
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o problematike počtu odpracovaných rokov pre nárok na dôchodok v Českej republike, s osobitným zameraním na situáciu osôb, ktoré pracovali v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike (ČSFR) pred jej rozpadom. Cieľom je objasniť zložité právne predpisy a judikatúru, ktoré upravujú túto oblasť, a poskytnúť čitateľovi ucelený obraz o problematike.
Dôchodkové poistenie je systém, ktorý zabezpečuje príjem osobám v starobe, pri invalidite alebo pozostalým po zomretých. V Českej republike je dôchodkový systém založený na princípe zásluhovosti, čo znamená, že výška dôchodku závisí od počtu odpracovaných rokov a výšky dosiahnutých príjmov.
Nárok na starobný dôchodok v Českej republike je podmienený dosiahnutím určitého veku a získaním potrebnej doby poistenia. Doba poistenia sa získava zamestnaním, samostatnou zárobkovou činnosťou alebo inými spôsobmi stanovenými zákonom. Aktuálna právna úprava vyrovnávacieho príplatku podľa § 293ej ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj "zákon o sociálnom poistení") zohľadňuje aj doby poistenia získané v bývalej ČSFR.
Rozpad ČSFR v roku 1993 priniesol zložité otázky týkajúce sa započítavania dôb poistenia získaných v oboch republikách. Zmluva medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení (publikovaná pod č. 205/1993 Zb.) upravuje túto problematiku. Podľa zmluvy sa doby poistenia získané v jednom štáte započítavajú na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy aj v druhom štáte.
Čl. 20 ods. 1 zmluvy stanovuje, že "Ak poistenec získal doby poistenia podľa právnych predpisov oboch zmluvných strán, každá zmluvná strana určí nárok na dávku a jej výšku len z dôb poistenia získaných podľa jej právnych predpisov." Túto úpravu však dopĺňal čl. 20 ods. 2 zmluvy, ktorý riešil situáciu, keď poistenec nesplnil podmienky pre vznik nároku na dôchodok podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany. V takom prípade sa mali zohľadniť aj doby poistenia získané podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany.
Prečítajte si tiež: Prehľad invalidných dôchodkov
Vzhľadom na to, že dôchodky priznané podľa slovenských právnych predpisov boli často nižšie ako dôchodky priznané podľa českých právnych predpisov, zaviedla Česká republika inštitút vyrovnávacieho príplatku. Cieľom tohto príplatku bolo dorovnať dôchodky poberateľom, ktorí pracovali v ČSFR a získali doby poistenia v oboch republikách.
Zákonodarca zákonom č. 140/2015 Z.z. zaviedol s účinnosťou od 1. januára 2015 § 69b ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1. decembra 2017, a v znení zákona č. 266/2017 Z.z., t. j. v znení účinnom od 1. januára 2018 do 31. decembra 2019, a § 293ej ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. poistení v znení zákona č. 105/2019 Z.z. účinnom od 1. januára 2020, ktorý upravuje podmienky nároku na vyrovnávací príplatok.
Podľa § 293ej ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. má poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 1993, a jeden český, resp. slovenský rok, nárok na vyrovnávací príplatok, ak:
Problematika vyrovnávacieho príplatku bola predmetom rozsiahlej judikatúry českých súdov, vrátane Ústavného súdu a Najvyššieho správneho súdu.
Najvyšší správny súd v konaní sp. zn. 9 So 200/2011 z 30. januára 2013 rozhodol, že poisťovne majú doplatiť vyrovnávací rozdiel, a to na základe priamej aplikácie čl. 39 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy. Zákonodarca zákonom č. 140/2015 Z.z. zaviedol s účinnosťou od 1. januára 2015 vyrovnávací príplatok.
Prečítajte si tiež: Vlastníctvo áut u slovenských dôchodcov
Ústavný súd sa tiež zaoberal touto problematikou a vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že úprava sociálnych práv, vrátane starobných dôchodkov, je vecou demokraticky zvoleného zákonodarcu, ktorý má značný priestor na úpravu týchto práv. Zároveň však Ústavný súd zdôraznil, že zákonodarca musí rešpektovať ústavné princípy, ako je princíp rovnosti a zákaz diskriminácie.
Jednou z kľúčových podmienok pre nárok na vyrovnávací príplatok je získanie aspoň 25 rokov doby poistenia podľa právnych predpisov ČSFR pred 1. januárom 1993. Táto podmienka bola predmetom sporov a rôznych výkladov.
Žalobca v jednom z prípadov argumentoval, že podmienka 25 rokov doby poistenia by mala byť uznaná aj po 1. januári 1993, ak bola táto doba splnená v dobe pred 1. januárom 1993. Krajský súd však túto argumentáciu neakceptoval a uviedol, že žalobca nezískal požadovanú dobu poistenia 25 rokov.
Dôležitý prelom v tejto problematike prinieslo rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) v prípade českej dôchodkyne Márie Landtovej. SDEÚ rozhodol, že systém dorovnávania dôchodkov by sa mal týkať aj občanov ďalších krajín únie, ktorí splnili podmienky českého dôchodkového systému.
V reakcii na rozsudok SDEÚ prijal český parlament novelu (zákon č. 135/2014 Sb.) zákona č. 155/1995 Sb. o dôchodkovom poistení, ktorá upravila podmienky pre priznávanie vyrovnávacieho príplatku.
Prečítajte si tiež: Dôchodkové sporenie a zákon
V súčasnosti Česká správa sociálneho zabezpečenia vypláca mesačne vyrovnávací príspevok približne 4 000 českým občanom, ktorí pred rozpadom ČSFR pracovali na Slovensku alebo pre slovenský podnik v Česku.
Ministerstvo práce a sociálnych vecí Českej republiky analyzuje dosahy európskeho rozhodnutia a pripravuje ďalšie kroky v tejto oblasti. Je predčasné hovoriť o konkrétnych podrobnostiach dorovnávania slovenských dôchodkov, ale výklad Súdneho dvora je záväzný pre všetky vnútroštátne správne a súdne orgány.
Ak si myslíte, že spĺňate podmienky pre nárok na vyrovnávací príplatok, môžete skúsiť šťastie a požiadať oň písomne. Stačí, ak Českej správe sociálneho zabezpečenia pošlete písomnú žiadosť spolu s dokladom preukazujúcim odpracovaných 25 rokov v Českej republike počas obdobia federácie, doklad o priznaní dôchodku a jeho výške.
V prípade kladného rozhodnutia však peniaze môžu prísť až o niekoľko rokov.