
Po podpísaní pracovnej zmluvy a nástupe do zamestnania má zamestnanec nielen povinnosti, ale aj určité práva, ktoré rámcovo upravuje Zákonník práce. Mnohí zamestnávatelia vydávajú aj "pracovný poriadok", ktorý aplikuje všeobecné právne predpisy na konkrétne podmienky firmy.
Zamestnávateľ je povinný oboznámiť každého novoprijatého zamestnanca s pracovným poriadkom, ktorý musí byť zamestnancom kedykoľvek prístupný. Zamestnanci by sa mali zaujímať o svoje práva, aby predišli praktikám, ktoré hraničia s vykorisťovaním. Vo firmách s odborovou organizáciou sa uzatvára kolektívna zmluva, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania výhodnejšie ako všeobecne platné právne predpisy. Kolektívna zmluva sa vzťahuje na všetkých zamestnancov firmy, nielen na členov odborov.
Zamestnanci by nemali mať pocit, že majú priveľké práva, pretože to môže viesť k problémom. Je dôležité odhadnúť, aký zamestnávateľ pred vami stojí. Niektorí majitelia firiem sa správajú k zamestnancom slušne a platia dobré mzdy, no vždy sa nájdu nespokojní. Často sa stáva, že zamestnanci požadujú práva, ale neplnia si povinnosti.
Najviac problémové bývajú práva zamestnancov v oblasti komunikácie. Ak zamestnanec má na niečo právo, ale zamestnávateľ o tom nevie, môže vzniknúť napätie. Častým problémom je diskriminácia. Ak vás šéf sekíruje, právnou cestou sa takéto prípady riešia ťažko. Preto je lepšie pokúsiť sa riešiť problémové situácie mimo zákonnú cestu, komunikáciou a dohodou. Ak sa nedarí, býva jednoduchšie firmu opustiť.
Ak máte pocit, že boli hrubo porušené vaše práva, odporúča sa urýchlený postup:
Prečítajte si tiež: Dovolenka so psom bez stresu
Najhoršie je, keď sa problémy stanú chronickými, napríklad ak zamestnávateľ začne robiť ťažkosti s platením mzdy. Preto je potrebné vážne problémy riešiť okamžite.
Narodenie dieťaťa si zvyčajne vyžiada od matky alebo otca dočasný odchod zo zamestnania. Počas tohto obdobia môžu rodinu finančne podporiť dávky od štátu.
PN zvyčajne vypisuje ošetrujúci lekár. Od 1.1.2024 sa PN vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN). Pacient nemusí doručovať zamestnávateľovi žiadne "papiere". Ak lekár vypíše elektronickú PN, pacient si môže online skontrolovať, či ju vypísal správne. O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár.
Vychádzky sú stanovené podľa rozhodnutia lekára, najčastejšie v časoch od 10.00 h do 12.00 h alebo od 14.00 h do 16.00 h. Závisí to od zdravotného stavu, niekto môže mať povolené vychádzky po celý deň. Ak človek žije sám, môže si ísť nakúpiť aj mimo stanovených vychádzkových hodín. V takom prípade sa odporúča zobrať si z obchodu bloček pre prípad kontroly. Kontroly prebiehajú aj cez víkend.
Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, nemusíte:
Prečítajte si tiež: Práceneschopnosť a invalidný dôchodok
Nároky na nemocenské sa líšia podľa toho, či je pacient zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je potrebné určiť vymeriavací základ.
Vymeriavací základ zamestnanca je zjednodušene jeho hrubá mzda. Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.
Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.
Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, v prípade tehotnej ženy je to 8 mesiacov. Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou v ochrannej lehote, má nárok na nemocenskú dávku:
Prečítajte si tiež: Prihlásenie na dôchodkové poistenie
Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, je potrebné odovzdať pobočke Sociálnej poisťovne tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“. Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti.
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť.
Je dôležité si uvedomiť, že zákon nemusí vždy plne zohľadňovať špecifické potreby osamelých rodičov počas PN. Napríklad, časovo obmedzené vychádzky môžu sťažiť zabezpečenie potrieb dieťaťa, ako je vyzdvihnutie zo školy alebo účasť na mimoškolských aktivitách. V takýchto prípadoch je kľúčové komunikovať s ošetrujúcim lekárom a hľadať riešenia, ktoré zabezpečia starostlivosť o dieťa a zároveň dodržiavanie liečebného režimu.
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Ak kontrolór pacienta nezastihne doma, mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť.
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského.
Častou otázkou je, či sa pravidlá PN vzťahujú aj na víkendy a sviatky. Odpoveď je jednoznačná: áno. Liečebný režim platí 24 hodín denne, 7 dní v týždni, vrátane víkendov a sviatkov. To znamená, že kontrola dodržiavania liečebného režimu môže prísť kedykoľvek, aj počas víkendu alebo sviatku.
Porušenie liečebného režimu môže mať vážne následky. Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura. Okrem toho, pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, môže stratiť nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní.
Od 1. januára 2023 sa v plnom rozsahu zaviedla elektronická práceneschopnosť (ePN), ktorá nahradila papierové potvrdenia. Ošetrujúci lekár potvrdzuje PN vytvorením elektronického záznamu v systéme ezdravie. Zamestnanec nemusí predkladať žiadne tlačivá zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni.