Počet ľudí poberajúcich invalidný dôchodok na Slovensku: Trendy, príčiny a zabezpečenie

Sociálny systém na Slovensku čelí výzvam pri zabezpečovaní občanov v krízových životných situáciách. Štatistiky poukazujú na alarmujúci počet invalidných osôb, vysokú nezamestnanosť a nízke dôchodky, čo vedie k zraniteľnosti obyvateľstva v prípade nepredvídaných udalostí. Tento článok sa zameriava na problematiku invalidity na Slovensku, jej príčiny, dôsledky a možnosti zabezpečenia sa pred finančnými rizikami spojenými s invaliditou.

Aktuálna situácia: Štatistiky invalidity na Slovensku

Na Slovensku žije približne 240 tisíc invalidných ľudí, čo predstavuje významnú časť populácie. Nezamestnanosť dosahuje úroveň 9,45 % a priemerný dôchodok je len 411 eur. Tieto faktory v kombinácii s nepredvídateľnými životnými situáciami môžu viesť k vážnym finančným problémom pre jednotlivcov aj rodiny. Podľa záznamov Sociálnej poisťovne (SP) poberá invalidný dôchodok približne 118.000 mužov a 116.000 žien. Najviac poberateľov invalidných dôchodkov je v Prešovskom kraji, kde ich je vyše 37.000 a v Košickom 33.000. Najmenej poberateľov je v Bratislavskom kraji - 18.000. Z roka na rok pribúda aj Slovákov poberajúcich invalidný dôchodok. Za posledných sedem rokov išlo o nárast o 17 %. Zo zdroja Sociálnej poisťovne vyplýva, že k 31.1.2017 vyplatila celkovo 236 056 invalidných dôchodkov.

Priemerný starobný dôchodok na Slovensku na konci marca predstavoval 482,30 eura. Oproti marcu minulého roka tak vzrástol o vyše 25 eur. Kým v marci minulého roka starobný dôchodok dostávalo 1 milión 68-tisíc penzistov, v marci už bolo na Slovensku takmer 1 milión 83-tisíc starobných dôchodcov. Priemerný predčasný starobný dôchodok medziročne vzrástol o 16,80 eura na 447,80 eura. Ku koncu mesiaca ho dostávalo 14,1-tisíca penzistov, čo bolo o 2,9-tisíca menej ako v marci minulého roka.

Priemerný invalidný dôchodok pre osoby s mierou postihnutia do 70 % bol na konci mesiaca na úrovni 216,40 eura. Invalidnú penziu pre ľudí s mierou postihnutia nad 70 % vypláca Sociálna poisťovňa v priemernej výške 392 eur. Oproti marcu minulého roka ide o nárast o 13,70 eura. Vdovské dôchodky dosahovali ku koncu marca v priemere 271,40 eura. Za dvanásť mesiacov sa zvýšili o 8 eur. Tieto dôchodky pritom dostáva aktuálne 291,1-tisíca ovdovených žien. Počet poberateliek vdovskej penzie pritom v porovnaní s marcom vlaňajška klesol o tisíc. V marci vlaňajška pritom vdovecká penzia dosahovala priemerne 208,10 eura a dostávalo ju 48,3-tisíca mužov. Sirotské dôchodky dostávalo na konci marca 21,4-tisíca osôb, a to v priemernej výške 142,70 eura. Medziročne počet sirôt, poberajúcich sirotský dôchodok, klesol o 64 osôb a priemerná suma dávky stúpla o 4,20 eura.

Priemerný starobný dôchodok na Slovensku na konci júna predstavoval 485 eur. Oproti júnu minulého roka tak vzrástol o 25,70 eura. Kým v júni minulého roka starobný dôchodok dostávalo 1 milión 74-tisíc penzistov, v júni už bolo na Slovensku 1 milión 84-tisíc starobných dôchodcov. Priemerný predčasný starobný dôchodok medziročne vzrástol o 17,40 eura na 451,10 eura. Ku koncu mesiaca ho dostávalo 14,5-tisíca penzistov, čo bolo o 654 dôchodcov menej ako v júni minulého roka. Priemerný invalidný dôchodok pre osoby s mierou postihnutia do 70 % bol na konci mesiaca na úrovni 216,60 eura. V porovnaní s júnom vlaňajška je tak vyšší o 7 eur. Invalidnú penziu pre ľudí s mierou postihnutia nad 70 % vypláca Sociálna poisťovňa v priemernej výške 392,90 eura. Oproti júnu minulého roka ide o nárast o 13,70 eura. Vdovské dôchodky dosahovali ku koncu júna v priemere 271,50 eura. Za dvanásť mesiacov sa zvýšili o 8,40 eura. Tieto dôchodky pritom dostáva aktuálne 290,1-tisíca ovdovených žien. Počet poberateliek vdovskej penzie pritom v porovnaní s júnom vlaňajška klesol o 2,1-tisíca. Priemerná výška vdoveckých dôchodkov, ktoré poisťovňa vypláca 49,2-tisíca vdovcom, bola v júni na úrovni 216 eur. V júni vlaňajška pritom vdovecká penzia dosahovala priemerne 207,60 eura a dostávalo ju 48,7-tisíca mužov. Sirotské dôchodky dostávalo na konci júna 20,1-tisíca osôb, a to v priemernej výške 140,20 eura.

Prečítajte si tiež: Prehľad invalidných dôchodkov

Príčiny invalidity: Choroby verzus úrazy

Ľudia si často myslia, že najvážnejší dôvod neschopnosti pracovať a zarábať peniaze je úraz. Ale v skutočnosti je to choroba. Väčšina ľudí si myslí, že invalidita je spôsobená hlavne úrazmi, ale v skutočnosti je to len v 8% prípadov. Pričom až 92% ľudí je invalidných z dôvodu choroby. Mnohí si myslia, že invalidita je len následkom vážnych úrazov.

Keď sa povie invalidita, mnohým ako prvé napadne úraz či nehoda. Faktom však je, že úrazy spôsobujú len necelé 3 % invalidít. Zvyšok, vyše 97 %, majú na svedomí choroby. Medzi najčastejšie príčiny invalidity patria ochorenia svalov a obehovej sústavy, kostrového a spojivového tkaniva, duševné poruchy a poruchy správania, onkologické choroby. Nasledovali nádorové ochorenia (16 %) a treťou najčastejšou príčinou boli duševné choroby a poruchy správania (15 %).

Dôsledky invalidity: Finančná nestabilita a znížená schopnosť pracovať

V tejto rizikovej životnej situácii klesá schopnosť pracovať na 40% v porovnaní so zdravým človekom. Vtedy nastáva reálna kríza zabezpečiť samého seba, prípadne rodinu. Invalidita je jedno z najdrahších pripoistení, ktoré poisťovne umožňujú. Z pohľadu vplyvu na rodinu a jej finančnú stabilitu je invalidita jedným z najvážnejších rizík. Prináša doživotný pokles príjmov, a pritom vôbec nie je ojedinelá. Každoročne je uznaných viac ako 20.000 invalidít a podľa posledných údajov počet poberateľov invalidných dôchodkov dosahuje takmer 235.000. No len tretina z nich, necelých 80.000, vykonáva popri dôchodku i nejakú pracovnú činnosť. Zvyšok je odkázaný na podporu štátu. Priemerná výška invalidného dôchodku je pritom iba 264 eur. Vzhľadom na fakt, že priemerný vek invalidov na Slovensku je 47 rokov, pričom Slováci sa priemerne dožívajú 74 rokov, je zdrvujúce zistenie, že invalidi musia zabezpečiť samých seba na 25 rokov. A štát im v tom pomáha len nízkym invalidným dôchodkom.

Možnosti zabezpečenia: Poistenie ako riešenie

Múdrejšie je zobrať zodpovednosť do vlastných rúk a zabezpečiť sa pred možnými rizikami vopred. Práve s tým dokáže pomôcť životné poistenie. V komerčných poisťovniach si štandardne viete pripoistiť invaliditu nad 40 % a invaliditu nad 70 % (tieto čísla sa môžu v poisťovniach líšiť). Pri výbere životnej poisťovne je preto lepšie uprednostniť tú, ktorá kryje komplexnú invaliditu z dôvodu choroby aj úrazu. V súčasnosti je na poistnom trhu v ponuke vyše 10 produktov rizikového životného poistenia. Pripoistenie invalidity je najdôležitejším rizikom v zmluve životného poistenia. Je to základ, a preto tam nesmie chýbať. Ak chcete mať istotu, že v ťažkých časoch nebudete musieť byť odkázaný len na pomoc od štátu, pokojne sa nám ozvite.

Mnohí si myslia, že invalidita vzniká najmä v dôsledku úrazov, a podľa toho si nastavujú poistenie. Úrazy však stoja za menej ako troma zo sto prípadov invalidity, zvyšok majú na svedomí choroby.

Prečítajte si tiež: Vlastníctvo áut u slovenských dôchodcov

Dva stupne invalidity a ich krytie

Sociálna poisťovňa podľa poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozlišuje dva stupne invalidity - čiastočnú, pri ktorej je schopnosť pracovať znížená o 41 - 70 % vrátane a plnú invaliditu s vyše 70-% poklesom. Obdobné škálovanie používajú i životné poisťovne. Väčšina z nich však kryje len prípady plnej invalidity. V porovnaní s čiastočnou invaliditu je jej výskyt výrazne nižší, len tretinový. V uplynulom roku z celkového počtu 22.300 nových priznaných invalidít predstavovali tie čiastočné až 74 % a plné iba 26 %.

Rizikové životné poistenie - analýza a porovnanie produktov

Na webe však chýba objektívne porovnanie životného poistenia, ktoré by na základe dát z poistných podmienok hodnotilo silné a slabé stránky jednotlivých produktov. Benchmarkovou metódou som pri každom produkte rizikového životného poistenia vypísal pri kľúčových rizikách (smrť, invalidita, kritické choroby, trvalé následky úrazu a PNka) hlavné rozdielové parametre oproti konkurencii. To znamená, že som vypísal len tie parametre, ktoré sú buď z pohľadu kvality nad priemerom trhu, vtedy som ich dal do výhod/silných stránok produktu alebo pod priemerom trhu, vtedy som ich dal do nevýhod/slabých stránok produktu. Do parametrov, ktoré som analyzoval som zahrnul všetko relevantné: rozsah krytia, čakacie doby, karenčné doby, vstupný vek, výstupný vek, výluky, obmedzenia plnenia, cenu poistenia, rôzne benefity a pod. Pri každom produkte nájdete na stiahnutie aj aktuálne platné všeobecné poistné podmienky.

Na druhej strane úprimne priznávam, že karty neodkrývam úplne, aby som neuľahčil prácu konkurencii. Článok aktualizujem cca 2x ročne, kedy aktualizujem aj jednotlivé silné a slabé stránky produktov, vtedy aj nahrávam aktualizované poistné podmienky produktov. Problematike hĺbkovej analýzy a porovnávania životného poistenia sa venujem už od roku 2015. Odvtedy sa okrem finančnému sprostredkovaniu venujem aj vývoju porovnávača životného poistenia a analytickej činnosti. Všetky odborné vedomosti a praktické skúsenosti implementujeme s kolegom do tohto porovnávača, ktorý v sebe obsahuje desať dnes najčastejších predávaných poistných produktov na Slovensku. V súčasnosti v ňom porovnávame vyše 4000 technických parametrov, ktoré sú kľúčové z pohľadu kvality produktu životného poistenia a samozrejme máme aj ceny (výšku poistného) za jednotlivé produkty.

Ďalšie riziká a poistenia

Riziká, ktoré sa týkajú ich majetku a ich vplyvu na životnú situáciu majú vo väčšine prípadov jednoznačný vplyv na rodinné financie. Typicky najväčším majetkom väčšiny Slovákov je dom či byt. V praxi sa stretávame s prípadmi, že ľudia tento svoj základný majetok nemajú poistený alebo ho majú ešte z minulosti poistený nedostatočne. Nepočítajú s rizikom straty, ktoré tu reálne existuje. V prípade, že by došlo napr. k živelnej udalosti, stúpa riziko, že človek príde o kompletnú strechu nad hlavou a v horšom prípade ohrozí aj okolité objekty, či dokonca životy ďalších osôb. Dôsledky takejto extrémnej udalosti sú ničivé. Nielenže poškodený príde o bývanie a celý majetok, ale pri neúmyselnom ublížení iným mu vzniká ďalší negatívny finančný dopad.

Smrť a poistenie pre prípad smrti

Štatisticky na Slovensku zomrie približne ročne 65 tisíc ľudí. Iba 10% z tohto počtu zomiera prirodzenou smrťou, ostatní zomierajú na chorobu alebo na dôsledok úrazu. Veľkým paradoxom je, že ľudia si pripoisťujú úrazovú smrť, na ktorú zomrie z celkového počtu iba 1% ľudí. Keď zomrie napríklad živiteľ rodiny alebo člen rodiny, ktorý prináša finančné prostriedky do rodinného rozpočtu, rodina okrem smútku rieši aj závažné finančné straty. Nastavenie vhodnej poistnej sumy a doby pre zabezpečenie rodiny v prípade smrti je dôležité. A ešte dôležitejšie ak má človek úver. V takomto prípade ešte existuje poistenie rizika smrti s klesajúcou poistnou sumou, ktorá v princípe kopíruje výšku úveru, teda výška úveru každým rokom klesá a klesá dlžná čiastka voči banke. Smrti nikto z nás neunikne, no dokážeme myslieť na blízkych a zabezpečiť aspoň ich.

Prečítajte si tiež: Dôchodkové sporenie a zákon

Cestovné poistenie

Čas dovoleniek a cestovania je v plnom prúde. Cestovanie so sebou prináša veľké riziká, či už úrazu, choroby, straty vecí alebo v najhoršom prípade smrti Vo všeobecnosti ľudia venujú nízku pozornosť tomuto pomerne vysokému riziku. Cestovné poistenie pritom dokáže eliminovať neočakávané finančné problémy, ak by nastala takáto krízová situácia. Základom je poistenie liečebných nákladov, ktoré v sebe zahŕňa prepravu do zdravotníckeho zariadenia - vozidlom zdravotnej služby alebo vrtuľníkom, náklady na vydané a použité liečivá a zdravotnícky materiál pri ošetrení, či pri operácii. Veľmi dôležité je, že v tomto poistení je zahrnutý aj prevoz postihnutého, v najhoršom prípade aj telesných pozostatkov naspäť do vlasti, ktoré je bez poistenia veľmi drahé a mohlo by dostať ľudí do veľmi vážnej finančnej situácie. Pritom stačí iba mať uzatvorené cestovné poistenie, ktoré je lacné, a v konečnom dôsledku je len zlomkom toho, aké finančné riziká so sebou nesie táto príjemná záľuba.

Vplyv pandémie COVID-19

Po mesiaci od prvého potvrdeného prípadu nákazy novým COVID-19 na Slovensku nám štatistika ukazuje 769 nakazených. Zachovanie zdravia je v súčasnosti najväčšou prioritou a v tom nám pomôže len zodpovedný prístup každého jednotlivca. Podľa aktuálnych prognóz sa však odhaduje, že koronavírus postihne státisíce obyvateľov Slovenska. S touto pandémiou sa mnohí z nás popasujú priamo, no všetci budeme bojovať aj s jej nepriamym vplyvom na ekonomiku. V prvej línii individuálnej finančnej ochrany pri nákaze koronavírusom môže poslúžiť naše životné poistenie. Prvou vecou, ktorú je nutné pri takejto situácii skontrolovať, sú výluky v poistnej zmluve. Výluku priamo na diagnózu COVID-19 by ste hľadali márne. Avšak každá zmluva obsahuje výluky na poistné udalosti, ktoré majú masový charakter a chránia poisťovňu „likvidačnými“ poistnými plneniami. Jediná poisťovňa, ktorá má pandémiu vo výlukách, je Wüstenrot. Poisťovňa však vydala 1. 4. 2020 tzv. verejný prísľub, v ktorom túto výluku ruší v poistení smrti (okrem úrazovej) na obdobie 1 roka a iba v súvislosti s COVID-19. Existuje aj druhá skupina výluk, na ktorú si treba dať pozor. Týka sa porušovania všeobecne závažných právnych predpisov a nariadení v súvislosti s opatreniami vydanými orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky v súvislosti s pandémiou COVID-19. Najvážnejším následkom ochorenia je smrť. V súčasnosti pravdepodobnosť úmrtia pri COVID-19 postupne rastie z pôvodných 3 % vyššie kvôli horším štatistikám prichádzajúcim z krajín Európy. Do jedného čísla vchádza veľa faktorov a rozpätie úmrtnosti kolíše medzi krajinami od 1 do 10 %. Veľmi dôležitú úlohu zohráva dostupnosť/kapacita, kvalita zdravotnej starostlivosti a určite aj veková štruktúra nakazených. V pripoistení kritických chorôb sa plní iba za vybrané diagnózy, ktoré sú presne špecifikované v tabuľke. Žiadna poisťovňa nemá v súčasnosti diagnózu COVID-19 vo svojich tabuľkách kritických chorôb. V pripoistení invalidity taktiež nenájdete žiadnu výluku alebo obmedzenie pre koronavírus. Keďže COVID-19 poznáme iba približne pol roka, jeho dlhodobé následky nám ešte nie sú známe. Z doterajších poznatkov však vedci neočakávajú, že by koronavírus mohol výrazne a trvalo ochromiť schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je medián dĺžky liečby pri miernejších prejavoch choroby 2 týždne. Pri ťažkých prípadoch to môže byť 3 až 6 týždňov. Karančná lehota v tomto pripoistení je väčšinou 2 alebo 4 týždne trvania pracovnej neschopnosti a dávka sa vypláca buď odo dňa skončenia karančnej lehoty, alebo spätne od 1. dňa. Upozornenie: Karanténa z dôvodu podozrenia na infekciu COVID-19 (diagnóza U07.2 podľa MKCH) nie je plnená v žiadnej poisťovni. Z pripoistenia hospitalizácie vzniká nárok na plnenie od prvej polnoci alebo po 24 hodinách nevyhnutnej hospitalizácie (okrem poisťovne Wüstenrot). Podľa štatistiky z európskych krajín si až 30 % prípadov vyžaduje hospitalizáciu. Priemerný počet dní hospitalizácie závisí od úrovne zdravotníctva, ale aj mnohých iných faktorov. Najčastejšie plnenia v súvislosti s koronavírusom budú pochádzať z pripoistení pracovnej neschopnosti a hospitalizácie. Tieto pripoistenia majú iba doplnkovú ochrannú funkciu a nastavujú sa tak, aby s nemocenskou dávkou vyrovnali čistý príjem počas liečby. V prípade, že sa vám COVID-19 nevyhne, rizikové životné poistenie bude fungovať a finančne určite pomôže. Jeho skutočná sila a ochrana je však orientovaná inde. Finančná hrozba tejto pandémie nesúvisí priamo s nákazou touto infekciou. Oveľa väčší negatívny finančný vplyv bude mať táto pandémia kvôli opatreniam, ktoré boli nevyhnutné na ochranu verejného zdravia. Málokto je pripravený na takýto scenár, hlavne ak sa situácia vystupňuje tak rýchlo, ako to bolo teraz.

Zriedkavé choroby a ich dopad

Hoci sa zriedkavé choroby považujú za ojedinelé, na svete žije viac ako 300 miliónov ľudí, ktorí denne bojujú s jednou zo 6 až 8-tisíc zriedkavých chorôb. Na Slovensku je takýchto „zriedkavých“ pacientov približne 300-tisíc. Ide o veľký počet rodín a jednotlivcov, ktorí museli výrazne obmedziť bežné aktivity alebo odísť z práce kvôli zriedkavej chorobe. Často sú odkázaní na starostlivosť blízkych, ktorí sú ich najväčšou oporu. Podľa prieskumu medzinárodnej mimovládnej aliancie EURORDIS (Rare diseases Europe) sa zriedkavé ochorenie týka až 7 z 10 pacientov a ich blízkych, ktorí sa o nich starajú. Rodiny, kde jeden z členov trpí vážnym alebo zriedkavým ochorením, sú v ťažkej situácii. Často sú odkázané na vzájomnú starostlivosť, žijú v spoločenskej izolácii a v strachu o blízkeho. Psychologická situácia je však len jedna strana mince. Na zložitosti pridávajú aj nepriaznivé finančné okolnosti. Pokiaľ sa v domácnosti nachádza choré dieťa, minimálne jeden z rodičov prichádza o mesačný príjem, aby mohol svoj čas venovať starostlivosti o dieťa. Ak je pacientom jeden z rodičov a druhý ho opatruje, rodina väčšinou prežíva iba zo sociálnych dávok. Na komplikovanú finančnú situáciu rodín poukazuje aj prieskum aliancie EURORDIS, ktorá v 74 krajinách zastupuje 1 000 organizácií pacientov so zriedkavými chorobami. EURORDIS skúmal, ako pacienti a ich rodiny zvládajú starostlivosť a prežívanie v každodennom živote.

Životné poistenie a zriedkavé choroby

Životné poistenie sa ľuďom môže zdať nepotrebné až do chvíle, keď sa ocitnú v hraničnej situácii a kvôli závažnej diagnóze prídu o príjem. Vtedy objavíme dôležitosť životného poistenia, na základe ktorého máme nárok na…

Trendy vo vývoji počtu poberateľov invalidných dôchodkov

Ako môžeme vidieť, celkový počet osôb poberajúcich invalidný dôchodok z roka na rok rastie, jediný pokles bol zaznamenaný v roku 2006 oproti roku 2005, kedy sa počet osôb poberajúcich invalidný dôchodok znížil z 257048 na 201332 osôb. Tento pokles bol natoľko veľký, že ani stav z roku 2011 nedosahuje hodnoty zistené v roku 2005, a teda celkový počet invalidov v roku 2011 bol v absolútnom vyjadrení o 4532 nižší ako v roku 2005. Vzhľadom na rastúcu tendenciu počtu invalidov však predpokladáme postupné dobiehanie stavu z roku 2005. V kategórii 50-59 ročných invalidov tento pokles nenastal dokonca ani v roku 2006. Najmenšie rozdiely medzi stavmi v jednotlivých rokoch boli zaznamenané vo vekových kategóriách 20-29 ročných a 30-39 ročných invalidov. Naopak, najväčší skok môžeme vidieť v skupine 60-69 ročných invalidov, kedy v roku 2006 došlo k poklesu počtu osôb poberajúcich invalidný dôchodok oproti stavu z roku 2005 až o 53156 osôb.

V kategórii 20-29 ročných invalidov došlo k nárastu ich počtu zo 14955 v roku 2005 na 16302 v roku 2011, čo predstavuje absolútny prírastok 1347 osôb poberajúcich invalidný dôchodok. V kategórii 30-39 ročných tento absolútny prírastok medzi rokmi 2005 a 2011 predstavoval 6085 osôb, v kategórii 50-59 ročných dokonca 19095 osôb. Ako sme už uviedli, pokles počtu invalidov v období 2005-2011 nastal v dvoch vekových kategóriách - v kategórii 40-49 ročných o 682 osôb a v kategórii 60-69 ročných o 30377 osôb. Paradoxne, najčastejšie bol pokles oproti predchádzajúcemu obdobiu zaznamenaný v kategórii 40-49 ročných (v roku 2006, 2008 a 2009), avšak pokles v roku 2006 v kategórii 60-69 ročných bol jednorazovo absolútne najväčší.

Ak si zo skupiny osôb poberajúcich invalidný dôchodok vyčleníme pracujúcich invalidov, nárast ich počtu je od roku 2005 plynulý. Zatiaľ, čo v roku 2005 pracovalo 28935 invalidov, v roku 2011 bolo v SR už 81530 pracujúcich invalidov. Najväčší nárast v rámci tejto skupiny bol zaznamenaný práve v roku 2011, kedy sa oproti roku 2010 počet pracujúcich invalidov absolútne zvýšil o 18121 osôb. Skupinu pracujúcich invalidov ďalej môžeme rozdeliť na osoby poberajúce mzdu, dohodárov a SZČO, pričom vo všetkých týchto skupinách platí plynule rastúca tendencia počtu invalidov. V skupine invalidov poberajúcich iba mzdu došlo v roku 2011 oproti roku 2005 k absolútnemu prírastku 35787 osôb. Najväčší nárast počtu invalidov-mzdárov bol zaznamenaný v roku 2011, kedy dosiahol hodnotu 57599 osôb oproti 46394 z roku 2010. V skupine dohodárov sa počet invalidov zvýšil z 9190 v roku 2005 na 28155 v roku 2011, pričom najväčší absolútny prírastok bol opäť zaznamenaný v roku 2011 (o 8623 osôb). Invalidov pracujúcich iba formou SZČ bolo v roku 2011 viac oproti roku 2005 o 6068 osôb.

tags: #počet #ľudí #poberajúcich #invalidný #dôchodok #Slovensko