Počíta sa neplatené voľno do dôchodku? Komplexný prehľad

Neplatené voľno je situácia, kedy zamestnanec je síce v pracovnom pomere, ale nevykonáva prácu pre zamestnávateľa. Počas tohto obdobia zamestnanec nemá nárok na mzdu ani na náhradu mzdy. Otázka, či sa toto obdobie započítava do dôchodku, je dôležitá pre každého zamestnanca.

Neplatené voľno a sociálne poistenie

Podľa zákona o sociálnom poistení, ak zamestnanec čerpá neplatené voľno jeden alebo viac dní, jeho povinné sociálne poistenie sa prerušuje. To znamená, že počas tohto obdobia sa neplatí poistné na sociálne poistenie. Zamestnávateľ má povinnosť oznámiť prerušenie poistenia príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne na RLFO (Registračný list fyzickej osoby), ak neplatené voľno trvá celý pracovný deň.

Prerušenie poistenia a dopad na dávky

Počas prerušenia poistenia zamestnanec nie je krytý poistným vzťahom, čo znamená, že mu nevzniká nárok na príslušné dávky sociálneho poistenia. Výnimkou je ochranná lehota na účely nemocenského poistenia, ktorá trvá 7 dní po zániku nemocenského poistenia.

Evidencia na ELDP

Obdobie prerušenia sociálneho poistenia sa neuvádza na Evidenčnom liste dôchodkového poistenia (ELDP).

Neplatené voľno a zdravotné poistenie

Na účely zdravotného poistenia sa zamestnanec počas neplateného voľna nepovažuje za zamestnanca. To znamená, že ak zamestnanec nemá iného platiteľa poistného, musí sa prihlásiť ako samoplatiteľ a platiť si zdravotné poistenie sám.

Prečítajte si tiež: Evidencia dôchodkov

Možnosti doplatenia poistného

Aj keď sa obdobie neplateného voľna priamo nezapočítava do dôchodku, existujú možnosti, ako si poistenie na dôchodok doplniť.

Dodatočné doplatenie poistného

Podľa § 142 ods. 13 zákona o sociálnom poistení je možné dodatočne si doplatiť poistné na dôchodkové poistenie. Táto možnosť nie je časovo obmedzená, pokiaľ ide o počet rokov, ktoré uplynuli od obdobia, za ktoré sa poistné dopláca.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ pri doplácaní poistného

Podľa § 138 ods. 16 zákona platí, že minimálny vymeriavací základ pri doplácaní poistného musí byť najmenej 50 % priemernej mesačnej mzdy zistenej za rok, ktorý dva roky predchádza roku, za ktorý sa poistné dopláca. Maximálny vymeriavací základ je 7-násobok priemernej mzdy platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca.

Napríklad, pri doplácaní poistného za rok 2022 je minimálny základ suma 566,50 €, pri doplácaní poistného za rok 2021 to je suma 546 €.

Výhodnosť doplatenia starších rokov

Všeobecne platí, že sa viac oplatí doplatiť si "staršie" roky, kedy bola nižšia priemerná mzda, než novšie roky. Napríklad, ak ste boli nezamestnaný v roku 2004, môžete si za tento rok doplatiť poistné na dôchodkové poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu 224,24 €.

Prečítajte si tiež: Dôchodok a práca v EÚ: Sprievodca

Neplatené voľno a podpora v nezamestnanosti

Ak zamestnanec po neplatenom voľne ukončí pracovný pomer, môže mať neplatené voľno vplyv na výpočet podpory v nezamestnanosti. Neplatené voľno sa síce započítava do odpracovaných dní, ale s nulovým príjmom, čo môže znížiť denný vymeriavací základ pre výpočet podpory.

Práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný:

• Poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ak toto vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
• Ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci z dôvodu dôležitých osobných prekážok v práci.
• Oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie poistenia zamestnanca, ak neplatené voľno trvá celý pracovný deň.

Povinnosti zamestnanca

Zamestnanec je povinný:

• Včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna, ak je prekážka v práci vopred známa.
• Preukázať zamestnávateľovi prekážku v práci a jej trvanie.
• Informovať zamestnávateľa o vzniku prekážky v práci čo najskôr, ak o nej vopred nevedel.
• Prihlásiť sa ako samoplatiteľ zdravotného poistenia, ak nemá iného platiteľa poistného počas neplateného voľna.

Zákonník práce a prekážky v práci

Zákonník práce upravuje prekážky v práci v piatej časti, kde stanovuje podmienky, pri splnení ktorých je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi na nevyhnutne potrebný čas alebo v stanovenom rozsahu pracovné voľno. V závislosti od druhu a dĺžky trvania prekážok v práci môže ísť o pracovné voľno s náhradou mzdy alebo o pracovné voľno bez náhrady mzdy, tzv. neplatené voľno.

Dôležité osobné prekážky v práci

Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci, sú vymedzené v § 141 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Medzi tieto prekážky patrí:

Prečítajte si tiež: Život s celiakiou na Slovensku

• Dočasná pracovná neschopnosť (zamestnanec má nárok na náhradu príjmu počas prvých 10 kalendárnych dní a na nemocenské dávky, ak trvá dlhšie).
• Rodičovská dovolenka (počas ktorej môže vznikať nárok na rodičovský príspevok).
• Vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení (ak nie je možné vykonať mimo pracovného času).
• Sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia alebo zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy (ak nie je možné vykonať mimo pracovného času).

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím

Pri zamestnávaní zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou môže zamestnávateľ podľa § 12 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. uplatniť určité výhody.

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím

Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím definuje § 158 a 159 ZP. Zamestnávateľ je povinný:

• Zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.
• Uzatvoriť so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečiť ju v pracovnom čase.

Zmeny v sociálnom a zdravotnom poistení od roku 2011

Od 1. januára 2011 nastali zmeny v platení poistného na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré sa týkajú aj zamestnancov a zamestnávateľov. Zmeny sa týkajú definície zárobkovej činnosti, platiteľov poistného, vymeriavacích základov a platenia preddavkov na verejné zdravotné poistenie.

Príjmy podliehajúce odvodom

Zákon definuje pojem „zárobková činnosť“, z ktorej príjem podlieha odvodovej povinnosti. Odvoláva sa pritom na ustanovenia zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

Zárobkovou činnosťou je:

• Príjem zo závislej činnosti OKREM dohôd o vykonaní práce podľa § 5 zákona o dani z príjmov.
• Príjmy z podnikania, inej samostatne zárobkovej činnosti a príjmy z prenájmov OKREM príjmov osobných asistentov podľa § 6 zákona o dani z príjmov.
• Príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov.
• Príjmy z ostaných príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov.
• Podiel na zisku obchodných spoločností alebo družstiev (dividendy) podľa § 3 ods. 2 písm. c) a § 5 ods. 7 písm. i) zákona o dani z príjmov.

tags: #počíta #sa #neplatené #voľno #do #dôchodku