
Nemocenské poistenie predstavuje dôležitý pilier sociálneho zabezpečenia pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) na Slovensku. Poskytuje im finančnú podporu v prípade, že sa ocitnú v situácii dočasnej práceneschopnosti z dôvodu choroby, úrazu, tehotenstva, materstva alebo potreby ošetrovania člena rodiny. Hoci je pre mnohých živnostníkov dobrovoľné, jeho význam spočíva v zabezpečení príjmu počas obdobia, keď nemôžu vykonávať svoju zárobkovú činnosť.
Nárok na nemocenské dávky majú nasledovné osoby:
Ochranná lehota je spravidla 7 dní, prípadne toľko dní, koľko trval pracovný pomer. Pre tehotné poistenkyne, ktorým skončil poistný pomer v čase tehotenstva, je ochranná lehota 8 mesiacov.
Pre vznik nároku na nemocenské dávky je potrebné splniť niekoľko podmienok:
Medzi nemocenské dávky, na ktoré môže mať SZČO nárok, patria:
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica
Nemocenské sa poskytuje poistencovi, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie.
Nárok na výplatu nemocenského sa uplatňuje predložením žiadosti - II. diel tlačiva Sociálnej poisťovne - „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ potvrdeného lekárom zdravotníckeho zariadenia. (Doklad sa skladá z piatich dielov).
Zamestnanec odovzdá II. diel potvrdenia pobočke iba v prípade, ak DPN trvala viac ako 10 kalendárnych dní a to prostredníctvom svojho zamestnávateľa. Zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu zamestnancovi prvých 10 dní, na základe dokladu IIa. Žiadosť o náhradu príjmu (zákon č. 462/2003 Z.z.)
SZČO a DNPO a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia II. diel potvrdenia ihneď po jeho vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie.
Podobný postup je aj v prípade predkladania dokladov „Preukaz o trvaní DPN (cez mesiac)“, ukončenie DPN - diel IV.
Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a nemocenské dávky: Postup
Nárok na nemocenské zaniká:
Nemocenské sa určuje z denného vymeriavacieho základu (v niektorých prípadoch z pravdepodobného vymeriavacieho základu - PDVZ).
DVZ - denný vymeriavací základ je spravidla podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. (bližšie v § 138 zákona č. 461/ Z. z.
Ošetrovné je poskytované z dôvodu celodenného ošetrovania chorého dieťaťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky) alebo z dôvodu starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku.
Nárok na ošetrovné sa uplatňuje predložením žiadosti - I. diel tlačiva Sociálnej poisťovne - „Žiadosť o ošetrovné“, potvrdenej lekárom zdravotníckeho zariadenia a žiadateľ je povinný vyplniť a podpísať vyhlásenie. (Tlačivo sa skladá z dvoch dielov).
Prečítajte si tiež: Podmienky pre materskú dávku
Zamestnanec predloží žiadosť prostredníctvom zamestnávateľa.
SZČO, DNPO a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia žiadosť hneď po vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie.
Skončenie potreby ošetrovania alebo starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku nahlasuje prostredníctvom druhej časti - II. Potvrdenie o skončení potreby ošetrovania/starostlivosti
Určuje sa ako pri nemocenskom z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).
Poskytuje sa od 1. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.
Dávka sa poskytuje z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa.
„Žiadosť o materské“ vystavuje lekár zdravotníckeho zariadenia, pred predložením žiadosti je fyzická osoba povinná vyplniť a podpísať vyhlásenie. Žiadosť o materské sa predkladá prostredníctvom zamestnávateľa u zamestnancov, SZČO, DNPO a fyzické osoby v ochrannej lehote predkladajú žiadosť priamo v pobočke Sociálnej poisťovne.
Materské je 75 % DVZ alebo PDVZ od prvého dňa nároku. Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. Poistenec si môže uplatniť nárok na materské 6. až 8. týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeného lekárom, v prípade nároku na dávku v ochrannej lehote 6. týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. Ak porodila skôr odo dňa pôrodu.
Obdobie nároku na materské nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím 6 týždňov odo dňa pôrodu.
Nemocenská dávka sa poskytuje zamestnankyni, ak:
Na vyrovnávaciu dávku má nárok len zamestnankyňa, ktorá si uplatňuje nárok na žiadosti „Žiadosť o vyrovnávaciu dávku“ potvrdenom lekárom zdravotníckeho zariadenia.
Vyrovnávacia dávka sa určuje z mesačného vymeriavacieho základu (MVZ). 55 % z rozdielu medzi MVZ (30,4167- násobok DVZ) a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.
Poistenci majú voči Sociálnej poisťovni oznamovaciu povinnosť:
Sociálna poisťovňa vypláca dávky mesačne pozadu, spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca. Doklady musia byť pobočke predložené spravidla do 3. až 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Pre SZČO, ktoré si neplatia nemocenské poistenie povinne, je tu možnosť prihlásiť sa naň dobrovoľne. To im zabezpečí nárok na nemocenské dávky v prípade choroby alebo úrazu. Dobrovoľné nemocenské poistenie však nie je možné platiť samostatne. SZČO sa môže prihlásiť len na jeden z nasledovných balíkov:
Podmienkou je, že tieto balíky nemôže využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo SZČO.
Nárok na niektorú z dávok vzniká až po uplynutí určitej doby, nie odo dňa prihlásenia sa k dobrovoľnému poisteniu.
Ako dobrovoľne poistená osoba si sami určíte vymeriavací základ, z ktorého budete platiť poistné na dobrovoľné poistenie. Pri voľbe výšky platieb dobrovoľného nemocenského poistenia však prihliadnite aj na minimálny a maximálny mesačný vymeriavací základ.
V roku 2025 zaplatíte na nemocenskom poistení vždy minimálne 31,46 eura mesačne. Táto čiastka je stanovená na základe minimálneho vymeriavacieho základu 715 eur, ktorý sa vynásobí sadzbou 4,4 %. Pokiaľ si určíte väčší ako minimálny vymeriavací základ, odvádzate z neho 4,4 %. Avšak maximálny vymeriavací základ v roku 2025 je 15 730 eur, takže na nemocenskom poistení zaplatíte pri sadzbe 4,4 % maximálne 692,12 eura mesačne.
Výška nemocenských dávok je závislá od mesačných platieb dobrovoľného nemocenského poistenia. Inak povedané - čím viac zaplatíte, tým viac dostanete.
Poistné sa hradí každý mesiac a je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. To znamená, že nemocenské poistenie napr. za október musíte Sociálnej poisťovni zaplatiť do 8. novembra.
Poistné posielajte mesačne na bankový účet svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Čísla účtov jednotlivých pracovísk nájdete na webových stránkach Sociálnej poisťovne. Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie vám pobočka Sociálnej poisťovne pridelí aj variabilný symbol, ktorý uvádzate pri platení poistného. Okrem neho pri platení poistného správne uveďte aj špecifický symbol označujúci obdobie, ku ktorému platba patrí. Ak budete uhrádzať poistné trvalým príkazom, tak špecifický symbol bude 88.
Ako dobrovoľne nemocensky poistená SZČO nie ste povinný platiť nemocenské poistenie:
Časť podnikateľov hľadá alternatívne riešenia a spolieha sa skôr na komerčné životné poistenie. To obvykle zahŕňa nielen krytie pre prípad pracovnej neschopnosti, ale aj trvalé následky úrazu, závažné choroby alebo invaliditu. Ak majú SZČO za všetkých okolností na účte rezervu, s ktorou dokážu prečkať niekoľko dní liečenia, často poistenie krátkodobých dopadov preskakujú.
Poistenie práceneschopnosti môžu podnikatelia (SZČO a konatelia s.r.o.) riešiť dvoma spôsobmi. Platením odvodov do Sociálnej poisťovne alebo komerčným poistením PNky v poisťovniach.
Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PNky:
V prípade elektronickej PNky sa žiadosť o dávku nepodáva, nakoľko komunikácia medzi lekármi a inštitúciami sa uskutoční elektronicky. Vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku. Ak vám lekár vystaví „péenku“ na papierovom tlačive, o dávku požiadate prostredníctvom II. dielu tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“. Živnostník povinne vyplní a podpíše časť „Vyhlásenie poistenca“.
Počas trvania dočasnej PN vám Sociálna poisťovňa môže zaslať „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“. Živnostník podpíše a opäť zašle na pobočku Sociálnej poisťovne. Ak dočasnú PN lekár ukončí, živnostník podpíše IV. diel tlačiva a zašle ho na pobočku Sociálnej poisťovne.
Informácie o dávkach sú prístupné v elektronických službách - tzv. Elektronický účet poistenca. Poistenec má taktiež prístup k informáciám o platbách poistenia.
Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni (t. j. nie za pracovné dni). Sociálna poisťovňa poukazuje nemocenské dávky na bankový účet živnostníka, ak príjemca dávky v žiadosti neurčil spôsob výplaty dávky. Sociálna poisťovňa dávky mesačne pozadu, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, za ktorý nemocenská dávka patrí (t. j. napríklad nemocenské dávky za mesiac marec budú vyplatené najneskôr do konca apríla). Sociálna poisťovňa oznamuje poberateľovi dávky výplatu dávky prostredníctvom jeho Elektronického účtu poistenca.
Živnostník je povinný Sociálnej poisťovni oznamovať aj akékoľvek ďalšie zmeny (napr. zmenu bankového účtu).
Počas PN má živnostník určité povinnosti voči Sociálnej poisťovni, ale v niektorých prípadoch i naďalej povinnosť platiť zdravotné odvody.
Počas obdobia, kedy je živnostník uznaný za dočasne práceneschopného, sa povinné sociálne odvody neplatí, resp. neplatí, resp. neplatí. To znamená, že za dni dočasnej PN v kalendárnom mesiaci, t. j. od 1. do 30., resp. 31. dňa, živnostník neplatí žiadne odvody do Sociálnej ani zdravotnej poisťovne.
Ak bol živnostník uznaný za dočasne PN len časť mesiaca, napr. kedy nebol uznaný za dočasne PN, t. j. 14.3.2024.
Živnostník je povinne sociálne poistený a povinné sociálne odvody nepretržite od 1.7.2014. Jeho ošetrujúci lekár mu vystavil elektronickú PN dňa 5.3.2024 a dočasná PN mu trvala do 25.3.2024. Za mesiac marec 2024 živnostník zaplatí len pomernú časť povinných odvodov do Sociálnej poisťovne.
Kaderník, 35 rokov a nepriznáva všetok príjem a oficiálne zarába ročne do 9000€, aby sa vyhol plateniu odvodov. Ak by sa ocitol na PN, od Sociálnej poisťovne by nedostal nič. Mesačné výdavky má na úrovni 1000€ a nemá vybudovanú rezervu. Tým pádom by nedokázal počas práceneschopnosti pokryť svoje výdavky. Ak by si platil poistenie práceneschopnosti v komerčnej poisťovni na poistnú sumu 35€/deň (čo je za mesiac niečo viac ako 1000€), stálo by ho to mesačne približne 38€.
tags: #nemocenske #pripoistenie #szco #podmienky