Povinnosť podávania daňového priznania pre dôchodcov na Slovensku

Každoročne po skončení kalendárneho roka riešia tisíce daňovníkov na Slovensku, a to najmä živnostníci a občania s viacerými druhmi príjmov, povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov. Tento článok sa zameriava na špecifickú situáciu dôchodcov a ich povinnosti v súvislosti s podávaním daňového priznania.

Kto musí podať daňové priznanie?

Podľa § 32 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, daňové priznanie je povinný podať každý daňovník, ktorého príjmy presiahli 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane platnej v danom zdaňovacom období. Výška nezdaniteľnej časti závisí od výšky životného minima. V roku 2023 bola táto hranica stanovená na 2 461,41 €.

Daňové priznanie je povinná podať aj fyzická osoba, ktorej zdaniteľné príjmy plynú len zo zdrojov v zahraničí (§ 5 zákona o dani z príjmov), okrem prípadov uvedených v § 32 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Taktiež je povinná ho podať fyzická osoba, ktorej zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň, ale ktorá je povinná zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona o dani z príjmov. To sa týka aj fyzickej osoby, ktorej zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň, ale okrem príjmov zo závislej činnosti mala v danom roku aj iné druhy zdaniteľných príjmov (§ 6 až § 8 zákona o dani z príjmov).

Špecifická situácia dôchodcov

Pre dôchodcov platia určité špecifiká. Od roku 2004 platí, že daňové priznanie sa oplatí podať dobrovoľne, ak poberáte starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo výsluhový dôchodok k 1. januáru daného roka. V takomto prípade sa daň podľa § 46a ZDP nevyrubí a neplatí, ak si daňovník neuplatňuje daňový bonus a jeho celkové zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka.

V daňovom priznaní dôchodca uvedie svoje zdaniteľné príjmy, zrazené odvody a sumu zrazených preddavkov na daň. Ak sú splnené podmienky, výsledkom bude nulová daňová povinnosť a daňový preplatok vo výške preddavkov, ktoré zamestnávateľ zrazil počas roka. Dôležité je zdôrazniť, že hoci zamestnávateľ môže vykonať ročné zúčtovanie, na základe neho nie je možné vrátenie preddavkov na daň.

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou do domova dôchodcov BBSK

Príklady z praxe

Nasledujúce príklady ilustrujú rôzne situácie, v ktorých sa dôchodcovia môžu nachádzať:

• Príklad č. 1: Dôchodca - poberateľ starobného dôchodku pracoval v roku 2024 na dohodu o pracovnej činnosti, z ktorej mu plynul príjem vo výške 1 900 €. Iné príjmy nemal. V tomto prípade, ak príjmy dôchodcu nepresiahnu sumu 2 823,24 € za zdaňovacie obdobie roka 2024 a zamestnávateľ mu zrážal z príjmu preddavky na daň, dôchodca nemá povinnosť podávať daňové priznanie za rok 2024.

• Príklad č. 2: Ak bol zamestnanec na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku a jeho výška nepresiahla hodnotu NČZD na daňovníka, môže v žiadosti o vykonanie RZD označiť, že si uplatňuje NČZD na daňovníka. Ako doklad predkladá zamestnávateľovi posledné rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku.

Ročné zúčtovanie dane vs. daňové priznanie

Zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie dane, ak nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 tohto zákona. To znamená, že zamestnanec nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Žiadosť o ročné zúčtovanie dane je potrebné podať najneskôr do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Po požiadaní o vyhotovenie ročného zúčtovania dane musí daňovník najneskôr do 15. februára predložiť všetky potrebné doklady. Zamestnávateľ musí vyhotoviť ročné zúčtovanie dane najneskôr do 31. marca a zamestnancovi je povinný odovzdať potvrdenie o ročnom zúčtovaní dane do 30. apríla. Prípadný preplatok z ročného zúčtovania musí zamestnávateľ vysporiadať najneskôr v zúčtovaní mzdy za mesiac apríl.

Prečítajte si tiež: Postup pri podávaní žiadosti do domova dôchodcov

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD)

Dôchodca si môže uplatniť NČZD na daňovníka v RZD len v tom prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku nepresahuje sumu 4 922,82 eura (pre rok 2023). Ak zamestnanec (dôchodca) dosiahne základ dane nižší alebo rovný ako 21 754,18 eura, avšak úhrnná suma jeho dôchodku je 4 922,82 eura a vyššia, nemôže si uplatniť NČZD, pretože úhrn dôchodku prevyšuje NČZD.

Ak sa zamestnanec stane poberateľom starobného dôchodku v priebehu roka (napr. k 2. januáru 2023), za rok 2023 má nárok na celoročnú NČZD na daňovníka vo výške 4 922,82 eura a môže si ju uplatňovať aj mesačne.

Kedy sa oplatí podať daňové priznanie aj pri nízkych príjmoch?

Aj keď zdaniteľné príjmy dôchodcu nepresiahnu sumu 2 461,41 eura (pre rok 2023), oplatí sa podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A, ak mu zamestnávateľ zrážal z príjmu preddavky na daň. V podanom daňovom priznaní dôchodkyni vznikne daňový preplatok a daňový úrad jej ho vráti na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, ak je väčší ako 5 eur.

Prečítajte si tiež: Dôchodok a nemocenské naraz

tags: #podanie #daňového #priznania #dôchodcovia #povinnosti