Príspevok na stravné a odvodová povinnosť: Komplexný prehľad

Ponuka zamestnaneckých benefitov je kľúčová pre prilákanie špičkových talentov a udržanie si súčasných zamestnancov. Zaujímavé a praktické benefity dokážu odlíšiť spoločnosť od konkurencie na trhu práce a urobiť ju atraktívnejšou pre potenciálnych zamestnancov. Prispievajú tiež k spokojnosti a angažovanosti zamestnancov. Keď sa zamestnanci cítia oceňovaní a podporovaní, ich spokojnosť s prácou sa zvyšuje, čo vedie k väčšej angažovanosti a produktivite. Angažovaní zamestnanci sú zvyčajne lojálnejší a je menej pravdepodobné, že si budú hľadať zamestnanie inde.

Medzi najatraktívnejšie benefity podľa portálu Profesia patria 13. a 14. plat, mobilný telefón a auto aj na súkromné účely, zamestnanecké zľavy, príspevok na cestovanie do práce, príspevok spoločnosti na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevok na bývanie, odmeny pri pracovných a životných jubileách, príspevok na dovolenku, dovolenka navyše, preplatenie športových aktivít, zdravotné pripoistenie, sick days, strava nad rámec zákona, zľavy na firemné produkty alebo služby, narodeninové voľno, voľno navyše pri narodení dieťaťa, flexibilný pracovný čas, voľná dochádzka, odborné alebo jazykové vzdelávanie, firemné akcie, teambuildingy, ovocie a nápoje zadarmo, práca z domu, oddychová, relaxačná miestnosť alebo zóna, cvičenie v kancelárii, masáže, škôlka pre deti zamestnancov.

Peňažné a nepeňažné zamestnanecké benefity a ich zdaňovanie

Vo všeobecnosti benefity rozdeľujeme na peňažné a nepeňažné. Pre zamestnanca môžu predstavovať zdaniteľný príjem alebo príjem, ktorý zdaneniu nepodlieha. To, či je takýto príjem vyplatený zamestnancovi zdaniteľný alebo nie, nie je závislé od toho, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie.

Príjmy, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi a ktoré podľa § 5 ods. 1 - 4 Zákona o dani z príjmov patria do príjmov zo závislej činnosti, predstavujú pre zamestnanca zdaniteľný príjem.

Za zdaniteľný príjem sa nepovažujú:

Prečítajte si tiež: Príspevok na bývanie a exekúcie

• príjmy vymedzené v § 5 ods. 5 Zákona o dani z príjmov, ktoré nie sú predmetom dane,
• príjmy vymedzené v § 5 ods. 7 Zákona o dani z príjmov, ktoré sú od dane oslobodené.

Pozrime sa, aké sú dopady dane z príjmov vyplývajúce z poskytovania typických peňažných a nepeňažných benefitov zamestnancom.

Prémie, odmeny a rôzne finančné príspevky

Medzi najznámejšie peňažné benefity zaraďujeme zamestnanecké prémie a odmeny. Zamestnávateľ môže svojim zamestnancom poskytnúť ročné, štvrťročné alebo mesačné odmeny, odmeny za odpracované roky, odmenu pri dosiahnutí životného jubilea alebo napríklad prémie pri dosiahnutí určitého stanoveného obratu.

Takéto vyplatené odmeny sú predmetom dane, zdaňujú sa preddavkovo a zamestnávateľ z nich tiež odvádza poistné.

Zamestnávatelia tiež častokrát poskytujú rôzne finančné príspevky, a to napríklad pri narodení dieťaťa, príspevok na podporu bývania, príspevok na dopravu alebo finančný príspevok k svadbe. Takýto príspevok je pre zamestnanca zdaniteľný príjem a podlieha všetkým odvodom.

Plná náhrada mzdy pri PN

V prípade, ak zamestnávateľ poskytne benefit v podobe 100 % náhrady príjmu v čase trvania práceneschopnosti, je suma prevyšujúca limit pre oslobodenie od dane zdaniteľným príjmom zamestnanca. Tento limit je od prvého dňa práceneschopnosti do tretieho dňa vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu zamestnanca. Od štvrtého do desiateho dňa je vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu.

Prečítajte si tiež: Príspevok na opatrovanie a exekúcia: Máte nárok na ochranu?

Ceny a výhry

Peňažné aj nepeňažné výhry predstavujú z pohľadu zamestnanca príjem zo závislej činnosti. Rovnako sa za takýto príjem považuje cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) a vyživovanými deťmi zamestnanca. Do základu dane a vymeriavacieho základu pre účely zdravotného a sociálneho poistenia však vstupuje iba príjem prevyšujúci hodnotu 350 eur.

Doplnkové dôchodkové sporenie, tzv. tretí pilier

Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť prispievať svojim zamestnancom na dôchodkové sporenie. V praxi sa stretávame s rôznymi formami poskytnutia tohto benefitu. Jeho výška môže byť daná ako určité % z hrubej mzdy zamestnanca alebo fixne. Prípadne sa benefit poskytuje iba zamestnancom, ktorý vo firme odpracujú určitý počet rokov.

U zamestnávateľa sa takýto príspevok považuje za daňový výdavok, ktorý si môže uplatniť najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy zamestnanca. Zamestnávateľ z týchto príspevkov neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne, ale iba odvody na zdravotné poistenie.

Pre zamestnanca tento benefit predstavuje zdaniteľný príjem. Ak ste účastníkom na doplnkovom dôchodkovom sporení od roku 2014 a neskôr, výšku zaplatených príspevkov si môžete v daňovom priznaní odpočítať od základu dane, a to až do výšky 180 eur ročne.

Stravné lístky nad rámec zákona

Zamestnávateľa je zo zákona povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom pracujúcim na plný úväzok. Môže na to využiť vlastné stravovacie zariadenie alebo zariadenie iného zamestnávateľa, prípadne využiť stravovacie služby inej právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má na to oprávnenie. V praxi je bežnou formou zabezpečenia tejto povinnosti poskytovanie stravných lístkov, no zamestnanci si môžu vybrať aj príspevok na stravovanie v peňažnej forme. Minimálna hodnota stravného lístka 5,85 eur, pričom zamestnávateľ prispieva minimálne 55 % z tejto hodnoty. Znamená to, že zamestnávateľ prispieva sumou 3,22 € a zamestnanec sumou 2,63 eura, ktorú mu zamestnávateľ zrazí z mesačnej mzdy. Stravné je na Slovensku oslobodené od zdravotného a sociálneho poistenia a dane z príjmov.

Prečítajte si tiež: Môže exekútor siahnuť na opatrovateľský príspevok?

Maximálny príspevok je vo výške 55 % a odvíja sa zo sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Zákona o cestovných náhradách, čo predstavuje sumu maximálne 4,29 eura, t. j. 55 % zo sumy 7,80 eura.

Zamestnávatelia častokrát prispievajú nad stanovený rámec 55 % hodnoty. Takýto benefit je u zamestnanca príjmom oslobodeným od dane. Avšak, suma príspevku presahujúca 3,22 eur pre zamestnávateľa predstavuje nedaňový náklad.

Nad rámec príspevkov môže zamestnávateľ využiť aj sociálny fond. „Ak zamestnávateľ prispeje zo sociálneho fondu tvoreného v zákonom stanovej výške, je táto suma považovaná za daňový náklad,“ vysvetľuje Jana Borgulová, daňová poradkyňa spoločnosti Accace.

Poskytnutie motorového vozidla

Poskytnutie motorového vozidla aj na súkromné účely je nepeňažný benefit, pre zamestnanca však predstavuje zdaniteľný príjem, z ktorého platí odvody a daň.

Nepeňažný príjem je v hodnote 1 % zo vstupnej ceny automobilu, za ktorú sa považuje ocenenie automobilu pre účely daňového odpisovania vrátane technického zhodnotenia vrátane DPH. Takýto príjem sa zdaňuje najviac 8 po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania.

Darčekové a nákupné poukážky

Ďalším obľúbeným benefitom je poskytovanie rôznych nákupných a darčekových poukážok zamestnancom. Tieto sú určené na nákup darčekov, služieb spojených s kultúrou či relaxom, cestovaním, vzdelávaním alebo športovými aktivitami.

Darčekové poukážky predstavujú pre zamestnanca nepeňažný zdaniteľný príjem a zároveň sú súčasťou vymeriavacích základov na platenie poistného.

Ako ďalej uvádza poradkyňa v oblastí daní a účtovníctva Ing. Zuzana Uríková pre daňové centrum.sk: “Bez ohľadu na hodnotu darčekových poukážok, pokiaľ zamestnávateľ poskytuje zamestnancom darčekové poukážky ako benefit a má takýto benefit uvedený v internej smernici, pre zamestnávateľa je to daňový výdavok a pre zamestnanca zdaniteľný príjem”.

Vzdelávanie zamestnancov

Investovanie do ľudí vedie k rastu ich hodnoty pre firmu. Z hľadiska kariérneho rozvoja zamestnancov a zvyšovania ich kvalifikačnej a vzdelanostnej úrovne zamestnávatelia poskytujú rôzne školenia, vzdelávacie a jazykové kurzy. Tieto môžu zamestnanci navštevovať aj počas pracovnej doby.

Vzdelávanie sa na úrovni zamestnanca považuje za príjem oslobodený od dane. Náklady na vzdelávanie pre zamestnávateľa predstavujú daňový náklad, ak doškoľovanie zamestnanca súvisí s predmetom činnosťou zamestnávateľa a s pracovným zaradením zamestnanca.

Regenerácia pracovnej sily

Zaujímavým benefitom, zabezpečujúcim tzv. work-life balance je flexibilný pracovný čas, dovolenka navyše alebo možnosť pracovať z domu. Rozšírený hlavne v medzinárodných spoločnostiach je tzv. sick day - alebo deň na zotavenie pri chorobe, kedy zamestnávateľ nevyžaduje potvrdenie od lekára. Za takýto deň zamestnanec dostane náhradu mzdy, ktorá podlieha dani zo závislej činnosti a rovnako aj odvodom.

Sociálny fond a daňové hľadisko

Príjmy zo sociálneho fondu sú obvykle predmetom dane. V zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa zákona o sociálnom fonde sú príjmami zo závislej činnosti, tzn. podliehajú zdaneniu rovnako ako mzda zamestnanca. Uvedené ustanovenie prakticky znamená, že (takmer) všetky plnenia poskytované zamestnancom zo sociálneho fondu musia byť zamestnancovi zdanené. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nezvýhodňuje príspevky zo sociálneho fondu osobitnou sadzbou dane.

Zákon o dani z príjmov však v § 5 ods. uvádza príjmy, ktoré sú od dane oslobodené (hoci v zmysle § 5 ods. 1 písm. je predmetom dane, ak § 5 ods. inak (tzn. výnimkou príjmov zamestnanca, ktoré sú od dane oslobodené, resp. predmetom dane) aj odvodom do Sociálnej a zdravotnej poisťovne.

Z hodnoty príspevku zo sociálneho fondu sa neplatí ani odvody. Príspevky do III. piliera platené zamestnávateľom za svojho zamestnanca nemajú na čistú mzdu zamestnanca žiadny vplyv. Zvyšujú cenu práce, t. j. náklady, ktoré je zamestnávateľ povinný za svojho zamestnanca zaplatiť.

Ak je príjem zamestnanca zo sociálneho fondu od dane oslobodený, zamestnávateľ odvody neplatí.

Oslobodenie od dane pre vybrané nepeňažné príjmy

Zamestnávateľ môže oslobodiť od dane vybraný nepeňažný príjem. Ustanovuje to § 5 ods. 7 písm. zákona o dani z príjmov. Ide o nenárokové nepeňažné plnenia (benefity) u zamestnancov, ak sa poskytujú z prostriedkov sociálneho fondu a úhrada sa účtovala do nákladov (tzn. tvoril napr. z daňových výdavkov) zamestnávateľa.

Príklady oslobodenia od dane pri plneniach zo sociálneho fondu

• Rekreácie a pobyty: Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi rekreáciu alebo pobyt v hodnote 350 eur, tento príjem je zdaniteľným príjmom a nie je možné ho od dane oslobodiť podľa § 5 ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov.
• Kultúrne a športové podujatia: V prípade, že zamestnávateľ zakúpi zamestnancom vstupenky na divadelné predstavenie v hodnote 50 eur/zamestnanec, tieto príjmy nie sú od dane oslobodené, sú pre zamestnanca nepeňažným príjmom, z ktorého sa platia odvody na sociálne a zdravotné poistenie a preddavok na daň. Ak zamestnávateľ prispeje zamestnancovi zo sociálneho fondu na úhradu dovolenky v Egypte, tento príspevok nie je od dane oslobodený (nie je možné použiť § 5 ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov).
• Použitie športového zariadenia: V prípade, ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi možnosť využívať športové zariadenie, je možné uplatniť oslobodenie príjmu od dane v sume najviac 500 eur podľa § 5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov.

Odvody zamestnanca a zamestnávateľa v roku 2025

V ďalšom pokračovaní sa pozrieme na odvody zamestnanca a zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý pracuje v trvalom pracovnom pomere (TPP) v roku 2025. Základom pre výpočet odvodov je najčastejšie hrubá mzda zamestnanca, ktorá predstavuje príjem zo závislej činnosti. Takýmto príjmom môže byť napr.:

• príjem z pracovnoprávneho vzťahu, napr. trvalého pracovného pomeru, či z práce na dohodu,
• príjem spoločníka či konateľa v s. r. o., napr. ak za činnosť dostáva pravidelnú či nepravidelnú odmenu,
• príjem z prostriedkov sociálneho fondu,
• nepeňažné plnenie zamestnávateľa, napr. zdravotné poistenie.

Odvodová odpočítateľná položka

O tzv. odvodovú odpočítateľnú položku môžu požiadať zamestnanci, ktorí majú dostatočne nízky príjem. Suma odpočítateľnej položky je v max. výške 530,15 eur mesačne pre účely sociálneho poistenia. Odvodovú odpočítateľnú položku, max. vo výške 200 eur mesačne, si môže uplatniť zamestnanec pri príjme z dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce alebo dohody o výkone sezónnej práce.

Uvedené znamená, že ak ste napr. študent a pracujete na základe dohody o brigádnickej práci študentov, môžete si uplatniť odpočítateľnej položky aj tzv. úhrnnej sumy príjmov z týchto dohôd.

Minimálna mzda a odvody

Zamestnávateľ je pri odmeňovaní svojich zamestnancov povinný postupovať v súlade so zákonom č. z. o minimálnej mzde (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“). Dodržiavanie minimálnej mzdy má vplyv na výšku vymeriavacieho základu (avšak napr. aj nižšie odvody) zamestnanca na účely sociálneho poistenia. Suma minimálnej mzdy sa odvíja od stupňa náročnosti práce a je definovaná v Zákonníku práce.

Maximálny vymeriavací základ

V slovenskom hospodárstve SR, avšak prijatím tzv. stropu na maximálny vymeriavací základ pre platenie sociálnych odvodov. Maximálny vymeriavací základ sa odvíja od priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR za rok 2023 bola vyhlásená na úrovni 1 430 eur.

Od roku 2025 dochádza ku zmene výšky maximálneho vymeriavacieho základu pre účely výpočtu odvodov do Sociálnej poisťovne.

Zdravotné poistenie a odvody

Na zdravotné poistenie je zavedený inštitút tzv. minimálneho vymeriavacieho základu pre zamestnanca. Mesačný vymeriavací základ zamestnanca na účely zdravotného poistenia nemôže byť nižší ako životné minimum, ktoré je platné k 1.1. roka. Životné minimum predstavuje sumu 273,99 eur mesačne pre jednu plnoletú osobu.

Ak je mesačný príjem zamestnanca nižší ako suma životného minima, bez zohľadnenia odpočítateľnej položky, t. j. 273,99 eur, vypočíta sa minimálny preddavok na zdravotné poistenie, t. j. 0,11 x 273,99 eur = 30,13 eur.

Sadzby poistného

Zamestnanec aj zamestnávateľ sú povinní platiť poistenie v sadzbách uvedených v tabuľke.

* Sadzba poistného pre osoby so zdravotným postihnutím sa uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň. Osobou so zdravotným postihnutím je zamestnanec, ktorý bol uznaný za invalidného alebo zamestnanec s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera postihnutia funkčnej poruchy je min. 41 %.

** Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo po dovŕšení dôchodkového veku. Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje ani na obvinených a odsúdených.

*** Na úrazové poistenie platené zamestnávateľom sa nevzťahuje maximálny vymeriavací základ v sume 15 730 eur.

Príklad výpočtu odvodov

Pri hrubej mzde zamestnanca 1 000 eur, zamestnanec zaplatí poistné na sociálne poistenie (celkovo 94 eur) a poistné na zdravotné poistenie (40 eur). Zamestnávateľ zaplatí za zamestnanca sociálne odvody vo výške 309,5 eur a zdravotné odvody vo výške 100 eur.

Splatnosť odvodov

Zamestnávateľ je povinný platiť odvody za svojich zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac. Poistné sa platí mesačne pozadu, napr. poistné za mesiac september 2025 je splatné do 31. októbra 2025. Pri zániku právneho vzťahu, kedy je poistné splatné do 8. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol takýto príjem zúčtovaný.

Zamestnávateľ musí odvody uhrádzať bezhotovostným prevodom alebo vkladom v hotovosti na účet príslušnej poisťovne. Pri nesprávnej identifikácii mu hrozí pokuta. V prípade omeškania sa platí penále za každý deň omeškania. Je preto dôležité dodržiavať lehotu splatnosti.

Zmeny v oznamovacích povinnostiach voči zdravotným poisťovniam

Od októbra 2021 nastali zmeny v oznamovacích povinnostiach zamestnávateľa voči zdravotným poisťovniam.

Príklady oznamovacích povinností

• Práceneschopnosť zamestnanca: Ak bol zamestnanec práceneschopný od 2. 3. 2022 do 10. 3. 2022, zamestnávateľ oznamuje do ZP začiatok poberania náhrady príjmu kódom 1O Z s dátumom 2. 3. 2022 a ukončenie poberania náhrady príjmu kódom 1O K s dátumom 10. 3. Začiatok poberania náhrady príjmu oznamuje zamestnávateľ do ZP kódom 1O Z vždy. Ukončenie poberania náhrady príjmu kódom 1O K nahlasuje iba pri nemoci, ktorá trvá maximálne 10 dní. Do SP sa PN neoznamuje.
• Ošetrovanie člena rodiny (OČR): Ak bola zamestnankyňa na OČR a starala sa o choré dieťa od 1. 3. 2022 do 17. 3. 2022, zo SP mala nárok na ošetrovné za prvých 14 dní trvania krátkodobej OČR. Od 15. kalendárneho dňa sa oznamuje vznik prerušenia dôvod „4“ od 15. 3. 2022 a zánik prerušenia dôvod 4 s dátumom 17. 3. 2022. Vznik a ukončenie krátkodobej a dlhodobej OČR zamestnávateľ neoznamuje do ZP. Krátkodobú OČR do 14 kalendárnych dní neoznamuje ani do SP. Zamestnávateľ oznamuje krátkodobú OČR od 15. dňa do SP ako dôvod prerušenia s kódom 4. Dlhodobú OČR oznamuje do SP až od 91. dňa.
• Materská dovolenka: Ak zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku a začala poberať dávku materské od 10. 3. 2022, počas poberania materskej dávky zostáva zamestnankyňa stále prihlásená v zdravotnej poisťovni. Oznámenie o nástupe na rodičovskú dovolenku a poberaní dávky materské zamestnávateľ neoznamuje do ZP ani do SP.
• Rodičovská dovolenka: Ak zamestnankyňa po ukončení MD nastúpila 28. 3. 2022 na rodičovskú dovolenku, oznamuje sa vznik dôvodu prerušenia s kódom 6 a dátumom 28. 3. 2022 do SP a odhláška s kódom 2 K s dátumom 27. 3. 2022 do ZP. Zamestnankyňa počas čerpania rodičovskej dovolenky nebude vykazovaná na MV do ZP.

Stravovanie zamestnancov a novela Zákonníka práce

Dňa 01.03.2021 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce, ktorá umožňuje zamestnancom vybrať si medzi stravnými lístkami a finančným príspevkom na stravovanie. Aj podľa novej legislatívnej úpravy naďalej platí všeobecná povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať svojim zamestnancom stravovanie (predovšetkým formou jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja), a to buď vo vlastnom stravovacom zariadení, alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, t. j. prostredníctvom stravovacích poukážok.

Tak ako doteraz, aj na poskytnutie príspevku má pritom nárok ten zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Pri povinnosti poskytnúť finančný príspevok na stravovanie zamestnanca zo strany zamestnávateľa platia pôvodné ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sú taxatívne vymenované v § 152, ods. 6. V súhrnne je to vtedy, keď túto povinnosť vylučujú podmienky výkonu práce alebo neschopnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie alebo zdravotné dôvody zamestnanca či jeho domácka práca, resp. telepráca.

Zjednodušene povedané, právo na výber medzi stravnými lístkami a finančným príspevkom na stravovanie majú tí zamestnanci, ktorým dosiaľ zamestnávateľ poskytoval stravné lístky. Pritom platí, že toto právo výberu je výlučne na strane zamestnancov a zamestnávateľ musí toto právo rešpektovať, t. j. musí týmto zamestnancom finančný príspevok poskytnúť. Do chvíle, kým sa zamestnanec nerozhodne medzi stravnými lístkami a finančným príspevkom na stravovanie, závisí od zamestnávateľa, ktorú z uvedených alternatív si vyberie. Potom však, čo sa zamestnanec rozhodne, bude musieť toto jeho rozhodnutie rešpektovať.

Výška finančného príspevku na stravovanie sa odvíja od toho, či zamestnávateľ prispieva na stravovanie aj iným zamestnancom. V kladnom prípade bude príspevok v sume, v akej prispieva na stravovanie týmto iným zamestnancom. V tomto prípade je minimálna výška príspevku 55 % minimálnej hodnoty stravného lístka (t. j. 3,22 €/deň) a jeho maximálna výška predstavuje 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín (t. j. 4,29 €/deň).

tags: #príspevok #na #stravné #odvodová #povinnosť