
Tento článok sa zameriava na to, ako absencia zamestnanca ovplyvňuje jeho dôchodok, pričom zohľadňuje rôzne podmienky a relevantné ustanovenia Zákonníka práce. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právach a povinnostiach zamestnancov a zamestnávateľov v kontexte absencie a jej dopadu na dôchodkové zabezpečenie.
Zákonník práce v § 142 upravuje situácie, keď zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu z dôvodu prekážok na jeho strane. To môže nastať, ak zamestnávateľ musí zatvoriť prevádzku alebo obmedziť jej činnosť. V takýchto prípadoch má zamestnanec nárok na náhradu mzdy.
Podľa novely Zákonníka práce, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, zamestnávateľ mu môže vyplácať náhradu mzdy v sume najmenej 80 % priemerného zárobku. Táto náhrada mzdy však nesmie byť nižšia ako minimálna mzda.
Existuje výnimka podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré nemôže zamestnancovi prideľovať prácu. V takomto prípade patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou, najmenej však 60 % jeho priemerného zárobku. V podnikoch, kde pôsobia odbory, môžu existovať aj ďalšie dohody o riešení tejto situácie, ako napríklad aplikácia konta pracovného času (§ 87a Zákonníka práce) alebo nariadenie čerpania dovolenky (§ 111 Zákonníka práce).
Zamestnávateľ nemá právo poslať zamestnanca na neplatené voľno jednostranne. Neplatené voľno je možné len na základe dohody so zamestnancom (§ 141 ods. 3 písm. c) Zákonníka práce). Zamestnanec by mal brať do úvahy, že počas neplateného voľna za neho zamestnávateľ neplatí odvody na sociálne a zdravotné poistenie. Je však možná dohoda na platenom voľne, ktoré zamestnanec neskôr odpracuje (§ 141 ods. 3 písm. d) Zákonníka práce).
Prečítajte si tiež: Evidencia dôchodkov
Zamestnávateľ nemôže zamestnancovi jednostranne určiť okamžité čerpanie dovolenky. Podmienky určenia čerpania dovolenky upravuje § 111 Zákonníka práce. Zamestnávateľ určuje čerpanie dovolenky po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek, ktorý bol určený s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Vzhľadom na dynamicky sa meniacu situáciu sa novelou Zákonníka práce skrátil čas, v ktorom zamestnávateľ vopred oznamuje zamestnancovi čerpanie dovolenky, na najmenej sedem dní. Ak ide o dovolenku z predchádzajúceho roka, určenie čerpania dovolenky sa musí oznámiť najmenej dva dni vopred.
Zatvorenie obchodu neznamená automaticky, že zamestnanci nemôžu chodiť do práce. V čase zatvorenia prevádzky môžu vykonávať inú prácu podľa pracovnej zmluvy, ako napríklad inventúru skladových zásob alebo prípravu zásielok pre e-shop. Zamestnávateľ je však povinný zabezpečiť na pracovisku také podmienky, aby nedošlo k šíreniu nákazy a aby bolo chránené zdravie zamestnancov.
Samotný strach z nákazy nie je dôvodom pre odmietnutie práce alebo opustenie pracoviska. Zamestnanci nemôžu svojvoľne odmietnuť nastúpiť do práce, inak ide o absenciu na ich strane. Ak má zamestnanec pochybnosti o dostatočnosti opatrení zamestnávateľa, môže sa obrátiť na inšpektorát práce alebo na regionálny úrad verejného zdravotníctva.
Zamestnávateľ nemôže zamestnanca nútiť ísť na PN-ku. Tú môže lekár vystaviť len ak je to medicínsky opodstatnené. Ak sú prevádzky uzatvorené a zamestnanci sú doma bez práce, zamestnávateľ by mal vyplácať zamestnancom náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku. Ak je zamestnanec dočasne práceneschopný z dôvodu choroby, je v karanténe alebo sa stará o dieťa z dôvodu uzatvorenia školy, ide o prekážku v práci na strane zamestnanca a o tzv. dôležitú osobnú prekážku v práci (§ 141 ods. 1 Zákonníka práce). Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci z tohto dôvodu na čas, po ktorý bude trvať uvedená prekážka v práci. Zamestnávateľ za tento čas neposkytuje náhradu mzdy, ale zamestnanec má po splnení podmienok nárok na nemocenské alebo ošetrovné.
Novela Zákonníka práce v § 250b ods. 2 umožňuje zamestnávateľovi prikázať prácu z domu (domácnosti) zamestnanca, ak ide o činnosť, u ktorej je to možné a ak práca na pracovisku nie je možná, nevyhnutná, prípadne je riziková z dôvodu prevencie šírenia prenosnej choroby a zamestnanec takýto výkon práce z domácnosti bezdôvodne odmieta. Zamestnávateľ by mal vychádzať z rizík spojených s výkonom práce kolektívu na pracovisku a mal by zabezpečiť, aby zamestnanec mal technické vybavenie pre prácu z domu. Zamestnanec má právo na výkon práce z domácnosti, ak to povaha práce umožňuje a nebránia tomu vážne prevádzkové dôvody.
Prečítajte si tiež: Dôchodok a práca v EÚ: Sprievodca
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie a prispievať na neho podľa § 152 Zákonníka práce. Ak nemôže zabezpečiť stravovanie formami podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce, môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie. Poskytnutie finančného príspevku na stravovanie je možné len z dôvodov, ktoré stanovuje zákon, a predstavuje výnimočnú formu kompenzácie za neposkytnutie stravy.
Ak zamestnávateľ nemôže zamestnancom prideľovať prácu a nechce ich prepustiť, môže ich zapožičať inému zamestnávateľovi podľa § 58a Zákonníka práce. Ide o dočasné pridelenie zamestnanca zamestnávateľom č. 1 zamestnávateľovi č. 2 (tzv. užívateľský zamestnávateľ). Hlavnou podmienkou je, že u zamestnávateľa existujú objektívne prevádzkové dôvody, ktoré mu znemožňujú prideľovať prácu. Zmluvný vzťah zamestnanca je k zamestnávateľovi č. 1, pričom popri pracovnej zmluve sa musí dojednať ešte dohoda o dočasnom pridelení (§ 58 Zákonníka práce).
Ak sa zamestnanec domnieva, že zamestnávateľ nedodržiava zákon alebo na neho robí nátlak, aby podpísal nejaké dokumenty, odporúča sa obrátiť sa na inšpekciu práce, ktorá vykonáva dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov.
Účelom dohôd je pokryť výnimočnú prácu príležitostného charakteru. Zákonník práce upravuje pravidlá o pracovnom pomere, napríklad na kratší pracovný čas, ak rozsah práce na dohodu nepostačuje. Slovenská republika je viazaná smernicami EÚ a dohovormi MOP, ktoré od nej vyžadujú určitý stav právnej úpravy bez ohľadu na to, či ide o krízovú alebo nie. Ak je potrebné zamestnávať zamestnancov vo väčšom rozsahu, Zákonník práce poskytuje dostatok flexibility pri pracovnom pomere.
S účinnosťou od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút tzv. minimálneho preddavku na poistné. Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy. Výnimkou sú zamestnanci, ktorí sú zároveň aj poistencami štátu.
Prečítajte si tiež: Život s celiakiou na Slovensku
V prípade, ak je zamestnanec zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, alebo ak je zároveň SZČO, môže si uplatniť výnimku z uplatňovania minimálneho preddavku. O uplatnení výnimky zamestnanec informuje zamestnávateľa predložením vyhlásenia, zverejneného na webovom sídle MZ SR. Odvodové zaťaženie zamestnávateľa sa nemení.
Pre rok narodenia 1967 a mladších sa dôchodkový vek určí podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3a a 3b k zákonu č. 461/2003 Z. z. Sumy minimálnych dôchodkov sú naviazané na sumu životného minima, ktorá platí k 1. januáru príslušného kalendárneho roka.
Podmienkou na výplatu starobného dôchodku formou programového výberu je, že súčet doživotných dôchodkov z I. piliera a z II. piliera je vyšší ako referenčná suma. Referenčná suma stanovená na rok 2025 je daná podľa § 46da zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení ako suma priemerného mesačného starobného dôchodku vyplácaného zo Sociálnej poisťovne k 30. novembru 2024.