Poberanie peňažných dávok počas dlhodobej PN: Podmienky a postupy

Nemocenské poistenie predstavuje významný prvok sociálneho zabezpečenia, ktorý poskytuje finančnú ochranu v situáciách, keď je človek práceneschopný z dôvodu choroby alebo úrazu. Poistenec, ktorý spĺňa zákonom stanovené podmienky, má nárok na nemocenskú dávku, ktorá kompenzuje výpadok príjmu. Dôležitou otázkou je, kto vlastne nemocenskú dávku vypláca a aký je postup na jej získanie.

Kto vypláca nemocenskú dávku?

Systém nemocenského poistenia na Slovensku funguje na princípe spolufinancovania medzi zamestnávateľom a Sociálnou poisťovňou.

• Zamestnávateľ: Počas prvých troch dní dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu.

• Sociálna poisťovňa: Od štvrtého dňa PN preberá zodpovednosť Sociálna poisťovňa, ktorá vypláca nemocenskú dávku.

Je dôležité si uvedomiť, že zamestnávateľ zohráva úlohu len na začiatku práceneschopnosti.

Prečítajte si tiež: Všetko o invalidnom dôchodku na Slovensku

Dĺžka a výška nemocenskej dávky

Nemocenskú dávku je možné poberať počas celej doby trvania práceneschopnosti, avšak maximálne do 52. týždňa od jej vzniku. Výška dávky sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu (DVZ) a predstavuje 55 % z tejto sumy. Pre zamestnancov je nárok na nemocenské istota, že nestratia všetky príjmy, ak musia zostať dlhšie doma.

Podmienky nároku na nemocenskú dávku

Zásadnú úlohu pri stanovení nároku na nemocenskú hrá samotný zamestnávateľ. Ten totiž musí potvrdiť, že zamestnanec je u neho v pracovnom pomere, vďaka čomu sa z jeho mzdy odvádzajú riadne odvody na nemocenské poistenie. Akonáhle lekár vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, zamestnanec ho odovzdá zamestnávateľovi, ktorý prvé tri dni vypláca náhradu príjmu. Od štvrtého dňa sa už do procesu zapája Sociálna poisťovňa.

Sociálna poisťovňa vyhodnocuje, či poistenec spĺňa zákonné podmienky:

• Musí byť nemocensky poistený.
• Musí mať zaplatené odvody aspoň v minimálnom rozsahu.

Náhrada príjmu vs. nemocenská dávka

Častou chybou je zamieňanie náhrady príjmu za nemocenskú dávku. Ide o dve rôzne platby, hoci obe sú spojené s dočasnou práceneschopnosťou. Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ iba prvé tri dni PN, čo znamená, že v tejto fáze nejde o nemocenskú dávku ako takú. To, kto vypláca nemocenskú dávku neskôr, je už v plnej réžii Sociálnej poisťovne, ktorá pri svojom rozhodovaní vychádza z výšky vymeriavacieho základu a dĺžky trvania práceneschopnosti.

Nemocenské poistenie pre zamestnancov a SZČO

Ak chcete mať nárok na nemocenskú dávku, musíte byť nemocensky poistení v čase vzniku PN. Pre zamestnancov je poistenie povinné a vyplýva automaticky z pracovného pomeru, avšak v prípade dohôd nemusí vždy existovať nárok, pokiaľ dohoda nezahŕňa nemocenské poistenie. Aj preto je rozhodujúce vedieť, kto vypláca nemocenskú dávku v konkrétnej pracovnej situácii. Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) si poistné hradia sami a pri nesplnení minimálnej doby poistenia sa môže stať, že nárok vôbec nevznikne.

Prečítajte si tiež: Všetko o kombinácii invalidného a starobného dôchodku

Dlhodobá práceneschopnosť a invalidný dôchodok

Ak sa niekto ocitne v dlhodobej práceneschopnosti, môže sa stať, že prekročí maximálnu lehotu 52 týždňov poberania nemocenskej dávky. V takom prípade je potrebné prehodnotiť celkový zdravotný stav a zvážiť prípadnú žiadosť o invalidný dôchodok. Nemocenská dávka je koncipovaná ako dočasná pomoc, takže ak ochorenie či úraz bránia pracovať ešte dlhšie, systém ponúka aj iné riešenia.

Komunikácia so zamestnávateľom a Sociálnou poisťovňou

Jasné rozlíšenie, kto vypláca nemocenskú dávku, zabezpečuje, že ľudia vedia, na koho sa v prípade otázok či nejasností obrátiť. Zamestnanec, ktorý sa lieči doma, by mal sledovať, či mu zamestnávateľ v prvých dňoch PN poskytol náhradu príjmu. Následne sa môže zamerať na kontakt so Sociálnou poisťovňou, ak by nastali komplikácie s výplatou dávky po uplynutí úvodných troch dní. Pre SZČO je takisto kľúčové udržiavať komunikáciu so Sociálnou poisťovňou, keďže zamestnávateľ tu nefiguruje.

Zmena zamestnania a nárok na nemocenskú dávku

Existujú situácie, keď sa pracovné pomery menia v priebehu roka a človek si nie je istý, či je vôbec poistený v čase vzniku PN. Ak ste napríklad menili zamestnávateľa a vzápätí ochoreli, môže sa stať, že zamestnávateľ nemá povinnosť hradiť náhradu príjmu, ak pracovný pomer trvá príliš krátko. Preto je dobré overiť si, či vám vznikol nárok na dávku a následne zistiť, kto vypláca nemocenskú dávku vo vašej novej situácii.

Mýty a omyly o nemocenskej dávke

Jedným z najrozšírenejších omylov je predpoklad, že ak ste zamestnaní, získavate automaticky nemocenskú dávku počas celej PN priamo od zamestnávateľa. V skutočnosti zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu iba v prvých troch dňoch a až potom sa k slovu dostáva Sociálna poisťovňa. Mnohí zamestnanci sú preto prekvapení, že sa ich prípadné otázky presmerujú práve na pobočky poisťovne.

Niektorí zamestnanci sa domnievajú, že ak im zamestnávateľ vyplácal náhradu príjmu cez víkend, musí to tak byť aj počas celej PN. Zákon však jasne stanovuje časové rozhranie. Víkendové dni sa pri počte dní PN normálne počítajú, no po uplynutí prvých troch dní už na radu prichádza nemocenská dávka zo Sociálnej poisťovne. Nesprávne chápanie tohto princípu môže vyvolať mylný dojem, že zamestnávateľ niečo zanedbal.

Prečítajte si tiež: Poberanie dôchodku: Podmienky pozastavenia

Kontroly a sankcie

Dlhodobá udržateľnosť systému sociálneho poistenia je postavená na tom, že poistenec, ktorý si riadne platí odvody, má zaručenú pomoc v čase núdze. Kto vypláca nemocenskú dávku, potom logicky vychádza z toho, v akom právnom vzťahu k zamestnávateľovi sa poistenec nachádza a či je samostatne zárobkovo činná osoba.

V celom systéme sa uplatňujú pravidelné kontroly. Ak niekto predĺži PN dlhšie, než je nutné, alebo neplní pokyny lekára, môže prísť o nemocenskú dávku, či dokonca dostať ďalšie sankcie. Tieto opatrenia chránia ľudí, ktorí nemocenskú dávku skutočne potrebujú, a zabezpečujú, že financie sa využívajú adresne a legitímne.

Ak PN presiahne niekoľko mesiacov, poisťovňa priebežne overuje, či trvajú podmienky na vyplácanie dávky. Ľudia, ktorí sa nezotavia, prípadne majú trvalé následky, sa môžu ocitnúť v konaní o invalidnom dôchodku. Nemocenská dávka je totiž krátkodobým nástrojom, pokrývajúcim prechodné obdobie ochorenia či úrazu. Dlhšie ťaživé zdravotné stavy vyžadujú iný prístup.

Zmysel nemocenského poistenia

Hlavným zmyslom nemocenského poistenia je teda poskytnúť človeku čas na uzdravenie bez toho, aby bol nútený okamžite sa vracať do práce z finančných dôvodov. Kto vypláca nemocenskú dávku, je v zásade jednoduché zistiť - buď ide o zamestnávateľa v úvode PN, alebo o Sociálnu poisťovňu v ďalšej fáze. No za touto schémou stojí premyslený systém, ktorý chráni pracujúcich a súčasne sleduje, aby sa s dávkami nenakladalo neoprávnene.

Predĺženie poberania nemocenského počas krízovej situácie

Sociálna poisťovňa od 1. mája 2021 predĺžila práceneschopným poistencom poberanie dávky nemocenské. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení. Poistenci mohli doteraz túto dávku poberať maximálne 52 týždňov, po novom ju môžu dostávať dlhšie, najviac o ďalší rok. O predĺženie je potrebné požiadať. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne posúdia splnenie podmienok a určia aj dĺžku predĺženej výplaty dávky.

Podmienky pre predĺženie obdobia poberania nemocenského:

• Dočasná pracovná neschopnosť musí trvať.
• Dôvodom na jej trvanie po uplynutí podporného obdobia je sťažený prístup k poskytovanej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s krízovou situáciou.
• Je predpoklad, že poistenec nebude mať po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

O predĺženie poberania nemocenského môže poistenec požiadať pobočku Sociálnej poisťovne najskôr od 1. mája 2021 prostredníctvom určeného tlačiva. Formulár Žiadosť o predĺženie podporného obdobia na výplatu nemocenského je zverejnený na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Ak posudkový lekár poistencovi podporné obdobie na výplatu nemocenského predĺži, musí zároveň určiť aj presnú dĺžku predĺženia. Podporné obdobie možno predĺžiť aj opakovane, avšak v úhrne najdlhšie o jeden rok.

Pobočka následne automaticky vyplatí dávku na posudkovým lekárom stanovené predĺžené podporné obdobie. O výplate nemocenského počas predĺženého podporného obdobia nebude vydávať rozhodnutie, dávku iba vyplatí vo výške priznanej pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Predpokladom vyplatenia nemocenského za jednotlivé mesiace predĺženého podporného obdobia bude predloženie Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. „lístok na peniaze“) zo strany poistenca, ktorý mu vystaví ošetrujúci lekár.

Počas predĺženého podporného obdobia na čerpanie nemocenského nie je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) a dobrovoľne poistená osoba povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Po uplynutí predĺženého podporného obdobia na čerpanie nemocenského sa zamestnancovi a SZČO povinné poistenie prerušuje. Zamestnávateľ a SZČO sú povinní oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie povinného poistenia zamestnanca/SZČO z dôvodu uplynutia predĺženého podporného obdobia na čerpanie nemocenského, a to do 8 dní od prerušenia povinného poistenia prostredníctvom tlačiva Registračný list fyzickej osoby (RLFO).

Predĺžením podporného obdobia na výplatu nemocenskej dávky pomôže Sociálna poisťovňa tým poistencom, ktorí mali počas krízovej situácie od 12. marca 2020 sťažený prístup k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti a v dôsledku nepriaznivej epidemickej situácie u nich došlo napr. k odkladu operačných zákrokov či odborných vyšetrení.

PN pri živnosti

Živnostník resp. samostatne zárobkovo činná osoba má od štátu nárok na viaceré dávky. Konkrétne materské, nemocenská a ošetrovné. Na dávky v nezamestnanosti a úrazovú dávku však nárok nemá.

Podmienkou na to, aby ste ako živnostník vôbec mali nárok na PN-ku je, že si platíte odvody do Sociálnej poisťovne alebo ste v ochrannej lehote. Okrem tejto podmienky nemôžete mať ako živnostník nedoplatok na poistnom vyšší ako 5 eur. Vo všeobecnosti však platí, že živnostník na PN ušetrí desiatky až stovky eur na odvodoch.

Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti v ochrannej lehote sa rozumie v lehote sedem dní po skončení nemocenského poistenia (v prípade, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, tak ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie). V prípade poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je ochranná lehota osem mesiacov.

Ak ste práceneschopný a máte splnené vyššie uvedené podmienky, necháte si u lekára vypísať tlačivo žiadosti o nemocenské, a to zanesiete do miestnej príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. Počas trvania pracovnej neschopnosti máte nárok na nemocenské v nasledovnej výške:

• od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu
• od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu

SZČO má nárok na nemocenskú dávku, ak má zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od začiatku platenia nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

Zaplatené poistné na nemocenské poistenie sa sleduje za obdobie posledných piatich rokov. V prípade posudzovania podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa neberie do úvahy dlžná suma poistného v sume nižšej ako je 5 eur.

Vyplácanie PN-ky (nemocenskej dávky) zaniká ukončením dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr však uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.

V prípade, že ako živnostník resp. SZČO porušíte liečebný režim, stratíte nárok na výplatu nemocenskej dávky, a to odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie však do 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

To znamená, že ak je predpoklad dlhodobej PN (napríklad 3 mesiace) a živnostník alebo iná SZČO poruší liečebný režim už na začiatku PN, tak príde o nemocenskú dávku maximálne na 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.

Je dôležité poznamenať, že výška PN (nemocenskej dávky) sa zníži na polovicu, ak sa ako živnostník alebo SZČO dočasne stanete práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý ste si privodili sami požitím alkoholu alebo iných návykových látok.

tags: #poberanie #peňažných #dávok #počas #dlhodobej #PN