Pomoc v hmotnej núdzi: Podmienky a vplyv práceneschopnosti

Dávky v hmotnej núdzi predstavujú dôležitý systém sociálnej pomoci pre osoby a domácnosti, ktoré sa ocitli v ťažkej finančnej situácii. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach nároku na tieto dávky, s dôrazom na situácie, keď je žiadateľ práceneschopný (PN). Od 1. septembra 2025 vstúpili do platnosti legislatívne zmeny pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, známe ako "Práca namiesto dávok".

Právny rámec pomoci v hmotnej núdzi

Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“).

Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem (napr. 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, suma výživného určená na tvorbu úspor).

Sumy dávky a príspevkov platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy dávky a príspevkov ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31. decembra.

Prečítajte si tiež: Dávky v hmotnej núdzi a bývanie

Životné minimum ako základný ukazovateľ

Životné minimum je zákonom stanovená hranica príjmu, pod ktorú sa nesmie dostať fyzická osoba, aby neupadla do hmotnej núdze. Jeho účelom je garantovať zabezpečenie najzákladnejších podmienok na dôstojný život. Táto suma sa každoročne upravuje, aby odrážala vývoj životných nákladov a inflácie. Životné minimum je kľúčové pre posudzovanie nároku na dávky v hmotnej núdzi.

Základný princíp výpočtu životného minima spočíva v sčítaní súm pridelených jednotlivým členom domácnosti. Úprava životného minima vychádza z ekonomických ukazovateľov za predchádzajúce obdobie. Ak je napríklad rast životných nákladov nižší než rast príjmov, použije sa na výpočet valorizácie práve tento nižší koeficient.

Od júla tohto roka vzrástlo životné minimum z 273,99 eura na 284,13 eura mesačne, čo predstavuje nárast o 3,7 percenta. O rovnaké percento sa tak od začiatku budúceho roka zvýšia aj jednotlivé dávky v hmotnej núdzi. Pravidelne sa valorizujú vždy v januári.

Vplyv životného minima na iné oblasti

Životné minimum ovplyvňuje aj iné oblasti, ako napríklad:

• Nezdaniteľná časť základu dane: Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane pre zamestnanca je naviazaný na výšku životného minima. Pre rok 2025 platí nezdaniteľná časť vo výške 273,99 eur × 21 ÷ 12 = 479,48 eur mesačne. Životné minimum platné od 1. júla 2025 (284,13 eur) ovplyvní výšku nezdaniteľnej časti až od 1. januára 2026.

  Prečítajte si tiež: Podmienky pomoci pre dôchodcov

• Nepostihnuteľná suma pri exekúcii: Pri exekúcii má každý nárok na určitú sumu zo mzdy, ktorú mu exekútor nemôže zraziť. Táto nepostihnuteľná suma závisí od typu exekúcie a je odvodená od životného minima. Pri neprednostnej exekúcii je suma, ktorá sa nesmie strhnúť zo mzdy, 140 % životného minima na samotného dlžníka. Pri výživnom sa počíta ešte menej - len 60 % životného minima na dlžníka a 25 % zo 60 % na vyživovanú osobu.

  • Jednotlivec bez vyživovaných osôb: Z jeho mzdy mu musí zostať aspoň 284,13 eur.
  • Dlžník s manželkou a jedným dieťaťom: 284,13 eur (povinný) + 0,25 × 284,13 eur (manželka) + 0,25 × 284,13 eur (dieťa) = 284,13 eur + 71,03 eur + 71,03 eur = 426,19 eur.

• Sociálne štipendiá: Niektoré druhy sociálnych štipendií, ktoré poskytujú vysoké školy alebo štát, sú naviazané na životné minimum.

• Zdravotné poistenie: V určitých prípadoch môže zdravotné poistenie za poistenca platiť štát. Pri rozhodovaní sa posudzuje aj výška príjmu v porovnaní so životným minimom.

• Hypotéky: Pri žiadosti o hypotéku banka posudzuje, či bude žiadateľ schopný úver splácať. Podľa zákona musí banke vyjsť, že klientovi po splátke zostane aspoň suma na úrovni životného minima.

Kto má nárok na dávky v hmotnej núdzi?

Dávku v hmotnej núdzi poskytuje príslušný úrad práce osobám, resp. členom domácnosti, ktorých príjmy nedosahujú sumu životného minima a členovia domácnosti si prácou nemôžu alebo nedokážu zvýšiť príjem. Hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.

Prečítajte si tiež: Príspevok v hmotnej núdzi a zamestnanie

Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok.

Hmotná núdza a jej definícia

Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

Dôležité je zdôrazniť, že ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to automaticky nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi.

Príjmy započítavané pri posudzovaní hmotnej núdze

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona o životnom minime a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem.

Vplyv práceneschopnosti (PN) na nárok na dávky

Práceneschopnosť (PN) môže mať významný vplyv na nárok na dávky v hmotnej núdzi. Všeobecne platí, že ak je osoba práceneschopná a nemá iný príjem, môže mať nárok na dávky v hmotnej núdzi. Je však potrebné splniť aj ďalšie podmienky stanovené zákonom.

Ochranný príspevok počas PN

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou. To sa týka aj osôb, ktoré sú práceneschopné.

Nárok na ochranný príspevok vzniká, ak PN trvá viac ako 30 dní. Napríklad, ak je občan práceneschopný od 2. apríla 2024, nárok na ochranný príspevok vznikne od 1. mája 2024. Počas trvania PN, ktorá presiahne tri mesiace, musí byť zdravotný stav občana posúdený posudkárom z úradu práce. Ak posudkár zistí, že PN naďalej trvá, nárok na ochranný príspevok pokračuje, maximálne však po dobu 12 mesiacov. Ak posudkár zistí, že PN už netrvá, nárok na ochranný príspevok zaniká.

Ochranný príspevok nepatrí, ak ide o člena domácnosti, ktorému patrí aktivačný príspevok.

Podmienky pre priznanie ochranného príspevku

Ochranný príspevok sa poskytuje napríklad, ak sa člen domácnosti:

• Zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou.
• Je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na osobnú asistenciu, pomoc inej fyzickej osoby, ak jej stupeň odkázanosti je IV alebo V alebo má v integrovanom posudku navrhnutý druh sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby alebo domácu opatrovateľskú službu.
• Sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z.

Zánik nároku na ochranný príspevok

Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval.

Ak došlo k nesplneniu oznamovacej povinnosti o začatí alebo skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, nárok na ochranný príspevok zaniká do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti.

Povinnosti osôb v hmotnej núdzi

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje povinnosti pre členov domácnosti, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi. Tieto povinnosti sa však nevzťahujú na všetkých. Napríklad, povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom sa nevzťahuje na osoby, ktoré sú práceneschopné.

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nedodržal liečebný režim, a to v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu. Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, za ktorého nebola splnená povinnosť doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa začatia alebo skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti; to neplatí, ak tomuto členovi domácnosti nepatrí ochranný príspevok z dôvodu nesplnenia tejto povinnosti.

Výnimky z povinností

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom (napr. osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, osoby starajúce sa o deti do určitého veku, a pod.).

Zníženie dávky pri nesplnení povinností

Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.

Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti, ak:

• Nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov.
• Odmietol nástup do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov.
• Nedostavil sa na úrad alebo na miesto určené úradom na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov.
• Opakovane skončil vhodné zamestnanie sprostredkované úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku.

Čas, v ktorom člen domácnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci nemôže vykonať činnosť v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo dobrovoľnícku činnosť alebo sa nemôže zúčastniť menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie z dôvodu, že bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného alebo z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl SR počas zaradenia do operačných záloh, pohotovostných záloh, branných záloh alebo ostatných záloh, sa považuje za čas, v ktorom tento člen domácnosti vykonal činnosť v tomto právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo dobrovoľnícku činnosť alebo sa zúčastnil menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie.

Aktivačný príspevok

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok sa od 01.09.2025 poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.

Ako žiadať o dávky v hmotnej núdzi

Žiadosť o dávky v hmotnej núdzi sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta vášho trvalého bydliska. K žiadosti je potrebné priložiť doklady o príjme, majetku a ďalšie relevantné dokumenty.

Potrebné dokumenty

K žiadosti o dávky v hmotnej núdzi je potrebné priložiť nasledovné dokumenty:

• Doklady totožnosti členov domácnosti
• Doklady o príjme členov domácnosti (napr. potvrdenie o príjme zo zamestnania, rozhodnutie o priznaní dôchodku, potvrdenie o poberaní nemocenských dávok)
• Doklady o majetku (napr. list vlastníctva k nehnuteľnosti, doklady o vlastníctve motorového vozidla)
• Ďalšie relevantné dokumenty (napr. lekárske správy, rozhodnutia o invalidite, potvrdenie o návšteve školy)

Zmeny v poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi od 01.09.2025

Od 01.09.2025 došlo k legislatívnym zmenám pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, ktoré sú označované aj ako „Práca namiesto dávok“.

Zvýhodnené započítavanie príjmov

Zvýhodnené započítavanie príjmov sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký alebo služobný pomer), ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.

Formy poskytovania pomoci v hmotnej núdzi

Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, pričom osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Dávky sa vyplácajú v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky. Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi.

Výpoveď počas PN

Zamestnanec môže podať výpoveď aj počas práceneschopnosti (PN). Dôležité je, aby si zamestnanec ukončil PN pred nástupom do ďalšieho zamestnania, pretože poberanie PN a súčasná práca pre iného zamestnávateľa môžu byť v rozpore so zákonom.

Výpoveď sa stane platnou v okamihu doručenia. Doručovanie sa spravuje ust. § 38 ods. 4 Zákonníka práce.

Príklady a ilustrácie

Príklad 1: Starobný dôchodca a pomoc v hmotnej núdzi

Poistenka odchádza do penzie a Sociálna poisťovňa jej vypočítala penziu 240 eur, odpracovala 25 rokov. Má nárok na základnú dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok a príspevok na bývanie, pretože dosiahla vek potrebný na nárok na starobný dôchodok. Výška dávky a príspevkov k dávke sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov 191,40 eura (dávka v hmotnej núdzi pre jednotlivca je 66,30 eura, ochranný príspevok 67,90 eura z dôvodu dosiahnutia veku potrebného na nárok na starobný dôchodok, príspevok na bývanie pre jednotlivca je 57,00 eura) a započítateľnou výškou starobného dôchodku - 180,00 eura.

Príklad 2: Manželia - starodôchodcovia v hmotnej núdzi

Manželia, starodôchodcovia, nemajú okrem dôchodku žiadny iný príjem. Manžel poberá dôchodok vo výške 230 eur, manželka 200 eur. Suma nárokov, aby splnili podmienky hmotnej núdze je: dávka v hmotnej núdzi 115,30 eura (pre dve osoby), príspevok na bývanie 91,40 eura, ochranný príspevok 135,80 eura (2 × 67,90). Spolu je to suma: 342,50 eura. Spolu dostávajú penziu 430 eur. Keďže nemajú odpracovaných minimálne 30 rokov, ktoré sú potrebné na priznanie minimálneho dôchodku, sú odkázaní na pomoc v núdzi. Súčasný právny stav však už toto zohľadňuje. Súčasná dávka v hmotnej núdzi má základnú úroveň, ale na aktivačný príspevok dosiahne len ten, kto sa aktivuje. Ochranný príspevok sa poskytuje tým, ktorí pracovať nemôžu, ako sú dôchodcovia, invalidi, osamelí rodičia ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa alebo veľmi malého dieťaťa, ľudia starajúci sa o ťažko zdravotne postihnutých a ľudia dlhodobo na PN.

Čo robiť po strate zamestnania a úraze?

Ak ste prišli o prácu a stal sa vám úraz, je dôležité vedieť, ako postupovať. Ak chcete uvažovať o nároku na nemocenské dávky, musíte mať splnenú všeobecnú podmienku nemocenského poistenia, čo znamená, že ste si za posledné dva roky museli minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie (kombinácia odvodov zo živnosti, zamestnania alebo dobrovoľného poistenia).

Ak sa stanete práceneschopným počas ochrannej lehoty (7 dní od ukončenia zamestnania alebo podnikania), máte nárok na nemocenské dávky. Túto skutočnosť musíte nahlásiť miestne príslušnému úradu práce, kde ste evidovaný, a do Sociálnej poisťovne doručiť tlačivo žiadosť o nemocenské, ktoré vystaví lekár. Ak sa stanete práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nemáte nárok na poberanie nemocenských dávok.

Výška nemocenskej dávky je 55 % z vymeriavacieho základu a môžete byť práceneschopný maximálne 52 týždňov.

Zvýšenie dávok v hmotnej núdzi

Od januára sa dávky v hmotnej núdzi zvýšia vo všetkých kategóriách. Jednotlivec bez detí dostane sumu 89,70 eura mesačne. Jednotlivec s jedným až štyrmi deťmi si prilepší na 170,60 eura a jednotlivec s piatimi a viac deťmi dostane 159,20 eura.

Dvojice bez detí budú mať po novom 230,50 eura. Dvojica s jedným až štyrmi deťmi dostane 248,50 eura a dvojica s piatimi a viac deťmi 314,40 eura.

Zvýšenie sa týka aj ochranného a aktivačného príspevku, ktoré sa rovnako zvyšujú na 91,70 eura. Príspevok na nezaopatrené dieťa narastie na 25,10 eura mesačne.

Významná zmena nastáva aj pri príspevku na bývanie, ktorý sa určuje podľa počtu osôb v domácnosti. Jednotlivci dostanú 100,60 eura, dvojice 170,80 eura. Domácnosť s tromi osobami bude mať nárok na 216,70 eura, so štyrmi osobami na 262,70 eura mesačne. Najvyšší príspevok získajú domácnosti s piatimi a viac členmi - 308,40 eura mesačne.

Dávky v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie

tags: #pn #pri #hmotnej #nudzi #podmienky