Nárok na dávku v nezamestnanosti počas PN: Podmienky a aspekty

Strata zamestnania je nepríjemná životná situácia, ktorú môže ešte zhoršiť choroba, úraz alebo dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. V takýchto prípadoch je dôležité vedieť, na aké dávky má nezamestnaný nárok a ako postupovať pri ich uplatňovaní. Tento článok sa zameriava na nárok na dávku v nezamestnanosti počas práceneschopnosti (PN), pričom zohľadňuje rôzne aspekty a situácie, ktoré môžu nastať.

Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky pre nezamestnaných

Na to, aby nezamestnaný mohol uvažovať o nároku na nemocenské dávky, musí mať splnenú všeobecnú podmienku nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky si musel minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie. Môže ísť o kombináciu odvodov zo živnosti, zamestnania alebo dobrovoľného poistenia.

Ochranná lehota a jej význam

Dôležitým faktorom je aj čas, kedy sa nezamestnaný stal práceneschopným od ukončenia posledného pracovného pomeru. Po ukončení zamestnania alebo podnikania, a teda ukončení nemocenského poistenia, platí tzv. ochranná lehota. Ochranná lehota je 7 dní. Ak sa bývalý zamestnanec alebo živnostník stane práceneschopným počas ochrannej lehoty, má nárok na nemocenské dávky. Túto skutočnosť je potrebné nahlásiť miestne príslušnému úradu práce, kde je evidovaný, a do Sociálnej poisťovne doručiť tlačivo Žiadosť o nemocenské, ktoré vystaví lekár. Ak sa uchádzač o prácu stane práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nemá nárok na poberanie nemocenských dávok. V prípade takejto pracovnej neschopnosti je potrebné informovať úrad práce o tomto fakte.

Výška nemocenskej dávky je 55 % z vymeriavacieho základu a môžete byť práceneschopný maximálne 52 týždňov. Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % vymeriavacieho základu a môže byť vyplácaná maximálne šesť mesiacov odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Špecifické prípady a situácie

Zamestnanie cez Úrad práce a úľavy na odvodoch

V prípade, ak bol zamestnanec zamestnaný z Úradu práce ako dlhodobo nezamestnaný, pričom zamestnávateľovi vznikol nárok na neplatenie odvodov, zamestnanec počas obdobia 12 mesiacov nemusí mať nárok na nemocenské dávky. V prípade PN mu síce za prvých 10 dní zamestnávateľ musí vyplatiť náhradu príjmu, ale v prípade dlhodobej PN (t.j. od 11. dňa) už nemusí mať nárok na nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne. Počas tohto obdobia nemusí mať zamestnanec nárok ani na dávku v nezamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Nároky na nemocenské dávky

Nesplnenie povinností zamestnávateľa

V prípade, že zamestnávateľ síce platil odvody, ale nedoručoval výkazy, čo znemožňuje vyplácanie PN, povinnosti zamestnávateľa určuje zákon o sociálnom poistení. Za nesplnenie povinností môže Sociálna poisťovňa uložiť zamestnávateľovi pokutu. V takejto situácii je vhodné požiadať Sociálnu poisťovňu o vyplatenie nemocenských dávok preddavkovo, odvolávajúc sa na ust. § 116 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.

Dávka v nezamestnanosti: Podmienky a výpočet

Nárok na dávku v nezamestnanosti má každý, kto je registrovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a počas posledných štyroch rokov pred registráciou mal platené poistenie v nezamestnanosti aspoň 730 dní (dva roky). Podporu v nezamestnanosti nezískate, ak ste neboli poistený dostatočne dlhý čas (teda aspoň 730 dní), ak ste poberateľom dôchodku, ak nie ste evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

Výpočet dávky v nezamestnanosti

Výška podpory v nezamestnanosti je 50 % z priemernej hrubej mzdy za posledné dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Počíta sa z denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je priemer vašich denných príjmov za posledné dva roky pred tým, ako sa zaregistrujete ako nezamestnaný. Dávka v nezamestnanosti sa vypočíta z tzv. konštanty vtedy, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti.

Maximálna výška a dĺžka podpory

Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac.

Ako si vybaviť podporu v nezamestnanosti?

Od 1. júla 2020 možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Spraviť tak môžete priamo pri prihlasovaní sa na úrad práce v tlačive Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré už slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac). Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie.

Prečítajte si tiež: Práceneschopnosť po materskej

Povinnosti počas poberania dávky v nezamestnanosti

Každý, kto má nárok na sociálne dávky ako podpora v nezamestnanosti alebo aktivačný príspevok, sa musí pravidelne hlásiť na úrade práce. Dĺžka evidencie na úrade práce nie je časovo obmedzená. Vyradia vás, ak si nájdete zamestnanie alebo v prípade, že s úradom nespolupracujete.

Evidencia na úrade práce a jej vplyv na dôchodok a zdravotné poistenie

Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia a nezapočítava sa do odpracovaných rokov. Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate.

Daňové priznanie a dávka v nezamestnanosti

Za rok 2024 (podávané v roku 2025) ste povinný podať daňové priznanie, ak vaše celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 823,24 eura. Do tejto sumy sa nezapočítavajú a oslobodené od dane sú dávky a podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti.

Preddavková platba dôchodku

V prípade dlhšieho čakania na rozhodnutie o dôchodku, je možné požiadať o preddavkovú platbu dôchodku v súlade s ust. § 116 ods.

Zneužívanie PN a kontrola

Od začiatku roka zaznamenávajú úrady práce vo všetkých okresoch Slovenska rastúci počet maródujúcich nezamestnaných. Podľa úradov to vyvolala najmä novela zákona o zamestnanosti, ktorá od januára sprísnila podmienky vedenia v evidencii. Rozšírila aj povinnosti evidovaným nezamestnaným a spustila projekt menších obecných prác. Miera práceneschopnosti(PN) však niekde rastie aj s počtom voľných pracovných miest, ktoré nezamestnaní ľudia nechcú prijať.

Prečítajte si tiež: Čo potrebujete vedieť o PN

Hoci Národný úrad práce (NÚP) nemá priame dôkazy o zneužívaní péeniek, čísla a prax naznačujú, že sa tak deje. Dovoľujú to zákony, nejasná zodpovednosť za kontrolu nezamestnaných i absentujúci tlak na lekárov. Rezort práce o probléme vie a pracuje na prísnejších pravidlách, no konkrétne opatrenia zatiaľ nezverejnil.

Novela zákona o zamestnanosti ukladá nezamestnanému povinnosť osobne sa dostaviť na úrad práce aspoň raz za dva týždne na účely spolupráce alebo preukázania, že si hľadá zamestnanie. Formou spolupráce sú aj menšie obecné služby. Ak nezamestnaný nespolupracuje, vyradí sa na pol roka z evidencie. Ak však nezamestnaný predloží PN, povinnosti pre neho neplatia. Neoprávnene vypísaná PN tak dovoľuje vyhnúť sa rekvalifikáciám či menším obecným službám. Nezamestnanému na PN nemôže byť ponúkané ani zamestnanie.

Predstavitelia úradov práce sa zhodujú, že práve sprísnený režim evidencie a nechuť pracovať pre obec je hlavným dôvodom nárastu chorobnosti, zväčša špekulatívnej. Stále evidujú nové, no málo lukratívne pracovné miesta. Ak ich ponúkneme nezamestnaným, predložia PN a vďaka nej nemusia miesto prijať. Bez neho by neodôvodnené odmietnutie ponúkanej práce znamenalo vyradenie z evidencie.

Jeden spôsob úniku ponúka takzvaná ochranná lehota, ktorá trvá najviac 42 kalendárnych dní od ukončenia zamestnania. Keď počas nej nezamestnaný zostane dočasne PN, má nárok na nemocenskú dávku zo Sociálnej poisťovne (SP).Ak mu úrad práce prizná aj podporu v nezamestnanosti, jej vyplácanie sa na čas trvania PN zastaví. Po jej ukončení sa podpora doplatí, ale jej poberanie nie je skrátené o čas poberania nemocenskej dávky.

Zneužívanie PN uľahčuje i chýbajúca dôsledná kontrola dodržiavania liečebného režimu a spôsobilosti pracovať, a teda opodstatnenosti péeniek. Sociálna poisťovňa kontroluje len nezamestnaných, ktorí sú PN v ochrannej lehote. Nezamestnaných mimo lehoty, keďže nemocenské dávky nedostávajú, poisťovňa nekontroluje, hoci za nich NÚP i štát poistenie odvádzajú.

Zánik nároku na dávku v nezamestnanosti

Sociálna poisťovňa upozorňuje občanov, že nárok na dávku v nezamestnanosti im v niektorých životných situáciách môže zaniknúť aj počas jej poskytovania. Jedna z takýchto situácií nastáva v deň, keď je poberateľ tejto dávky vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (napr. z dôvodu nástupu do zamestnania). Nárok na dávku v nezamestnanosti mu zanikne taktiež dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo dňom smrti fyzickej osoby. Občan poberajúci dávku v nezamestnanosti stratí nárok na jej výplatu taktiež vždy uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti (t.j. po šiestich mesiacoch). Poistenec nemá nárok na dávku v nezamestnanosti ani za dni, počas ktorých dostáva dávky nemocenské, ošetrovné a materské.

PN a ochranná lehota po skončení pracovného pomeru

PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom. V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.

Podmienky vzniku nároku na nemocenské dávky

Aby mal zamestnanec nárok na nemocenské dávky, musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie. Náhrada príjmu je vyplácaná zamestnávateľom za prvých 10 dní PN. Od 1. do 3. dňa zamestnanec dostáva 25 % denného vymeriavacieho základu a od 4. do 10. dňa 55 % denného vymeriavacieho základu. Nemocenské dávky sú vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa PN, vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.

V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365. Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka. Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia. Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia.

Príklady výpočtu nemocenských dávok

Pre ilustráciu uvádzame niekoľko príkladov výpočtu nemocenských dávok:

• Príklad č. 1: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% z DVZ a od 4. do 14. dňa 55% z DVZ.
• Príklad č. 2: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní. Zamestnanec dostane bude od 1. do 3. dňa 25% z DVZ a od 4. do 14. dňa 55% z DVZ.
• Príklad č. 3: Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. DVZ je 74,4987). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% z DVZ a od 4. do 14. dňa 55% z DVZ.
• Príklad č. 4: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 151 dní). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% z DVZ a od 4. do 14. dňa 55% z DVZ.
• Príklad č. 5: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. ( Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023 , t.j. 101 dní). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% z DVZ a od 4. do 14. dňa 55% z DVZ.

Postup pri vystavení PN

V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN. Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.

tags: #pn #v #ochrannej #dobe #a #davky