
Pri plánovaní budúcnosti a zabezpečení si dôstojného dôchodku je dôležité rozumieť, ako rôzne životné obdobia ovplyvňujú výpočet a nárok na dôchodok. Jednou z otázok, ktorá často vyvstáva, je, či sa obdobie evidencie na úrade práce započítava do doby dôchodkového poistenia. Tento článok sa zameriava na objasnenie tejto problematiky a poskytuje komplexný pohľad na to, ako nezamestnanosť ovplyvňuje vaše dôchodkové zabezpečenie.
Predtým, ako sa zameriame na evidenciu na úrade práce, je nevyhnutné pochopiť, ako sa do dôchodku započítava doba štúdia. Do 31. decembra 2003 sa doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To znamenalo, že aj za obdobie štúdia bol občanovi priznaný a vypočítaný dôchodok podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy).
Od 1. januára 2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý priniesol zmeny. Doba štúdia už nie je automaticky obdobím povinného dôchodkového poistenia. Študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca ani SZČO. Z tohto dôvodu je dôležité rozlišovať medzi dobou štúdia pred a po tomto dátume.
Započítanie doby štúdia na strednej škole závisí od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).
Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia, v závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval.
Prečítajte si tiež: Dôchodok a odmeny: Ako to funguje na Slovensku?
Evidencia na úrade práce je dôsledkom nezamestnanosti, ktorá má vplyv na jednotlivcov aj celú spoločnosť. Z pohľadu jednotlivca znamená strata zamestnania nielen stratu príjmu, ale aj pokles sociálneho statusu a sebavedomia.
Osoba evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie je v určitých prípadoch a po splnení podmienok v tzv. náhradnej dobe dôchodkového poistenia. To znamená, že štát za ňu platí poistné na dôchodkové poistenie. Táto skutočnosť je kľúčová pre zachovanie kontinuity dôchodkového poistenia počas obdobia nezamestnanosti.
Osoba, ktorá sa zaeviduje na úrade práce ako nezamestnaná, má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky. Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov.
Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu vzniku nároku na výplatu nemocenského, ošetrovného či materského.
Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50 % denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie sú dva roky predchádzajúce dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.
Prečítajte si tiež: Započítavanie rokov za starostlivosť o deti
Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Pani Alica sa narodila v roku 1983. V rokoch 2002 až 2007 študovala na vysokej škole. Z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003, pretože po roku 2004 už štúdium nie je automaticky započítavané do dôchodkového poistenia.
Prečítajte si tiež: Trojzmenná prevádzka a PN