
Daňové priznanie môže byť pre mnohých Slovákov každoročnou výzvou, najmä ak ide o zložitejšie prípady, ako sú príjmy zo zahraničia, podnikania alebo kombinácia rôznych druhov príjmov. Tento článok poskytuje komplexný návod na vyplnenie daňového priznania, so zameraním na špecifické situácie dôchodcov a zamestnancov, a to s maximálnym využitím informácií poskytnutých používateľom. Cieľom je zjednodušiť proces a pomôcť daňovníkom správne si uplatniť všetky nároky a znížiť daňovú povinnosť.
Daňové priznanie je dokument, ktorým daňovník oznamuje štátu svoje príjmy a výdavky za uplynulý rok. Na základe týchto údajov sa vypočíta daňová povinnosť, teda suma, ktorú je daňovník povinný zaplatiť štátu. V niektorých prípadoch môže daňovník získať preplatok, teda vrátenie časti zaplatenej dane.
Aj dôchodcovia sú daňovníkmi a v niektorých prípadoch je pre nich výhodné podať dobrovoľné daňové priznanie, a to aj v tom prípade, ak im daňová povinnosť nevznikla. Ide o poberateľov dôchodku, ktorí počas roka pracovali napríklad na dohodu alebo pracovnú zmluvu.
Na Slovensku existujú dva základné typy daňových priznaní pre fyzické osoby:
Zamestnanci podávajú daňové priznanie typu A, potrebné je potvrdenie od zamestnávateľa o výške príjmu a zrazených daní a odvodov.
Prečítajte si tiež: Všetko o invalidnom dôchodku na Slovensku
Podľa § 32 zákona sa podáva daňové priznanie, ak ročné zdaniteľné príjmy v príslušnom zdaňovacom období presiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, t. j. pre rok 2024 sumu 2 823,24 eura za ustanovených podmienok, v lehote podľa § 49 zákona do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje inak (lehota podľa § 49 zákona sa vzťahuje aj na daňovníka, ktorý podáva priznanie podľa § 32 ods.
Ak ste pracujúci dôchodca a váš príjem vlani nepresiahol 2 823,24 eura, nemusíte podávať daňové priznanie a zaplatiť žiadnu daň. Pozor však v prípade, ak je váš príjem čo len o euro vyšší, už musíte podať daňové priznanie a zdaniť celý svoj zárobok. Termín daňového priznania sa tento rok nemení, urobiť tak treba do 31. marca.
Výhodnejšie je preto, ak sami podáte daňové priznanie. V daňovom priznaní je aj kolónka, do ktorej sa uvádza výška celoročného dôchodku. Výšku dôchodku uvádzajú tí penzisti, ktorých dôchodok je nízky, a preto im vznikne nárok aspoň na časť nezdaniteľného minima. Ak niekto žiada o vrátenie preplatku, ktorý mu vznikol z dôvodu, že jeho zárobok bol nižší ako polovica nezdaniteľného minima, výšku dôchodku nemusí uviesť.
Získanie potrebných dokladov:
Výber správneho tlačiva:
Prečítajte si tiež: Všetko o kombinácii invalidného a starobného dôchodku
Vyplnenie daňového priznania:
Uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane:
Uplatnenie daňového bonusu na deti:
Výpočet dane:
Podanie daňového priznania:
Prečítajte si tiež: Poberanie dôchodku: Podmienky pozastavenia
Dodatočné daňové priznanie možno podať do uplynutia piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať riadne daňové priznanie. Daňové priznania za jednotlivé roky treba podať na tlačivách daňových priznaní platných pre príslušné zdaňovacie obdobia.
Po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania typ B je povinný daňovník podať do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné priznanie [typ B alebo typ A, ak si môže podať tento typ daňového priznania], ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť vyššia, ako bola ním priznaná v daňovom priznaní typ B alebo správcom dane vyrubená alebo daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní typ B (§ 16 ods. 3 daňového poriadku), a v tejto lehote je dodatočne priznaná daň aj splatná (§ 16 daňového poriadku).
Dodatočné daňové priznanie typ B podáva aj daňovník, ktorý podal daňové priznanie typ A a dodatočne zistil, že mal aj iné druhy príjmov, t. j., že nemal podať daňové priznanie typu A. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38 zákona, ak nebol povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 1 a 2 zákona, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 3 zákona. Na prvej strane daňového priznania vyznačí, že ide o dodatočné priznanie a vyznačí zároveň aj deň, keď zistil skutočnosti na podanie dodatočného daňového priznania.
Dodatočné daňové priznanie typ B (alebo typ A) môže podať aj daňovník, ktorý zistí, že jeho daňová povinnosť je nižšia, ako ju uviedol v priznaní typ B (alebo typ A), alebo ako bola správcom dane vyrubená alebo daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní typ B (§ 16 ods. Ak daňový subjekt podá dodatočné priznanie v posledný rok lehoty podľa § 69 ods.1, 2 a 5 daňového poriadku, táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné priznanie. V tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné priznanie (§ 16 daňového poriadku).
Podľa § 32 ods. 8 zákona, osoba uvedená v § 35 Zákonníka práce a osoba uvedená v § 49 ods. Ak budú tejto osobe vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomrelého daňovníka po podaní daňového priznania, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie, pričom správca dane v tomto prípade neuplatní postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku.
V súlade s § 32 ods. 11 zákona, podáva dodatočné priznanie aj daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6 zákona) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku.
Podľa § 32 ods. 12 zákona, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 17 ods. 9 zákona) dodatočne príjme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy, zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. Ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom, len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup. Daňovník vypĺňa v dodatočnom daňovom priznaní typ B všetky potrebné riadky a rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu alebo bezprostredne predchádzajúcemu podanému daňovému priznaniu, ak daňovník podal dodatočne priznanie alebo ročnému zúčtovaniu. Uvedené vyznačí v X.
Nezdaniteľné časti základu dane sú sumy, o ktoré si daňovník môže znížiť svoj základ dane, a tým znížiť svoju daňovú povinnosť. Medzi najčastejšie NČZD patria:
V súlade s §11 ods.2 ZDP, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „platné životné minimum“), NČZD ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima. Nárok na NČZD na daňovníka si môže uplatniť každý daňovník, s výnimkou daňovníka, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok“). Výnimkou je aj daňovník, ktorému bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka (§11 ods.2 ZDP).
V súlade s §11 ods.3 ZDP, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období nemá vlastný príjem, NČZD na manželku (manžela) ročne je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima. Ak manželka (manžel) daňovníka má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, NČZD na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela). Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima, NČZD na manželku (manžela) ročne je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka.
Ak si daňovník v zdaňovacom období môže uplatniť NČZD na manželku (manžela) len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov, potom si základ dane v súlade s §11 ods.5 ZDP zníži len o NČZD na manželku (manžela) zodpovedajúcu 1/12 tejto NČZD za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto NČZD, pričom sa posudzujú celoročné príjmy manželky (manžela) bez ohľadu na to, v ktorých mesiacoch boli splnené podmienky na uplatnenie NČZD na manželku (manžela).
V súlade s §47 ZDP sa NČZD na manželku (manžela) zaokrúhľuje na eurocenty nahor, pričom postupné zaokrúhľovanie v dvoch alebo vo viacerých stupňoch nie je prípustné.
Daňový bonus je suma, ktorú si môže daňovník odpočítať od vypočítanej dane, ak spĺňa podmienky stanovené zákonom. Jednou z najčastejších foriem daňového bonusu je daňový bonus na deti. Daňovník si môže uplatniť daňový bonus podľa zákona na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti (prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu). Nárok na daňový bonus podľa zákona si daňovník môže uplatniť pomernou časťou po časť zdaňovacieho obdobia (t. j. len niektoré kalendárne mesiace, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na jeho uplatnenie) na všetky vyživované deti, po zostávajúcu časť zdaňovacieho obdobia druhá oprávnená osoba. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov, a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus podľa zákona vypočítaný podľa § 33 ods. 6 zákona na všetky vyživované deti sa uplatní v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene počtu vyživovaných detí, na ktoré sa uplatňuje daňový bonus, výška nároku na daňový bonus sa uplatní ako úhrn nárokov na daňový bonus vypočítaných podľa § 33 ods. Na daňový bonus podľa zákona má nárok daňovník, ktorý dosiahol za rok 2024 zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zákona) alebo z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.