
Výpočet dôchodku na Slovensku je komplexný proces, ktorý zohľadňuje rôzne faktory, vrátane príjmov počas pracovného života. Tento článok sa zameriava na to, ako sa odmeny a iné formy príjmu započítavajú do výpočtu dôchodku a aký to má vplyv na jeho konečnú výšku. Dôraz bude kladený na legislatívu a praktické príklady, aby čitateľ lepšie porozumel tejto problematike.
Základom pre výpočet dôchodku je tzv. osobný vymeriavací základ poistenca. Podľa § 62 zákona o sociálnom poistení, osobný vymeriavací základ zamestnanca zjednodušene predstavuje jeho hrubú mzdu dosiahnutú v danom roku. Tento základ je následne porovnávaný s všeobecným vymeriavacím základom, ktorý predstavuje priemernú mzdu v hospodárstve.
Na určenie výšky dôchodku sa používa tzv. osobný mzdový bod. Ten sa vypočíta ako podiel osobného vymeriavacieho základu poistenca a všeobecného vymeriavacieho základu za daný rok.
Príklad: Pán Alex dosiahol v roku 2019 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 12 500 €. Všeobecný vymeriavací základ za rok 2019 bol 13 104 €. Osobný mzdový bod pána Alexa za rok 2019 sa vypočíta nasledovne:
12 500 € / 13 104 € = 0,953907…
Prečítajte si tiež: Započítavanie rokov za starostlivosť o deti
Tento výsledok predstavuje osobný mzdový bod pána Alexa za rok 2019.
V prípade, že poistenec mal v danom roku viacero zamestnaní, jeho osobný vymeriavací základ sa vypočíta zo súhrnu príjmov z týchto zamestnaní.
Príklad: Pani Adriana mala v roku 2019 súbežne dve zamestnania. Jej celkový osobný vymeriavací základ sa vypočíta ako súčet hrubých miezd z oboch zamestnaní.
Princíp solidarity sa prejavuje aj tým, že v prípade nadštandardných príjmov je osobný mzdový bod za každý rok ohraničený hodnotou najviac 3 (§ 62 ods. 6 ZSP). To znamená, že aj keď niekto zarábal výrazne viac ako priemer, jeho osobný mzdový bod nemôže byť vyšší ako 3.
Príklad: Pani Agnesa dosiahla v roku 2021 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 45 000 €. Všeobecný vymeriavací základ za rok 2021 bol 14 532 €. Výpočet by bol nasledovný:
Prečítajte si tiež: Trojzmenná prevádzka a PN
45 000 € / 14 532 € = 3,0967 …
Napriek tomu, že výsledok je vyšší ako 3, osobný mzdový bod pani Agnesy za rok 2021 bude obmedzený na hodnotu 3.
Všeobecný vymeriavací základ je dôležitý nielen pre výpočet osobného mzdového bodu, ale aj pre určenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Pri výpočte dôchodku nemôže byť samozrejme známy všeobecný vymeriavací základ za rok, v ktorom poistenec odchádza do dôchodku. Preto sa pri valorizácii (navyšovaní) dôchodkov používajú všeobecné vymeriavacie základy z minulých rokov.
Podľa § 66 ods. 2 ZSP, aj osobný mzdový bod za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok sa vypočíta tak, že sa vydelí osobný vymeriavací základ za predposledný rok dôchodkového poistenia a všeobecný vymeriavací základ zistený za dva kalendárne roky dozadu.
Príklad: Pán Alojz má nárok na starobný dôchodok od 14.11.2023. Pán Alojz dosiahol v roku 2022 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 15 000 €. Pán Alojz dosiahol v roku 2023 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 14 500 €.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o seniorov a dôchodok
Okrem príjmu ovplyvňuje výšku dôchodku aj dĺžka doby poistenia. Do doby poistenia sa započítavajú nielen obdobia, počas ktorých poistenec pracoval a platil odvody, ale aj tzv. náhradné doby poistenia.
Náhradné doby poistenia sú obdobia, počas ktorých poistenec nepracoval, ale štát za neho platil poistné, alebo sa mu tieto obdobia započítavajú do doby poistenia. Medzi náhradné doby poistenia patria napríklad:
Podľa § 138 ods. 1 ZSP, štát platí poistné na dôchodkové poistenie za zamestnankyňu na materskej a rodičovskej dovolenke z vymeriavacieho základu daného ako 60 % z 1211 € (priemerná mzda zistená za rok 2021), čo je suma 726,60 €.
Podľa § 255 ods. 3 ZSP, za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doby zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3.
Náhradná doba je napríklad doba (pred rokom 2004!), počas ktorej mal občan nárok na nemocenské alebo na peňažnú pomoc v materstve, resp. podporu v nezamestnanosti.
Príklad: Pán Bohuš bol v roku 2003 v čase od 1.1.2003 do 30.6.2003 evidovaný nezamestnaný na úrade práce. Za mesiace január až apríl 2003, mal vyplácanú podporu v nezamestnanosti. V mesiacoch máj a jún 2003 bol ešte v evidencii, avšak už bez nároku na podporu.
Do roku 2004 tak platilo, že aj za dobu práceneschopnosti alebo poberania dávky v nezamestnanosti sa "čo-to" započítalo do výšky priznávaného dôchodku.
Osobitnou kategóriou sú poberatelia invalidného dôchodku. Podľa § 278 ods. 2 ZSP, ak bol niekomu priznaný invalidný dôchodok pred rokom 2004, pri výpočte starobného dôchodku sa mu zohľadňuje obdobie poberania invalidného dôchodku.
V prípade poberateľa invalidného dôchodku priznaného, resp. kráteného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % a najviac o 70 %) priznaného, resp. sa pri výpočte starobného dôchodku zohľadňuje obdobie poberania invalidného dôchodku.
Pre lepšie pochopenie vplyvu príjmu na výšku dôchodku je vhodné uviesť reálne príklady a porovnania.
Príklad: Hrubý príjem pani Boženy za rok 2019 tak dosiahol sumu 12 x 1200 € = 14 400 €. Hrubý príjem pani Bohumily za rok 2019 tak dosiahol sumu 11 x 1200 € = 13 200 €.
13 200 € / 13 104 € = 1,0074 … čo je o 0,0916 menej ako u pani Boženy.
Z tohto príkladu je zrejmé, že aj relatívne malý rozdiel v príjme môže mať vplyv na výšku osobného mzdového bodu a tým aj na konečnú výšku dôchodku.