
Zamestnávatelia na Slovensku majú zákonom stanovenú povinnosť zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie. Táto povinnosť vyplýva zo Zákonníka práce, konkrétne z § 152, ktorý hovorí, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Poďme sa bližšie pozrieť na to, ako to funguje s nárokom na stravovanie, stravnými lístkami a kedy má zamestnanec nárok na druhý stravný lístok.
Táto povinnosť sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a to bez ohľadu na to, či ide o zamestnávateľa fyzickú osobu alebo o zamestnávateľa právnickú osobu. Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť zamestnancom stravovanie, ak sú splnené podmienky stanovené v zákone č. 311/2001 Z. z.
Nárok na poskytnutie stravy vzniká zamestnancovi, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Znamená to, že nárok na stravovanie majú nielen zamestnanci pracujúci na plný úväzok, ale aj tí, ktorí pracujú na skrátený úväzok, napríklad 5 či 6 hodín denne. Ak pracovná zmena trvá 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nevzniká. Ak má zamestnanec uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, každý z nich sa posudzuje samostatne.
Príklad: Ak má zamestnanec jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý na 4 hodiny denne, nárok na stravné má len z prvého pracovného pomeru. Ak by však druhý pracovný pomer bol na 6 hodín denne, nárok na stravné by mu vznikol z oboch pracovných pomerov.
Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov rôznymi spôsobmi:
Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie
Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja. Forma zabezpečenia stravovania určuje zamestnávateľ, výnimkou je, ak sa stala súčasťou kolektívnej zmluvy. Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom alebo inom stravovacom zariadení, je povinný umožniť zamestnancovi výber medzi stravným lístkom a finančným príspevkom na stravovanie.
Od 1.1.2023 sa stravné lístky vydávajú už len ako elektronické stravné lístky, a to formou stravovacej karty. Zamestnanci majú na výber medzi gastrokartou a finančným príspevkom na stravovanie, ktorý je účelovo viazaný na stravovanie. Zamestnanec je svojím výberom viazaný nasledujúcich 12 mesiacov.
Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravu v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. Minimálna hodnota stravovacej poukážky je od 1.1.2024 5,85 €.
Podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce, ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. To znamená, že poskytnutie druhého stravného lístka alebo obeda pri dlhšej zmene nie je povinnosťou zamestnávateľa, ale je to možnosť, ktorú môže využiť. Ide o prejav dobrej vôle zo strany zamestnávateľa.
Dôležité: Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.
Prečítajte si tiež: Budúcnosť dôchodkového veku
Zamestnancovi na pracovnej ceste patrí tzv. stravné, čo predstavuje náhradu za vynaložené peňažné prostriedky za jeho stravu počas trvania pracovnej cesty. Stravné zamestnávateľ neposkytuje v prípade, že zamestnanec má na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu.
Zamestnávateľ nárokové stravné zamestnancovi kráti, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste čiastočné bezplatné stravovanie.
Stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu, ktorá sa vypočíta zo stravného pre časové pásmo nad 18 hodín:
Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom v nasledujúcich prípadoch:
Existuje možnosť, kedy zamestnanec môže odmietnuť stravovanie vo firemnej jedálni. V prípade, že zamestnanec sa nemôže v tejto jedálni stravovať zo zdravotných dôvodov doložených od lekára, má v takomto prípade nárok na príspevok od zamestnávateľa na stravovanie.
Prečítajte si tiež: Postup pri hlásení PN
Zamestnanci musia mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru. Stravovanie musí byť zabezpečené už v čase, keď zamestnanec vykonával prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancom stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce.
| Forma Stravovania | Minimálny Príspevok Zamestnávateľa | Maximálny Príspevok Zamestnávateľa |
|---|---|---|
| Stravovanie vo vlastnom/inom zariadení | 55% ceny jedla | 4,84 EUR |
| Stravovacia poukážka (gastrolístok) | 3,43 EUR (55% z 6,23 EUR) | 4,84 EUR |
| Finančný príspevok na stravovanie | 3,43 EUR | 4,84 EUR |
Nad rámec svojho príspevku môže zamestnávateľ na stravovanie zamestnancov a na finančný príspevok na stravovanie prispievať aj zo sociálneho fondu.
Stravné pre SZČO od 1. 4. 2025 je daňovo uznaným výdavkom, ak SZČO nemá nárok na príspevok na stravovanie od iného zamestnávateľa. Suma stravného pre SZČO sa odvíja od dĺžky trvania pracovnej cesty, rovnako ako pre zamestnancov. Od 1. 4. 2025 platia nasledovné sumy stravného pre tuzemské pracovné cesty:
SZČO si môže uplatniť stravné za každý odpracovaný deň, ak spĺňa podmienky preukázateľného vynaloženia výdavku na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.