Ako podať návrh na zverenie dieťaťa na súd: Komplexný sprievodca

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na proces podávania návrhu na zverenie dieťaťa do starostlivosti súdu na Slovensku. Cieľom je poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie o právnych aspektoch, postupoch a možnostiach, ktoré majú rodičia a iné osoby pri zabezpečovaní starostlivosti o maloleté deti.

Úvod

Riešenie otázok týkajúcich sa starostlivosti o dieťa je často spojené s náročnými životnými situáciami. Ak sa rodičia nemôžu alebo nechcú starať o svoje dieťa, slovenský právny systém umožňuje zveriť dieťa do starostlivosti inej osoby. Tento článok sa zameriava na to, ako podať návrh na zverenie dieťaťa na súd, pričom zohľadňuje rôzne aspekty a situácie, ktoré môžu nastať.

Právny rámec zverenia dieťaťa do starostlivosti

Postup osvojenia dieťaťa je upravený v § 97 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej ako „ZR“) a v § 143 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z.

Súhlas s osvojením

Na osvojenie maloletého je štandardne potrebný súhlas jeho rodičov (§ 101 ods. 1 ZR). Navyše, „ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas (§ 101 ods. Súhlas rodičov osvojovaného maloletého sa však podľa § 102 ods. V týchto prípadoch dáva súhlas na osvojenie namiesto rodičov dieťaťa jeho opatrovník, ktorého ustanoví súd v konaní o osvojenie (§ 102 ods.

Predosvojiteľská starostlivosť

Podľa § 103 ods. 1 ZR „Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu 9 mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Súd však môže predosvojiteľskú starostlivosť zrušiť, a to ak „budúci osvojiteľ nepodá návrh na osvojenie maloletého dieťaťa najneskôr v lehote 18 mesiacov od zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti budúceho osvojiteľa (§ 103 ods.

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou do domova dôchodcov BBSK

Konanie o osvojení

Konanie o osvojení maloletého dieťaťa začína na návrh osvojiteľa (§ 97 ods. 2 ZR). Návrh je potrebné podať na „miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.

Rôzne formy starostlivosti o dieťa

Slovenský právny poriadok rozlišuje niekoľko foriem starostlivosti o dieťa, ak sa o neho nemôžu alebo nechcú starať jeho rodičia.

Osobná starostlivosť rodičov

Podľa ustanovenia § 36 ods. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. V rámci takéhoto súdneho konania súd upravuje rodičovské práva a povinností k maloletému dieťaťa komplexne. Tzn. Vzhľadom na to, že je maloleté dieťa dlhodobo vo Vašej osobnej starostlivosti a otec nejaví žiadny záujem podieľať sa na jeho výchove je vysoko pravdepodobné, že dieťa bude zverené do Vašej osobnej starostlivosti. Napriek tomuto faktickému stavu však bude súd zisťovať tzv. Pri určení styku môže súd rozhodnúť aj tak, že styk neurčí a v takom prípade sa bude môcť otec dieťaťa s dieťaťom stretávať po vašej predchádzajúcej dohode a iba s Vaším súhlasom.

Náhradná osobná starostlivosť

Zverenie mal. dieťaťa do starostlivosti st. ide o tzv. náhradnú osobnú starostlivosť. Súd zverí dieťa do náhradnej osob. sarostlivosti pokiaľ je to v jeho záujme. Väčšinou ide o prípady, kedy rodičia nezabezpečujú starostlivosť o mal. dieťa alebo ju zanedbávajú, prípadne ju nemôžu zabezpečiť. Pri zverení súd uprednostňuje predovšetkým príbuzných mal. dieťaťa (najmä starých rodičov). V rozhodnutí súd upraví práva a povinnosti osobe, ktorej bolo mal. dieťa zverené. Mal. dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej starostlivosti manželov, prípadne jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.

Ústavná starostlivosť

Súd nariaďuje ústavnú starostlivosť maloletému, ak sú vážne ohrozené jeho záujmy a nie je možné zabezpečiť inú formu starostlivosti.

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie pre seniorov

Dôvody na zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti

Existuje niekoľko dôvodov, prečo súd môže rozhodnúť o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti:

• Rodičia nezabezpečujú riadnu starostlivosť o dieťa.
• Rodičia zanedbávajú starostlivosť o dieťa.
• Rodičia nemôžu zabezpečiť starostlivosť o dieťa z vážnych dôvodov (napr. zdravotné problémy, väzenie).
• Závažné problémy v správaní dieťaťa (napr. užívanie drog, krádeže, násilie).

Kto môže podať návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti?

Návrh na zverenie maloletého dieťaťa do tzv. náhradnej osobnej starostlivosti je potrebné podať na miestne príslušný súd v obvode ktorého, má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Návrh môžu podať:

• Rodičia dieťaťa.
• Starí rodičia dieťaťa.
• Iné blízke osoby dieťaťa.
• Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Ako postupovať pri podávaní návrhu

1. Podanie návrhu na súd: Je potrebné podať návrh na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti starých rodičov sa podáva na príslušný okresný súd podľa bydliska dieťaťa. V návrhu je potrebné uviesť dôvody, prečo žiadate o takýto postup, a prečo je to v záujme dieťaťa. Návrh môžu podať buď Vy ako rodič, alebo priamo Vaši rodičia.

2. Priloženie dokladov: K návrhu treba priložiť rodný list dieťaťa, doklady totožnosti, prípadne ďalšie dokumenty preukazujúce dôvody návrhu (napr. zdravotné, sociálne alebo iné relevantné okolnosti).

3. Vyjadrenie druhého rodiča: Ak je druhý rodič známy a má rodičovské práva, súd si vyžiada aj jeho stanovisko. Ak s návrhom súhlasí, proces je jednoduchší, ak nesúhlasí, súd bude skúmať, čo je v najlepšom záujme dieťaťa.

   Prečítajte si tiež: Postup pri podávaní žiadosti do domova dôchodcov

4. Sociálne šetrenie: Súd si často vyžiada správu z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý preverí podmienky u starých rodičov a vhodnosť ich osoby na výkon osobnej starostlivosti.

5. Rozhodnutie súdu: Súd rozhodne na základe všetkých zistených skutočností. Ak uzná, že je to v záujme dieťaťa, zverí ho do osobnej starostlivosti starých rodičov. Tí potom získajú práva a povinnosti obdobné rodičom v rozsahu starostlivosti o dieťa.

Dokumenty potrebné k návrhu

K návrhu na súd odporúčam priložiť najmä nasledovné prílohy:

• Rodný list mal. dieťaťa, ako aj osôb, ktorým má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
• Doklady o príjme osôb, ktorým má byť dieťa zverené do náhradnej starostlivosti.
• Výdavky na domácnosť, kde bude maloleté dieťa žiť.
• Doklady preukazujúce výdavky na mal. dieťa.

Priebeh súdneho konania

Súd zverí dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti pokiaľ je to v záujme dieťaťa. V rozhodnutí súd upraví práva a povinnosti osobe, ktorej bolo mal. dieťa zverené. V návrhu treba opísať dôvody a všetky skutočnosti, prečo nemôžu rodičia mal. dieťaťa zabezpečovať jeho starostlivosť. Návrh by mal taktiež obsahovať výšku výživného na mal. dieťa, ako aj úpravu styku rodičov s mal. dieťaťom.

Práva a povinnosti osôb, ktorým bolo dieťa zverené

Osoba, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, má práva a povinnosti ako rodič v rozsahu starostlivosti o dieťa. To znamená, že má právo sa o dieťa starať, vychovávať ho, zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Zároveň má povinnosť zabezpečiť dieťaťu výživu, bývanie, vzdelanie a zdravotnú starostlivosť.

Výživné

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine platí, že rodičovské práva a povinnosti vykonáva len jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že v prípade smrti rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti, bude dieťa zverené do starostlivosti druhému rodičovi, avšak len v prípade ak druhý rodič nemá výkon rodičovských práv a povinností obmedzený, pozbavený, alebo pozastavený. Ak by došlo k úmrtiu rodiča, ktorému dieťa bolo zverené do starostlivosti, potom súd začne konanie vo veci starostlivosti o maloletého aj bez návrhu, z úradnej povinnosti. Súd v konaní by mal prihliadnuť na najlepší záujem dieťaťa, pokiaľ to jeho vek a rozumová vyspelosť umožňuje, mal by ho v konaní aj vypočuť a na jeho názor prihliadať. Ak by totiž druhý rodič nechcel zabezpečiť alebo by nemohol zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa, do úvahy by prichádzalo rozhodovanie o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti, ktorou sa rozumie jednak osobná starostlivosť inej fyzickej osoby ako rodiča (ide najmä o osobu príbuzného maloletého), alebo pestúnska starostlivosť osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom.

Styk rodičov s dieťaťom

Súd môže upraviť styk rodičov s dieťaťom, ak je to v záujme dieťaťa. Súd môže určiť, kedy a ako často sa budú môcť rodičia s dieťaťom stretávať. Pri určení styku môže súd rozhodnúť aj tak, že styk neurčí a v takom prípade sa bude môcť otec dieťaťa s dieťaťom stretávať po vašej predchádzajúcej dohode a iba s Vaším súhlasom.

Zmena rozhodnutia o zverení dieťaťa

Ak sa zmenia okolnosti, súd môže zmeniť rozhodnutie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Návrh na zmenu rozhodnutia môže podať ktorýkoľvek z rodičov, osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti, alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Príklady z praxe

Starostlivosť starých rodičov

Vec maloletého: Eugena Molnára, nar. 12. 06. 1997, bytom u starej matky Dagmar Kertésovej, Nevädzova 7, Lučenec, št. obč. Dieťa rodičov: Alžbety Molnárovej rod. Kertésovej, nar. 17. 09. 1969, trvale bytom Nevädzova 7, Lučenec, št. obč. Jána Molnára, nar. 15. 06. 1971, bytom Bratislava, Mokrohájska 19, št. obč. návrh starej matky Dagmar Kertésovej, nar. 19. 12. 1949 bytom Nevädzova 7, Lučenec, št. obč. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 04. 03. 2009 č. k. 19C 120/09-54 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, pričom maloletý bol na čas po rozvode zverený do výchovy matky Alžbety Molnárovej rod. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. Otec Ján Molnár sa o maloletého nezaujímal od roku 2007, kedy opustil spoločnú domácnosť, ktorú viedol s matkou maloletého. Matka maloletej, ktorá žila po rozvode manželstva v spoločnej domácnosti so mnou, odišla v lete r. 2009 za prácou do Českej republiky, pričom maloletého nechala v mojej starostlivosti. Spočiatku sa vracala domov každý druhý týždeň, no od novembra 2009 doma nebola, ozýva sa len nepravidelne telefonicky, od tejto doby mi na maloletého ani ničím neprispieva. Podľa jej vyjadrení pracuje ako čašníčka a jej príjem predstavuje okolo 15 tis. Maloletého Eugena Molnára vychovávam od malička, mám ho veľmi rada a mám záujem starať sa o neho aj v budúcnosti. Netrpím žiadnym závažným onemocnením, ktoré by mi v starostlivosti o maloletého mohlo brániť, som plne spôsobilá na právne úkony. Súd mení rozsudok Okresného súdu v Lučenci č. k. 19C 120/09-54 zo dňa 04. 03. 2009 v časti o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode tak, že maloletého Eugena Molnára, nar. 12. 06. 1997 zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky maloletého Dagmar Kertésovej, nar. 19. 12. Stará matka je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Otec Ján Molnár je povinný poskytovať maloletému dieťaťu výživné vo výške 50 € mesačne, a to vždy do 20. Matka Alžbeta Molnárová je povinná poskytovať maloletému dieťaťu výživné vo výške 70 € mesačne, počnúc dňom 1. 11. 2010, vždy do 20. V Lučenci dňa 7. 10.

Zmena osobnej starostlivosti

Maloleté dieťa: Patrik Rovničan, nar. 1. 7. 2000, bytom u matky, št. obč. Otec: Ján Rovničan, nar. 1. 6. 1970, bytom Horná 25, Rimavská Sobota, št. obč. Matka: Elena Kvasnicová, nar. 7. 12. 1972, bytom Dolná 6, Rimavská Sobota, št. obč. návrh otca o zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloletého Patrika Rovničana, nar. 1. 7. Manželstvo s matkou bolo rozvedené dňa 7. 6. 2009 rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 15C 449/09-59, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 08. 2009. Maloletý Patrik Rovničan, nar. 1. 7. 2000, ktorý pochádza z tohto manželstva bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky. Ja som bol zaviazaný platením výživného vo výške 150 € mesačne. Zároveň bol upravený styk s maloletým Patrikom a to tak, že som oprávnený sa s ním stretávať každý párny týždeň od piatku 16.00 hod. Rozsudok Okresného súdu v Rimavskej sobote 15C 449/09-59 zo dňa 7. 6. Už od rozvodu manželstva bola realizácia styku s maloletým problematická. Matka mi styk s maloletým umožnila len výnimočne. So synom vychádzame veľmi dobre, syn sa zo stretnutia so mnou vždy teší, tiež sa spytuje na svojich starých rodičov z mojej strany, s ktorými trávil za trvania nášho manželstva s matkou mnoho času. Súdom stanovené výživné platím pravidelne, maloletému okrem toho platím stavebné sporenie, spolu s mojimi rodičmi mu pravidelne nakupujeme aj potrebné ošatenie či športové potreby. Matka nemá na neumožňovanie mi styku s maloletým žiadny dôvod. Maloletého som si vyzdvihoval aj vracal v mieste bydliska matky vždy včas a riadne, pričom bolo o neho vždy náležite postarané. K návratu k matke som ho musel častokrát prehovárať, nakoľko sa so mnou cítil vždy dobre. Súd mení rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 15C 449/09-59 zo dňa 7. 6. 2009 v časti týkajúcej sa zverenia maloletého Patrika Rovničana, nar. 1. 7. 2000 do osobnej starostlivosti tak, že súd maloletého zveruje do osobnej starostlivosti otca Jána Rovničana, nar. 1. 6. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého sumou 50 €, a to vždy do 20. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od piatku 18.00 hod. do nedele 15.00 hod. V Rimavskej Sobote dňa 10. 10.

Vzdanie sa dieťaťa a zapretie otcovstva

Právny poriadok Slovenskej republiky nepozná inštitút vzdania sa dieťaťa alebo vzdania sa otcovstva k dieťaťu. Je potrebné si uvedomiť, že určenie otcovstva a inštitút otcovstva nie je právom a povinnosťou iba otca dieťaťa, ale je veľmi dôležitým inštitútom aj z pohľadu samotného dieťaťa. Dieťa má právo poznať svojho otca, poznať svoju identitu, čo pomáha jeho zdravému všestrannému vývoju.

Zapretie otcovstva

V prípade, že otcovstvo k maloletému dieťaťu bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred matrikou alebo súdom, je možné v lehote troch rokov odo dňa určenia otcovstvo tzv. druhou domnienkou zaprieť otcovstvo. Pri zapretí otcovstva sú dôležité dve podmienky. Jednak musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva. Na druhej strane musia existovať dôležité dôvody pre zapretie otcovstva. Zákon ich uvádza ako "ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa" (napr. ak by sa dodatočne zistilo, že otec dieťaťa je neplodný…). Podľa ustanovenia § 93 ods. Nezáujem otca o dieťa alebo jeho neochota, neschopnosť platiť výživné nie sú zákonnými dôvodmi na zapretie otcovstva.

Vzdanie sa rodičovstva

V zmysle zákona o rodine platí, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila, pričom rodičovské práva a povinností majú obaja rodičia. Zákon možnosť vzdania sa dieťaťa matkou nepozná, a nie je to teda ani možné. Jedinou možnosťou by bolo osvojenie, ktorým zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom (Vašim dieťaťom) a pôvodnou rodinou (Vami). Inštitút osvojenia je však možný len za splnenia podmienky uvedenej v § 100 ods. 1: "Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve".

Bránenie v styku s dieťaťom

Účinný a rýchly právny spôsob ako sankcionovať či snáď zamedziť bráneniu v styku v Slovenskej republike neexistuje. Nie preto, žeby náš právny poriadok nedisponoval právnymi nástrojmi v tomto smere, to nie, ale preto, lebo zodpovedné osoby dlhodobo tieto nástroje účinne nevyužívajú. V praxi to pre vás znamená, že napriek tomu, že všetky právne kroky podniknete je vysoko pravdepodobné, že sa nič nestane a dieťa neuvidíte aj niekoľko mesiacov či dokonca rokov. Dieťa bude dlhodobo a opakovane traumatizované odlukou, priamou alebo nepriamou manipuláciou, neúčinnými výsluchmi a vyšetreniami čo všetko v súbehu môže viesť k vzniku syndrómu zavrhnutého rodiča a iným psychickým poruchám dieťaťa.

Čo robiť, ak vám bránia v styku s dieťaťom?

1. Exekučný titul: Základným zákonným predpokladom pre akékoľvek právne kroky smerujúce k náprave. Exekučným titulom je vykonateľné súdne rozhodnutie, ktoré upravuje miesto a čas odovzdania dieťaťa. Pôjde spravidla o rozhodnutia súdov, ktoré upravujú styk rodiča, či blízkej osoby s dieťaťom alebo rozhodnutia upravujúce striedavú starostlivosť.

2. Príčiny obmedzovania: Príčiny, ktoré vedú k obmedzovaniu dieťaťa v kontakte s druhým rodičom sú rôzne a možno ich rozdeliť do dvoch skupín. V prvej skupine a najväčšej, budú príčiny spočívať v tradičnom konflikte medzi rodičmi. V dôsledku bežných, menších, či väčších nedorozumení rodič nedá dieťa druhému, ako trest za konflikt. Nemusí ísť len o trest zo strany rodiča, ale aj dieťaťa. Dieťa, ktoré je svedkom opakovaných a dlhodobých rodičovských hádok hľadá vinníka tohto stavu a má tendenciu sa postaviť na jednu stranu. Výsledkom je, že dieťa odmieta druhého rodiča a nechce k nemu chodiť, považuje ho za hrozbu. V druhej skupine, nie malej, budú príčiny oveľa závažnejšie a budú spočívať v úmysle povinného rodiča vymazať druhého rodiča zo života dieťaťa z nejakého dôvodu.

3. Dôsledky obmedzovania kontaktu: Dôsledky obmedzovania kontaktu rodiča s dieťaťom budú záležať najmä od dĺžky trvania odluky dieťaťa od rodiča a intenzity priamej či nepriamej manipulácie dieťaťa. Pôjde o širokú škálu psychických dôsledkov od zvýšenej tenzie, strachu, fóbií, tikov, hyperaktivity, agresivity, až po rôzne formy neuróz, psychóz či syndrómu zavrhnutého rodiča. Tiež môžu byť pridružené fyzické prejavy ako napr. pomočovanie, neudržanie alebo zadržiavanie stolice, sebapoškodzovanie. Následky môžu byť aj trvalé, najmä pri extrémnych formách manipulácie dieťaťa pôjde skoro vždy o depresie, paranoje.

4. Prevencia: Prevencia pred konfliktom je najúčinnejším nástrojom ako vylúčiť riziko obmedzovania kontaktu rodiča s dieťaťom. Je prirodzené, že po rozchode rodičov sú a budú vzťahy, prinajmenšom chladné či dokonca zlé, vždy poznačené rozchodom. Rovnako je potom prirodzené, že takýto rodičia ľahšie prídu do konfliktu hoci aj pre maličkosť.

5. Rady a odporúčania:

   • Kto do mňa kameňom ja do neho chlebom. Stará kresťanská zásada, ktorá sa bez výnimky dá aplikovať aj pri predchádzaní konfliktom s rodičom.
   • Pomôž si sám, zisti si sám. Mnoho rodičov aj po rozchode vyťažuje toho druhého s požiadavkami, ktoré sú zdrojom zbytočných konfliktov, hoci nemusia byť. Neviete ako sa darí dieťaťu v škole? Informujte sa v škole, zabezpečte si elektronický prístup do žiackej knižky, chodievajte na rodičovské združenia. Neviete aký je zdravotný stav dieťaťa? Kontaktujte lekára, zabezpečte si elektronický prístup do zdravotnej karty dieťaťa. Potrebujete pas pre dieťa a rodič Vám ho nechce dať? Vybavte si druhý pas.
   • Komunikáciu obmedzte na nevyhnutné minimum. Ak nedokážete eliminovať konflikty, tak nezostáva nič iné len obmedziť komunikáciu na to najnevyhnutnejšie minimum čo sa týka dieťaťa.
   • Obmedziť dĺžku trvania preberania dieťaťa. Väčšina konfliktov vzniká práve pri odovzdávaní dieťaťa druhému rodičovi. Rodičia, ktorí spolu málo komunikujú si informácie odovzdávajú spravidla pri preberaní dieťaťa, čo samozrejme vedie k hádkam.
   • Vyhľadajte pomoc ak si nedokážete pomôcť pri zlepšení vzťahov rodičov. Nespoliehajte sa však, že niekto tretí vyrieši vaše problémy, nie, maximálne Vám pomôže zlepšiť komunikáciu.

6. Postup pri bránení styku: Ešte predtým, než podáte návrh na výkon súdneho rozhodnutia či trestné oznámenie odporúčam požiadať o pomoc UPSVAR, čo je štátny orgán, ktorý je určený na ochranu detí a ponúka možnosti bezplatnej rodičovskej poradne. Návrh na výkon súdneho rozhodnutia je nevyhnutné podať na súde, v obvode ktorého má mal. dieťa bydlisko. Doplnenie návrhu na výkon rozhodnutia podávajte zakaždým, keď rodič zmarí odovzdanie dieťaťa. Je maximálne dôležité, aby súd vedel o každom opakujúcom sa obmedzovaní v kontakte. Preto súdu pošlite oznámenie o zmarenom kontakte k spisovej značke pod ktorou sa výkon vedie. Túto zistíte v infocentre súdu.

Obsah návrhu na výkon súdneho rozhodnutia

1. Osobné údaje oprávneného rodiča s uvedením jeho mena, priezviska, trvalého bydliska a štátnej príslušnosti, príp. Oprávneným je rodič, ktorý má podľa súdneho rozhodnutia právo dieťa prevziať.
2. Osobné údaje povinného rodiča s uvedením jeho mena, priezviska, trvalého bydliska a štátnej príslušnosti, príp.
3. Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate výkonu súdneho rozhodnutia v časti odovzdávania dieťaťa.
4. V návrhu podrobne špecifikujte a konkretizujte, kedy a akým spôsobom Vám druhý rodič neodovzdal mal.
5. Návrh na výkon súdneho rozhodnutia musí byť podpísaný oprávneným rodičom a opatrený dátumom a miestom podpisu.

Fázy postupu súdu

1. Zákon umožňuje súdu postupovať v troch fázach. V prvej fáze, ešte pred samotným nariadením výkonu súdneho rozhodnutia, súd písomne vyzve povinného rodiča, aby sa rozhodnutiu podrobil. Upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí.
2. V druhej fáze, ak výzva zostane neúspešná, súd nariadi výkon rozhodnutia a môže ukladať povinnému rodičovi pokuty a to aj opakovane v prípade opakovaných porušení. Súd tiež môže zastaviť povinnému rodičovi vyplácanie prídavku na dieťa, príp. rodičovského príspevku.
3. V tretej fáze, ak ani výzva ani sankcie nepomôžu, môže súd v súčinnosti s príslušným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne s príslušným orgánom obce zabezpečiť odňatie dieťaťa a jeho odovzdanie oprávnenému rodičovi.

Trestný čin marenia výkonu súdneho rozhodnutia

Základnou zákonnou podmienkou pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu súdneho rozhodnutia (§349 Trestného zákona) je, že konanie o výkon súdneho rozhodnutia, opísané v predchádzajúcom bode, bolo neúspešné. Nestačí teda len samotná skutočnosť, že povinný rodič porušuje právoplatné súdne rozhodnutie, ale musí byť splnená aj táto ďalšia zákonná podmienka, v opačnom prípade nepôjde o trestný čin.

Obsah trestného oznámenia

1. Osobné údaje poškodeného s uvedením jeho mena, priezviska, trvalého bydliska a štátnej príslušnosti, príp. Poškodeným bude oprávnený rodič, t.j. rodič, ktorý má právo dieťa prevziať podľa súdneho rozhodnutia.
2. Osobné údaje podozrivého zo spáchania trestného činu s uvedením jeho mena, priezviska, trvalého bydliska a štátnej príslušnosti, príp. Podozrivým bude povinný rodič t.j.
3. V trestnom oznámení odporúčame podrobne opísať všetky prípady, kedy a za akých okolností došlo k neodovzdaniu dieťaťa podľa súdneho rozhodnutia.
4. V návrhu odporúčam označiť exekučný titul, t.j. rozhodnutie súdu, ktoré bolo porušené označením súdu a spisovej značky.
5. Trestné oznámenie musí byť podpísané poškodeným rodičom a opatrené dátumom a miestom podpisu.

Po tom, čo podáte trestné oznámenie, poverený policajt postupuje v súlade s Trestným poriadkom. Upozorňujeme, že hlavným účelom trestného konania je najmä rozhodnutie o vine alebo nevine povinného rodiča - podozrivého zo spáchania trestného činu.

tags: #podanie #oznámenia #na #súd #návrh #na