práv zamestnancov, ako aj predísť prípadným sankciám a sporom.

Práva zamestnávateľa

Zamestnávateľ má právo organizovať a riadiť prácu, vyžadovať plnenie pracovných povinností, vybrať zamestnancov, udeliť disciplinárne opatrenia, na ochranu majetku a informácií a na vykonávanie kontroly.

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) začínajú už pri nástupe zamestnanca. Zamestnávateľ musí zabezpečiť vstupné školenie BOZP, ktoré oboznámi zamestnanca s rizikami na pracovisku, pracovnými postupmi a opatreniami na ich minimalizáciu. Okrem toho je povinný vypracovať a sprístupniť dokumentáciu týkajúcu sa BOZP, vrátane interných smerníc a pokynov na bezpečné vykonávanie práce. Každý zamestnanec musí byť informovaný o svojich povinnostiach a právach v oblasti BOZP ešte pred začatím pracovných činností. Počas trvania pracovného pomeru zamestnávateľ zabezpečuje pravidelné školenia BOZP minimálne raz za tri roky alebo častejšie, ak si to vyžadujú zmeny v pracovných podmienkach. Zamestnávateľ musí tiež zabezpečiť pracovné podmienky, ktoré spĺňajú všetky zákonné normy v oblasti BOZP, a zaistiť, aby boli zamestnanci pripravení riešiť nebezpečné situácie. Zamestnávateľ je tiež povinný zabezpečiť pitný režim pre zamestnancov, a to v zákonom stanovených prípadoch: pri práci v prostredí s vysokou teplotou (nad 30 °C) alebo nízkou teplotou (pod 4 °C); pri práci na vonkajších pracoviskách v extrémnych poveternostných podmienkach (napr. počas letných horúčav). Zamestnávateľ je povinný znášať všetky náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) a nesmie ich prenášať na zamestnancov.

Povinnosti zamestnávateľa počas PN zamestnanca

Počas práceneschopnosti zamestnanca je zamestnávateľ povinný prijať oznámenie o vzniku PN, ktoré musí zamestnanec doručiť najneskôr do troch dní od začiatku práceneschopnosti. Zamestnávateľ má povinnosť overiť si, či zamestnanec predložil potrebné potvrdenie od lekára, ktoré osvedčuje trvanie PN. Zároveň je zodpovedný za zaevidovanie PN v interných záznamoch o dochádzke a pracovnom čase. Počas prvých 10 dní práceneschopnosti je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi náhradu mzdy, a to podľa zákonom stanovených pravidiel. Náhrada sa vypočítava ako percento z priemerného zárobku zamestnanca (prvé tri dni 25 %, od štvrtého dňa 55 %).

Povinnosti zamestnávateľa pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania

Choroba z povolania je zdravotné poškodenie spôsobené dlhodobým pôsobením pracovných podmienok alebo faktorov na pracovisku. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pravidelné lekárske prehliadky zamestnancov, ak ich práca zahŕňa rizikové faktory, a informovať ich o potenciálnych rizikách. Pri vzniku pracovného úrazu je zamestnávateľ povinný bezodkladne prijať opatrenia na zabránenie ďalšiemu ohrozeniu zdravia zamestnancov. V prípade závažného pracovného úrazu musí okamžite informovať príslušný inšpektorát práce a zachovať stav pracoviska až do príchodu vyšetrujúcich orgánov, pokiaľ to neohrozuje bezpečnosť. Následne je potrebné dôkladne vyšetriť príčiny a okolnosti úrazu, pričom pri závažných úrazoch s následkom smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví je nutné prizvať aj bezpečnostného technika. Do ôsmych dní od zistenia, že ide o registrovaný pracovný úraz, je zamestnávateľ povinný spísať záznam o tomto úraze a do ôsmych dní ho zaslať príslušnému inšpektorátu práce.

Zoznam povinností zamestnávateľa

• Pred uzatvorením pracovnej zmluvy:
  • Oboznámiť zamestnanca s jeho právami a povinnosťami.
  • Zahrnúť do pracovnej zmluvy povinné náležitosti.
  • Prihlásiť sa do registra zamestnávateľov v Sociálnej poisťovni pred nástupom prvého zamestnanca.
• Pri nástupe do zamestnania:
  • Prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne pred začiatkom pracovného pomeru.
  • Prihlásiť zamestnanca do zdravotnej poisťovne do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru.
  • Registrovať sa na daňovom úrade ako platiteľ dane z príjmov pri zamestnaní prvého zamestnanca.
  • Poskytnúť školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP).
• Počas trvania pracovného pomeru:
  • Prideľovať zamestnancovi prácu v súlade s pracovnou zmluvou.
  • Vyplácať mzdu v dohodnutých termínoch.
  • Viesť mzdové listy a výplatné listiny za každý kalendárny mesiac.
  • Vytvárať vhodné pracovné podmienky na splnenie úloh.
  • Oboznámiť zamestnanca s pracovným poriadkom a relevantnými právnymi predpismi.
  • Viesť evidenciu pracovného času zamestnancov.
  • Zabezpečiť stravovanie zamestnancov, či už formou gastrolístkov alebo finančného príspevku (min. 55 % ceny jedla).
  • Poskytovať zákonnú dovolenku: 4 týždne, resp. 5 týždňov po dovŕšení 33 rokov veku.
  • Odosielať pravidelné výkazy do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a na daňový úrad.
  • Zabezpečiť ochranu osobných údajov zamestnancov.
  • Vypracovať ročné zúčtovanie preddavkov na daň na základe žiadosti zamestnanca.
  • Vystaviť zamestnancovi doklady o vyplatenom príjme a vykonaných zúčtovaniach.
• Povinnosti zamestnávateľa po skončení pracovného pomeru:
  • Odhlásenie zamestnanca: Zo Sociálnej poisťovne do 8 dní a zo zdravotnej poisťovne do 8 dní.
  • Výpočet a vyplatenie nárokov: Vyplatenie zostatkovej mzdy, náhrada za nevyčerpanú dovolenku a vyplatenie odstupného alebo odchodného (ak naň zamestnanec má nárok).
  • Vystavenie potrebných dokumentov: Potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list), potvrdenie o zdaniteľných príjmoch a pracovný posudok (na žiadosť zamestnanca).
  • Vysporiadanie pracovných pomôcok: Zabezpečiť vrátenie zverených pracovných pomôcok.
  • Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa: Daňovému úradu, ak prestal byť zamestnávateľom a pri zániku zamestnávateľa oznámiť ukončenie platiteľa poistného v zdravotnej poisťovni.
  • Archivácia dokumentácie: Uchovať pracovné zmluvy a mzdové doklady podľa zákonom stanovenej lehoty.

Práceneschopnosť a nárok na dávky

PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.

Ochranná lehota

V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky

Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.

• Náhrada príjmu: Vyplácaná zamestnávateľom za prvých 10 dní PN.
  • Od 1. do 3. dňa: 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
  • Od 4. do 10. dňa: 55 % DVZ.
• Nemocenské dávky: Vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa PN.
  • Od 11. dňa: 55 % DVZ.

Výpočet vymeriavacieho základu

Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka, t.j. kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka. Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia (t.j. odo dňa, kedy zamestnanec začal pracovať). Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t.j. odo dňa, kedy zamestnanec začal pracovať).

Príklady výpočtu náhrady príjmu a nemocenského

Príklad č. 1: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% z DVZ, t.j. 7,81 eur denne. Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa 55% z DVZ, t.j. 17,18 eur denne.

Príklad č. 2: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní. Zamestnanec dostane bude od 1. do 3. dňa 25% z DVZ, t.j. 8,59 eur denne. Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa 55% z DVZ, t.j. 18,89 eur denne.

Príklad č. 3: Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. zamestnanec nemôže dostať viac, ako je maximálna suma DVZ). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% z DVZ, t.j. 18,62 eur denne. Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa 55% z DVZ, t.j. 41,04 eur denne.

Príklad č. 4: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 151 dní). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% z DVZ, t.j. 6,26 eur denne. Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa 55% z DVZ, t.j. 13,77 eur denne.

Príklad č. 5: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. ( Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023 , t.j. 101 dní). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% z DVZ, t.j. 9,35 eur denne. Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa 55% z DVZ, t.j. 20,57 eur denne.

Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni

Ak trvá práceneschopnosť zamestnanca dlhšie ako 10 dní má zamestnávateľ voči Sociálnej poisťovni tzv. oznamovaciu povinnosť. To znamená, že zamestnávateľ má povinnosť do troch dní po desiatom dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca postúpiť pobočke Sociálnej poisťovne tlačivo, na ktorom sa oznamuje práceneschopnosť zamestnanca (diel II. Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti - Žiadosť o nemocenské). Ak práceneschopnosť zamestnanca trvá dlhšie ako 10 dní a presahuje z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca (napr. začala v novembri a pokračuje v decembri), zamestnanec sa môže so zamestnávateľom dohodnúť, že zamestnávateľ zašle Sociálnej poisťovni Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti (túto povinnosť si inak musí splniť zamestnanec). Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vystaví ošetrujúci lekár Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti (IV. časť Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti), ktoré zamestnanec ihneď odovzdá zamestnávateľovi. Originál tlačiva postúpi zamestnávateľ Sociálnej poisťovni najneskôr do troch dní po skončení práceneschopnosti, ak trvala viac ako desať dní. Zamestnávateľ si uchová kópiu tlačiva.

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného z dôvodu, že zamestnanec poberá náhradu príjmu, nemocenské, alebo ak zamestnancovi zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia podľa osobitného predpisu a ktorému trvá dočasná pracovná neschopnosť. Tieto skutočnosti je zamestnávateľ povinný oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu, ktorý určil lekár. Aj v tomto prípade platí, že zákon presne určuje, ktoré údaje môže Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľovi. Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom vychádzky zamestnanca počas pracovnej neschopnosti. Tento údaj má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca. Zamestnávateľ má právo iba kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese.

Elektronické potvrdzovanie dočasnej práceneschopnosti (e-PN)

Novelizáciou zákona č. 125/2022 Z. z. o sociálnom poistení bolo schválené elektronické potvrdzovanie dočasnej práceneschopnosti ( „ďalej len e-PN“) s účinnosťou od 1.6.2022, avšak s povinnosťou od 1.6.2023. Zavedením e-PN je dôležitým krokom v odbúraní byrokracie a elektronizáciou vystavenia potvrdenia dočasnej práceneschopnosti sa má zjednodušiť proces doručovania potvrdenia PN zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni.

Postup vystavenia e-PN

1. Lekár v prípade potreby na základe posúdenia zdravotného stavu pacienta vystaví e-PN.
2. Po vystavení je lekárom zaslaná elektronicky do NCZI do tzv. elektronickej knižky, kde ošetrujúci lekár určí práceneschopnosť a liečebný režim pacienta a predpokladaný dátum skončenia PN.
3. Sociálna poisťovňa sa vytvorením e-PN v systéme NCZI dozvie automaticky, jej povinnosťou je bezodkladne informovať zamestnávateľa pacienta.

#

tags: #pn #povinnost #zamestnanca #oznamit #do #troch