Rodičovský príspevok a jeho vplyv na daňové povinnosti na Slovensku

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o posudzovaní rodičovského príspevku z hľadiska dane z príjmov na Slovensku, a to ako pri príjmoch zo Slovenska, tak aj zo zahraničia. Cieľom je objasniť, ako sa táto štátna sociálna dávka zdaňuje, s ohľadom na platnú legislatívu a jej zmeny.

Právny rámec zdaňovania príjmov

Podľa zákona o dani z príjmov sa za príjem považuje peňažné aj nepeňažné plnenie, ktoré daňovník dosiahne. Dôležité je rozlišovať medzi príjmami, ktoré sú predmetom dane, príjmami, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmami, ktoré sú od dane oslobodené. Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, sú definované v § 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov, prípadne nie sú uvedené v § 16 (pre daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou). Oslobodené príjmy sú upravené v § 5 ods. 7 a § 9 zákona o dani z príjmov, ako aj v medzinárodných zmluvách.

Príjmy oslobodené od dane sa nezahŕňajú do základu dane a neuvádzajú sa v daňovom priznaní, s výnimkou príjmov z redemácie podielových listov nadobudnutých do 31. 12. 2003, ktoré sú oslobodené podľa § 52b ods. 11 a § 52. Medzi príjmy oslobodené od dane patria aj sociálne dávky a pomoc štátu vybraným skupinám daňovníkov.

Rodičovský príspevok ako štátna sociálna dávka

Rodičovský príspevok, upravený zákonom č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku, je štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva rodičom na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. V zmysle § 9 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, je rodičovský príspevok, ako štátna sociálna dávka, oslobodený od dane.

Zdaňovanie rodičovského príspevku zo zahraničia

V praxi sa často vyskytujú situácie, keď daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident SR) poberá rodičovský príspevok zo zahraničia, napríklad z Českej republiky alebo Rakúska.

Prečítajte si tiež: Evidencia dôchodkov

Rodičovský príspevok z Českej republiky

Ak je daňovníkovi vyplácaný rodičovský príspevok a prídavok na dieťa v Českej republike podľa českých vnútroštátnych predpisov, pri zdanení sa postupuje aj podľa Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku č. 238/2003 Z. z. Podľa tejto zmluvy má právo na zdanenie predmetného rodičovského príspevku a prídavku na dieťa Slovenská republika podľa slovenských vnútroštátnych právnych predpisov.

Keďže § 9 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov oslobodzuje od dane štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi, rodičovský príspevok vyplácaný zo Slovenska je oslobodený od dane. Avšak, toto ustanovenie nehovorí o plneniach rovnakého druhu vyplácaných zo zahraničia, ako to upravujú iné ustanovenia (§ 9 ods. 2 písm. n).

Rodičovský príspevok z Rakúska

Rodičovský príspevok poskytovaný zo zahraničia (napr. z Rakúska) sa z hľadiska dane z príjmu posudzuje rovnako ako obdobná dávka poskytovaná na území SR, ktorou je rodičovský príspevok podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku. Keďže rodičovský príspevok poskytovaný podľa slovenského zákona je oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb, tak aj rodičovský príspevok poskytovaný zo zahraničia nepodlieha na území Slovenskej republiky dani z príjmu.

Vplyv materskej a rodičovskej dovolenky na daňové povinnosti

Počas materskej a rodičovskej dovolenky môže vzniknúť povinnosť podať daňové priznanie.

Kedy vzniká povinnosť podať daňové priznanie?

Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eur. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený (nemocenské dávky a štátne sociálne dávky sú príjmami oslobodenými od dane z príjmov, ktoré sa do stanovenej sumy nezahrňujú).

Prečítajte si tiež: Dôchodok a práca v EÚ: Sprievodca

Ak daňovník bol časť roka zamestnaný a dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti, t.j. zo zamestnania na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A, alebo môže písomne požiadať svojho posledného zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie 2025 musí byť podaná zamestnávateľovi najneskôr do 16. februára 2025 (lehota je stanovená na 15. februára, ale vzhľadom na to, že tento dátum pripadá na nedeľu, lehota sa posúva na najbližší pracovný deň).

Ak daňovník dosiahol aj iné druhy príjmov, napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, alebo príjem z nepeňažnej výhry, alebo príjem z predaja nehnuteľnosti, alebo príjem z vyplatenia podielového listu, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu B.

Ak daňovník bol na materskej, resp. rodičovskej dovolenke iba časť roka a časť roka poberal príjem zo závislej činnosti (t.j. zo zamestnania) na území Slovenskej republiky, z ktorého mu zamestnávateľ zrážal preddavky na daň, môže dobrovoľne podať daňové priznanie aj v prípade, že jeho celkový zdaniteľný príjem v roku 2025 nepresiahol sumu 2 876,90 eur. V tomto prípade mu vznikne nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur.

Materská dávka a daňové priznanie

Materská dávka je oslobodená od dane z príjmov, a preto sa do daňového priznania neuvádza. Ak však matka alebo otec získali v zdaňovacom období ďalší príjem - hoci len niekoľko mesiacov mzdy pred nástupom na materské alebo príjmy z prenájmu -, stále sa musia riadiť všeobecnými limitmi. Pre rok 2025 má nezdaniteľná časť základu dane výšku 5 753,79 €. Povinnosť podať priznanie vzniká, ak zdaniteľné príjmy presiahnu polovicu tejto sumy, teda 2 876,90 €.

Pri zamestnancoch platí, že ak počas roka pracovali, môžu požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie dane. Musia však splniť podmienku, že od 1. januára do 31. decembra 2025 poberali príjmy iba zo závislej činnosti a k 15. februáru 2026 predložia všetky potrebné doklady.

Prečítajte si tiež: Život s celiakiou na Slovensku

Podnikanie počas materskej dovolenky

Vo chvíli, keď počas materskej nadviažete podnikaním - hoci len predajom handmade výrobkov cez online bazár -, vzniká nový zdroj príjmu podľa § 6 zákona o dani z príjmov. V takom prípade materská dávka a daňové priznanie znamenajú, že podávate formulár typ B. Príjmy z podnikania znížite o paušálne 60 % výdavky alebo reálne náklady, a až potom skúmate limit 2 876,90 €.

Daňový bonus na dieťa

Rodičia si často kladú otázku, či majú nárok na daňový bonus na dieťa, ak celý rok poberali materské. Odpoveď znie áno, ale len vtedy, ak dosiahnu zdaniteľný príjem aspoň vo výške platnej minimálnej mzdy za rok 2025. Keď príjem pochádza len z prvých mesiacov práce pred pôrodom, obvykle postačí.

Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá otehotnie, často ukončí alebo preruší živnosť a prejde na materské. Ak však do zániku živnosti fakturovala a jej zdaniteľné príjmy presiahli limit, daňové priznanie je nevyhnutnosť. Dôležité je správne priradiť výdavky k príjmom vzniknutým pred prerušením činnosti.

Kombinácia príjmov

Ak ste mali kombináciu mzdy, prenájmu a príležitostného príjmu z predaja vlastných výrobkov, všetky tieto sumy sa spočítavajú. Po prekročení 2 876,90 € nestačí ročné zúčtovanie; musíte vyplniť priznanie typ B. V praxi to znamená zohnať potvrdenia od zamestnávateľa, evidenciu príjmov z prenájmu a faktúry či bločky k predajaným výrobkom.

Lehota na podanie daňového priznania

Lehota na podanie daňového priznania za rok 2025 uplynie štandardne 31. marca 2026. Rodičia na materskej môžu lehotu predĺžiť o tri mesiace oznámením správcovi dane, ak súčasťou príjmov sú aj príjmy zo zahraničia, predĺženie môže byť až na šesť mesiacov.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku/manžela

Ak má jeden z manželov len veľmi nízke príjmy, môže si ten druhý vo svojom daňovom priznaní uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku/manžela maximálne vo výške 19,2-násobku životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (pre rok 2023 je to suma 4 500,86 eura). Výška nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela závisí od príjmov:

• ak daňovník dosiahne základ dane z príjmov zo zamestnania, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima, jej výška sa vypočíta podľa vzorca = 19,2-násobok platného životného minima - vlastný príjem manželky (manžela),
• ak daňovník dosiahne základ dane z príjmov zo zamestnania, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima, jej výška sa vypočíta podľa vzorca = 63,4-násobok platného životného minima - 1/4 základu dane daňovníka - vlastný príjem manželky (manžela).

Do sumy vlastných príjmov manželky (manžela) sa započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane z príjmov oslobodený, napríklad: materská, príjmy z podnikania, príjmy zo zamestnania, príjmy z predaja v majetku, nemocenské, ošetrovné, podpora v nezamestnanosti, výhry, dary, dedičstvo, príjmy z prenájmu, všetky typy dôchodkov. Naopak rodičovská dovolenka sa do vlastného príjmu nezapočítava. Nezahŕňa sa do neho ani zamestnanecká prémia, daňový bonus na dieťa, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a študentské štipendium.

Sociálne a zdravotné poistenie počas materskej a rodičovskej dovolenky

Sociálne poistenie

Na účely sociálneho poistenia sa zamestnanci na materskej a rodičovskej dovolenke považujú za osobitnú skupinu. V období, kedy zamestnanec poberá materské (a je stále v pracovnoprávnom vzťahu) je platiteľom poistného na dôchodkové poistenie štát a zostáva ním stále aj zamestnávateľ. Za zamestnanca skutočnosť, že sa platiteľom poistného za zamestnanca stáva aj štát, oznamuje zamestnávateľ.

Po ukončení poskytovania dávky materské a nástupu na rodičovskú dovolenku dochádza k prerušeniu povinného sociálneho poistenia, a platiteľom poistného na dôchodkové poistenie už zamestnávateľ nie je, a neplatí zaňho poistné ani štát. Štát sa stane platiteľom poistného za obdobie čerpania rodičovskej dovolenky len vtedy, ak sa sám zamestnanec prihlási na dôchodkové poistenie na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne ako fyzická osoba, za ktorú platí poistné štát.

Zdravotné poistenie

Za zamestnanca, ktorý poberá materské (a je stále v pracovnoprávnom vzťahu) je platiteľom poistného na zdravotné poistenie zamestnávateľ. Štát sa však stáva platiteľom poistného nielen v období, kedy zamestnanec poberá nemocenskú dávku „materské“, ale ak zamestnanec poberá aj štátnu sociálnu dávku „rodičovský príspevok“, príp. ak trvá starostlivosť o dieťa aj dlhšie a bez nároku na rodičovský príspevok, najdlhšie však do 6 rokov veku dieťaťa, ale v tomto prípade musí poistenec splniť ďalšie zákonné podmienky.

Daňový bonus na dieťa pri štúdiu v zahraničí

Daňový bonus si môže uplatniť rodič dieťaťa aj v prípade štúdia v zahraničí, za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov. V súlade s citovaným ustanovením daňovník (rodič študenta), ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy podľa § 5, aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6, môže si uplatniť daňový bonus mesačne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom.

Prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu.

Podnikanie počas materskej dovolenky - špecifické situácie

Pred materskou ste vykonávali podnikanie ako hlavnú činnosť

Ak ste pred materskou podnikali a zároveň si platili sociálne poistenie, takže máte nárok na nemocenskú dávku materské, počas jej poberania môžete podnikať bez obmedzení, či už osobne alebo prostredníctvom iných ľudí. Nie je teda vôbec potrebné, aby ste živnosť kvôli materskej pozastavili alebo zrušili.

Daňové priznanie podávate, pretože potrebujete zdaniť príjmy. Výnimkou by bola jedine situácia, ak by vaše zdaniteľné príjmy za rok nepresiahli 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (pre daňové priznanie podávané za rok 2023 je to suma 2 461,41 eura) a zároveň by ste nevykázali daňovú stratu. Vtedy daňové priznanie podať nemusíte.

Pred materskou ste mali podnikanie ako vedľajšiu činnosť popri zamestnaní

Pokiaľ ste pred materskou dovolenkou boli zamestnaná, podnikanie mali ako vedľajšiu činnosť (prípadne v ňom pokračujete) a zamestnaním a podnikaním ste si zarobili spolu viac ako 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (pre daňové priznanie podávané za rok 2023 je to suma 2 461,41 eura) alebo ste vykázali daňovú stratu, musíte podať daňové priznanie. Spomínaná suma označuje váš hrubý príjem zo zamestnania (hrubá mzda) a podnikania (hrubé príjmy), nie vašu čistú mzdu a čistý zisk (príjmy − výdavky).

Ak ste si zamestnaním a vedľajším podnikaním zarobili najviac 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a nevykázali daňovú stratu, daňové priznanie podávať nemusíte.

S podnikaním začínate až na materskej

V takom prípade je podnikanie vašou vedľajšou činnosťou popri materskej dovolenke.

Príklad 1: Petra bola zamestnaná ako kaderníčka. V júli 2023 nastúpila na materskú dovolenku. Po pár mesiacoch si chce privyrobiť. V januári 2024 si zriadi živnostenské oprávnenie a stane sa SZČO. Na jar 2024 daňové priznanie za rok 2023 nepodáva, pretože v roku 2023 ešte nepodnikala. Svoje prvé daňové priznanie podá až na jar 2025 a aj to len vtedy, ak za rok 2024 dosiahne zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 2 823,24 eura (50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka na rok 2024) alebo vykáže daňovú stratu.

Príklad 2: Čo keby Petra začala podnikať skôr? Napríklad už v októbri 2023. Ak by si celkovo zamestnaním a podnikaním zarobila viac ako 2 461,41 eura (50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka na rok 2023) alebo vykázala daňovú stratu, musí na jar 2024 podať daňové priznanie. Od svojho zamestnávateľa by do 10. marca 2024 získala potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, pretože do priznania musí uviesť všetky svoje príjmy - tie zo zamestnania aj z podnikania. Materskú Petra do daňového priznania neuvádza, pretože táto dávka nepodlieha dani z príjmov.

Príklad 3: Keby Petra začala podnikať v októbri 2023, ale do konca roka by si celkovo zamestnaním a podnikaním nezarobila viac ako 2 461,41 eura a nevykázala daňovú stratu, nemusí na jar 2024 daňové priznanie podávať.

Na materskej si privyrábate na dohodu

Ak popri materskej dovolenke vezmete brigádu na dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce (DPČ alebo DVP), tak váš zamestnávateľ z vašej mzdy vyberie a odvedie preddavok na daň z príjmov. To znamená, že váš príjem je už zdanený a preto ak zamestnávateľa po skončení roka požiadate o vykonanie ročného zúčtovania dane, nemusíte kvôli nemu podávať daňové priznanie.

Ak o vykonanie ročného zúčtovania dane zamestnávateľa nepožiadate, musíte podať daňové priznanie, ale len ak vaše príjmy presiahli 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Ak zamestnávateľa nepožiadate o vykonanie ročného zúčtovania dane a vzhľadom na nízke príjmy ani nemáte povinnosť podať daňové priznanie, môže byť pre vás výhodné si ho podať. Uplatníte si v ňom plné sumy nezdaniteľných častí základu dane a daňové bonusy a pokiaľ vám vyjde preplatok, dostanete časť zaplatenej dane späť.

Poznámka: Pri privyrábaní počas poberania materskej si však dajte pozor na to, aby ste si neprivyrábali na základe toho istého pracovnoprávneho vzťahu, z ktorého ste si uplatnili nárok na materské. Stratili by ste naň nárok. Môžete však uzatvoriť nový pracovný pomer alebo novú dohodu u toho istého zamestnávateľa alebo u iného zamestnávateľa.

Uvádza sa materská do daňového priznania?

Ak ste zistili, že daňové priznanie musíte podávať, možno premýšľate, či do neho uvádzate aj materskú, t. j. peniaze, ktoré ste dostali ako peňažnú pomoc v materstve. Príjem z materskej je oslobodený od dane z príjmov, a to v plnej výške. Preto ho do daňového priznania neuvádzate.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku/manžela a materská dovolenka

Ak má jeden z manželov len veľmi nízke príjmy, môže si ten druhý vo svojom daňovom priznaní uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku/manžela maximálne vo výške 19,2-násobku životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (pre rok 2023 je to suma 4 500,86 eura). Výška nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela závisí od príjmov:

• ak daňovník dosiahne základ dane z príjmov zo zamestnania, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima, jej výška sa vypočíta podľa vzorca = 19,2-násobok platného životného minima - vlastný príjem manželky (manžela),
• ak daňovník dosiahne základ dane z príjmov zo zamestnania, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima, jej výška sa vypočíta podľa vzorca = 63,4-násobok platného životného minima - 1/4 základu dane daňovníka - vlastný príjem manželky (manžela).

Aj z uvedených vzorcov na výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela vyplýva, že aby si ju váš manžel mohol uplatniť, nesmiete si zarobiť viac ako 19,2-násobok životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Do tejto sumy vlastných príjmov manželky (manžela) sa započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane z príjmov oslobodený, napríklad: materská, príjmy z podnikania, príjmy zo zamestnania, príjmy z predaja v majetku, nemocenské, ošetrovné, podpora v nezamestnanosti, výhry, dary, dedičstvo, príjmy z prenájmu, všetky typy dôchodkov. Naopak rodičovská dovolenka sa do vlastného príjmu nezapočítava. Nezahŕňa sa do neho ani zamestnanecká prémia, daňový bonus na dieťa, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a študentské štipendium. Môže sa stať, že pokiaľ budete na materskej dovolenke, váš manžel si nezdaniteľnú časť nebude môcť uplatniť.

Vplyv materskej a rodičovskej dovolenky na dávku v nezamestnanosti - príklady

Nasledujú príklady, ako materská a rodičovská dovolenka môžu ovplyvniť výšku dávky v nezamestnanosti.

Príklad č. 1: Pani Alica nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou, na ktorej bola až do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa. Pani Dana má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Pani Dana však v celom rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola v hlavnom zamestnaní na rodičovskej dovolenke. Preto sa dávka určí z príjmu dosiahnutého v hlavnom zamestnaní pred materskou.

Príklad č. 2: Pani Beáta je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Pani Beáta v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola jeden a pol roka na rodičovskej dovolenke a pol roka na materskej. V prípade pani Beáty sa tak dávka nevypočíta z príjmu, ktorý mala ešte pred materskou, ale z minimálneho základu - v roku 2019 teda zo sumy len 477 eur.

Poučenie: Rozdiel medzi pani Alicou a pani Beátou je v tom, že pani Alica celé posledné dva roky pred zaradením do evidencie strávila na rodičovskej dovolenke, ale pani Beáta pred zaradením do evidencie bola na rodičovskej dovolenke len rok a pol, pričom ďalší polrok predtým bola na materskej. Ak plánujete zaradenie do evidencie a v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie ste nemali žiaden príjem (boli ste na materskej a rodičovskej dovolenke), je vhodné, aby ste posledné dva roky pred zaradením do evidencie mali výlučne rodičovskú dovolenku. Len v takom prípade sa dávka vypočíta z príjmu pred materskou.

Príklad č. 3: Pani Brigita bola na materskej (do 30.9.2017), následne vyše jeden a pol roka na rodičovskej dovolenke (od 1.10.2017) a k 30.6.2019 sa rozhodla po dohode so zamestnávateľom ukončiť pracovný pomer. Tým pádom je rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky dané ako dva roky pred zaradením do evidencie, a to: 1.10.2017 - 30.9.2019.

Príklad č. 4: Pani Dana nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou, na ktorej bola až do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa. Pani Dana má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Pani Dana však v celom rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola v hlavnom zamestnaní na rodičovskej dovolenke. Preto sa dávka určí z príjmu dosiahnutého v hlavnom zamestnaní pred materskou.

Príklad č. 5: Pani Eva je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Pani Eva má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Preto sa denný vymeriavací základ vypočíta výlučne z dosiahnutého vymeriavacieho základu v tomto rozhodujúcom období, a to bol príjem na dohodu.

Poučenie: Rozdiel medzi pani Danou a pani Evou je v tom, že pani Dana celé posledné dva roky pred zaradením do evidencie strávila na rodičovskej dovolenke, ale pani Eva pred zaradením do evidencie bola na rodičovskej dovolenke len rok a pol, pričom ďalší polrok predtým bola na materskej. V prípade pani Evy sa tak dávka vypočíta z nízkeho príjmu, ktorý v rozhodujúcom období dvoch rokov pred zaradením do evidencie dosiahla z dohody o pracovnej činnosti.

Ako si zvýšiť dávku v nezamestnanosti:

Príklad č. 6: Pani Gabriela nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. So zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Za jeden deň čerpanej dovolenky dňa 30.6.2019 zamestnávateľ pani Gabriele vyplatil náhradu 40 eur. Pani Gabriela v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie nebola výlučne len na rodičovskej dovolenke, pretože posledný deň trvania pracovného pomeru už rodičovskú dovolenku nečerpala, bola riadne poistená po skončení rodičovskej dovolenky.

Príklad č. 7: Pani Hana je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1200 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. So zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Za jeden deň čerpanej dovolenky - dňa 30.6.2019 - zamestnávateľ pani Hane vyplatil náhradu 60 eur. Okrem toho mala pani Hana vyplatenú náhradu za ďalších 12 nevyčerpaných dní dovolenky vo výške 720 eur.

tags: #pocita #sa #rodicovsky #prispevok #do #prijmu