
Aj ľudia so zdravotným obmedzením majú pri podnikaní rovnaké práva ako všetci ostatní. Nakoľko majú však svoju situáciu sťaženú svojim zdravotným stavom, existujú pre nich určité zákonom ustanovené úľavy a možnosti podpory. Tento článok poskytuje komplexný prehľad podmienok a úľav pre invalidov, ktorí chcú začať podnikať na Slovensku.
Na to, aby bola samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) so zdravotným postihnutím uznaná za osobu so zdravotným postihnutím, ktorá si môže uplatniť zákonné zvýhodnenia, potrebuje rozhodnutie od Sociálnej poisťovne o poklese schopnosti vykonávať činnosť a miere zníženej pracovnej schopnosti.
Osoby so zdravotným postihnutím majú tak isto ako ostatné samostatne zárobkovo činné osoby od prvého dňa získania oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti povinnosť sa registrovať v zdravotnej poisťovni. Na základe predloženia potvrdenia o zníženej pracovnej schopnosti sa následne znižuje percento odvodu do zdravotnej poisťovne.
Percento odvodu do zdravotnej poisťovne zdravotne postihnutej SZČO sa od 1.1.2026 mení na 8 %. Do podania prvého daňového priznania takáto SZČO platí najnižšie odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Minimálny vymeriavací základ na zdravotné poistenie od 1.1.2026 bude 762 EUR a minimálna výška odvodu (preddavku) je 121,92 € (v prípade SZČO so zdravotným postihnutím je to suma vo výške 60,96 €). Znížená sadzba poistného pre osoby so zdravotným postihnutím sa pritom uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň.
Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:
Prečítajte si tiež: Ako sa dostať do domova dôchodcov
Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.
Od začiatku budúceho roka čakajú samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) výrazné zmeny v oblasti sociálneho poistenia. Medzi kľúčové zmeny patrí nová definícia SZČO, zmeny vo vzniku a zániku povinného poistenia a zmeny vo výške minimálnych odvodov. Uvedené novinky sa dotknú všetkých SZČO.
Od 1. januára 2026 už nebude postavenie SZČO viazané na dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Za SZČO sa bude považovať fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov.
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 zákona č. 5/2004 Z. z. môže získať uchádzač o zamestnanie (UoZ), ktorý bude samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO), ktorá bude prevádzkovať živnosť v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. alebo bude vykonávať poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch podľa § 12a až 12e zákona č. 105/1990Zb.
Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku podáva UoZ písomne na úrad, v ktorého územnom obvode bude prevádzkovať SZČ. Súčasťou žiadosti sú povinné prílohy vrátane podnikateľského zámeru spolu s kalkuláciou nákladov na prevádzkovanie príslušnej SZČ, ktoré sa po predložení stávajú súčasťou žiadosti o príspevok.
Prečítajte si tiež: Priznanie invalidného dôchodku na Slovensku
Na základe kladného stanoviska komisie úradu a odporúčania výboru pre otázky zamestnanosti príslušného úradu, po splnení všetkých zákonom stanovených predpokladov úrad uzatvorí s UoZ dohodu o poskytnutí príspevku, v ktorej sa zaväzuje, že začne prevádzkovať SZČ a bude ju prevádzkovať nepretržite najmenej dva roky v súlade s predloženou žiadosťou, podnikateľským zámerom a kalkuláciou nákladov.
Úrad poskytne najviac 60 % výšky príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku a zvyšnú časť príspevku. Za každý rok prevádzkovania SZČ, počas dvojročného obdobia nepretržitého prevádzkovania SZČ, príjemca príspevku predkladá správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku. Prvú správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku vrátane dokladov preukazujúcich vynaložené náklady v príslušnom období predkladá príjemca príspevku po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania SZČ najneskôr do 3 mesiacov od ukončenia 12 - mesačného prevádzkovania SZČ. Použitie príspevku musí byť preukázateľné a účtovne evidované počas obdobia desiatich rokov od ukončenia záväzku vykonávať SZČ, v prípade poskytnutia príspevku z fondov EÚ až do 31. 12. z 8.
Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 57 zákona č. 5/2004 Z. z. je určený pre uchádzača o zamestnanie, ktorý bude samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej len „SZČO“) prevádzkujúcou SZČ na chránenom pracovisku, ktorá bude prevádzkovať živnosť v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. alebo ktorý bude vykonávať poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch podľa §12a až 12e zákona č. 105/1990Zb.
Príspevok sa neposkytuje UoZ, ktorý je občanom so ZP, ktorému bol poskytnutý príspevok podľa § 49 zákona o službách zamestnanosti, alebo príspevok na SZČ v rámci projektu alebo programu podľa § 54 zákona o službách zamestnanosti. Na príspevok občanovi so ZP na SZČ prevádzkovanú na chránenom pracovisku (CHP) nie je právny nárok.
Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku podáva UoZ so ZP písomne na úrad, v ktorého územnom obvode bude prevádzkovať SZČ na CHP. Príspevok po splnení zákonných podmienok poskytne úrad, v ktorého územnom obvode občan so ZP vytvorí CHP, na ktorom bude prevádzkovať SZČ.
Prečítajte si tiež: Podmienky príspevku na auto pre ŤZP
Úrad zabezpečí UoZ, občanovi so ZP na základe jeho písomnej žiadosti možnosť zúčastniť sa na príprave na začatie prevádzkovania SZČ na CHP. Na základe kladného stanoviska komisie úradu a odporúčania výboru pre otázky zamestnanosti príslušného úradu, po splnení všetkých zákonom stanovených predpokladov, úrad uzatvorí s UoZ dohodu o poskytnutí príspevku, v ktorej sa zaväzuje, že začne prevádzkovať SZČ a bude ju prevádzkovať nepretržite najmenej dva roky v súlade s predloženou žiadosťou, podnikateľským zámerom a kalkuláciou nákladov.
Príspevok sa poskytuje na úhradu oprávnených nákladov súvisiacich s prevádzkovaním SZČ na CHP, na ktorej prevádzkovanie bol poskytnutý príspevok, v súlade s platnou legislatívou, so žiadosťou o poskytnutie príspevku, predloženým podnikateľským zámerom, kalkuláciou nákladov a oprávnením na prevádzkovanie SZČ. Príspevok v úradom poskytnutej výške musí byť použitý a jeho použitie zdokladované najneskôr do 12 mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody s úradom.
Na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním SZČ úrad poskytne 60 % priznaného príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku a zvyšnú časť, t. j. 40 % priznaného príspevku poskytne po predložení dokladov o použití najmenej 60 % výšky priznaného a už vyplateného príspevku. Následne je príjemca príspevku povinný predložiť úradu aj ďalšie zostávajúce doklady tak, aby všetky doklady o prevádzkovaní SZČ do výšky 100 % poskytnutého a vyplateného príspevku, predložil úradu najneskôr do 12 mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku, a to z dôvodu, že ide o príspevok, ktorý príjemca príspevku použije na zriadenie pracovného miesta, na ktorom bude ako SZČO prevádzkovať SZČ na CHP.
Úrad určí príjemcovi príspevku dátum predloženia dokladov o použití poskytnutého príspevku, ktorý v zmysle zákona nesmie prekročiť 12 mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody. Za každý rok prevádzkovania SZČ na CHP, počas dvojročného obdobia nepretržitého prevádzkovania SZČ, príjemca príspevku predkladá správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku. Prvú správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku v príslušnom období predkladá príjemca príspevku po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania SZČ najneskôr do 3 mesiacov od ukončenia 12 - mesačného prevádzkovania SZČ.
Živnostník so zdravotným poistením má nárok na príspevok na asistenta. Ten musí mať viac ako 18 rokov a musí byť spôsobilý na právne úkony. Tento príspevok sa môže pohybovať od 386,94€ do 849,39€ a je vyplácaný v mesačnom intervale.
Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, je zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím rôzne podporované.
Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch treba pamätať na určitý zmätok v pojmoch. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Nie je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy.
Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený.
Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania.
Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“.
Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.
Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov.
Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.
Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.
Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.
Ohlásenie živnosti je pomerne jednoduchá a rýchla záležitosť, aj keď sa to tak na prvý pohľad nemusí zdať. Ak uvažujete o možnosti podnikať pomocou živnosti, je potrebné zvážiť nasledovné.
Všeobecnými podmienkami, ktoré je potrebné splniť, aby ste mohli založiť živnosť, je dosiahnutie veku 18 rokov, bezúhonnosť a spôsobilosť na právne úkony. V prípade voľnej živnosti už nie je potrebné splniť žiadne ďalšie podmienky navyše.
Pred samotným ohlasovaním si ujasnite, aké budete používať obchodné meno. Zákonník určuje, že obchodné meno fyzickej osoby je meno a priezvisko, ku ktorému je možné priradiť dodatok (napr. Mária Jánošíková - kaderníčka).
Tlačivo, ktoré budete potrebovať, nájdete na stránkach Ministerstva vnútra, pre fyzické osoby a pre právnické osoby zvlášť. Toto sú prakticky jediné poplatky, ktoré vás na ceste za živnosťou čakajú. Sú definované v položke 148 časti VIII.
Ak ohlasujete remeselnú alebo viazanú živnosť a nespĺňate špeciálne podmienky na jej prevádzkovanie, je potrebné ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorý tieto podmienky spĺňa - napríklad ak chcete prevádzkovať očnú optiku (viazaná živnosť) a nemáte patričné vzdelanie a prax v odbore optometrie, očnej optiky ani súhlasný posudok Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv.
V prípade, že by ste sa ponúkali svoje služby alebo tovar bez patričného oprávnenia, hrozia vám pokuty.
Zdravotné poistenie platíte hneď od začiatku živnosti. Na začiatku si môžete zvoliť výšku preddavkov, najmenej však minimálny preddavok stanovený pre daný rok. Od 1. 1. Voči Sociálnej poisťovni v momente založenia živnosti nemáte žiadne povinnosti, tie vám vzniknú až od júla nasledujúceho roka (resp. októbra, ak ste mali predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) pri prekročení ročnej hranice príjmov (za rok 2019 bola hranica na vznik povinnosti platiť odvody od 1. 7 resp. 1. 10.
Zdravotne postihnutá osoba je rovnako oslobodená od používania registračnej pokladnice. Vyplýva to zo zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní registračnej pokladnice. Živnostníci so ZŤP preukazom sú však povinní namiesto toho vydávať zákazníkom doklad o kúpe výrobku alebo poskytnutí služby, ktorý musí obsahovať:
Začínajúci zdravotne postihnutí podnikatelia majú tiež nárok na príspevok na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti. Tento príspevok poskytuje ÚPSVaR, v územnom obvode, v ktorom živnostník začína podnikať alebo má v ňom trvalý pobyt.
Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím definuje § 158 a 159 ZP.
Podľa § 159 ods. 2 ZP zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečí ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím a za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu rozhoduje v prvostupňovom správnom konaní miestne a vecne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad). Úrad rozhoduje len na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa a zamestnávateľovho písomného rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP. Úrad má povinnosť rozhodnúť do 30 kalendárnych dní od obdržania žiadosti, vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 kalendárnych dní.
Zamestnávateľ je podľa § 63 ods. Zamestnávateľ nie je podľa § 63 ods. 1 ZSZ povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov, pretože nezamestnáva najmenej 20 zamestnancov.
Žiaci a študenti pracujúci cez prázdniny na brigádach, občania, ktorí sú umiestnení na základe uzatvorenej dohody medzi úradom práce a zamestnávateľom, ktorým na mzdy prispieva úrad práce, sú tiež prijímaní do pracovného pomeru a zahŕňaní do evidenčného počtu zamestnancov. Príspevky na mzdy, ktoré organizáciám poskytuje úrad práce, nie sú refundáciou mzdy. Tieto prostriedky má zahŕňať do svojich miezd tá organizácia, v ktorej zamestnanci pracujú, t. j.
Agentúry dočasného zamestnávania (§ 29 až § 31 ZSZ) zahŕňajú do evidenčného počtu zamestnancov svojej organizácie tiež všetkých dočasných zamestnancov, ktorých prideľujú, resp.