Podnájomná Zmluva v Kontexte Zákona o Nájme Poľnohospodárskych Pozemkov

Nájomná zmluva predstavuje prejav slobodnej vôle prenajímateľa prenechať poľnohospodársky pozemok nájomcovi na dočasné užívanie a branie úžitkov za dohodnutú odplatu. Právna úprava nájmu pozemkov na poľnohospodárske účely je na Slovensku jednoznačne nastavená v prospech nájomcu.

Právny Rámec Nájmu Poľnohospodárskych Pozemkov

Medze a rozsah práv a povinností v súvislosti s nájmom poľnohospodárskych pozemkov alebo poľnohospodárskych podnikov ustanovuje najmä zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zákon č. 229/1991 Zb. Zvýšená miera ochrany nájomcu má svoje opodstatnenie, ktoré vychádza z povahy hospodárenia na pôde. Spoločným záujmom prenajímateľa a nájomcu je prenajať poľnohospodársky pozemok na dostatočne dlhú dobu, aj s možnosťou predĺženia za vopred dojednaných podmienok.

Predmet Nájmu: Poľnohospodársky Pozemok

Pod prenajímanou vecou sa v ideálnom prípade rozumie poľnohospodársky pozemok, ktorého hranice sú zreteľne označené a sú registrované ako parcely katastra nehnuteľností. K nim sú evidované vlastnícke, užívacie a iné práva. Takéto poľnohospodárske pozemky reálne existujú. Pri väčšine prenajímaných pozemkov je stav iný. Prenajímateľ je spravidla podielovým spoluvlastníkom. Zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa môže uzavrieť aj na spoluvlastnícky podiel k pozemku. Teoreticky, ku každému spoluvlastníckemu podielu môže vzniknúť zmluvný vzťah medzi rôznym prenajímateľom a rôznym nájomcom.

Zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme priznáva právo užívať poľnohospodársky pozemok na základe zmluvy o nájme pozemku tomu nájomcovi, ktorý má uzatvorené zmluvy s vlastníkmi, ktorí majú v súčte väčšinový spoluvlastnícky podiel. Podmienka, ktorá priznáva právo užívať poľnohospodársky pozemok na základe väčšinového spoluvlastníckeho podielu je dostatočne určitá a zrozumiteľná. V súlade so znením zákona je možné vytvoriť dojem, že právo užívať poľnohospodársky pozemok je „exkluzívnym právom“ nájomcu, ktorý má v súčte väčšinový spoluvlastnícky podiel k pozemku. Potom môže vzniknúť situácia, keď všetci nájomcovia uhrádzajú nájomné „svojim“ prenajímateľom, ale pozemok užíva len jeden z nich. To je zjavne v rozpore s účelom zákona o nájme, ktorý predsa umožnil uzatvárať nájomnú zmluvu na akýkoľvek spoluvlastnícky podiel. Ale ak nájomca nemohol prenajatý pozemok používať na poľnohospodárske účely, nie je v príslušnom kalendárnom roku povinný platiť nájomné.

Vrátenie a Prevzatie Pozemku po Skončení Nájmu

Dostatočne určitá a zrozumiteľná je aj podmienka, ktorá priznáva prenajímateľovi právo užívať poľnohospodársky pozemok, ak zmluvný nájom skončil alebo má skončiť. Ak raz nájomná zmluva skončí, nájomca je povinný vrátiť prenajatý poľnohospodársky pozemok prenajímateľovi. V súvislosti s vrátením prenajatého pozemku sa posudzujú podmienky, či je pozemok prenajímateľa prístupný a či je ho možné racionálne užívať. Ak prenajímateľ prenajal pozemok, ktorý je prístupný a možno ho zmysluplne užívať, nájomca má vrátiť prenajímateľovi jeho vlastný pozemok. Za predpokladu dodržania zákonných podmienok. S neprístupnosťou pozemku alebo ak pozemok nemožno racionálne užívať je spojené právo prenajímateľa na pridelenie iného poľnohospodárskeho pozemku. Na pozemkoch, ku ktorým má nájomca nejaký právny titul a ktoré užíva v ucelenom hospodárskom celku.

Prečítajte si tiež: Podrobný článok o nájomných zmluvách

Vrátenie a prevzatie iného ako vlastného pozemku sa však už netýka len prenajímateľa a nájomcu. Keď to zhrnieme, prevzatie pozemku do nájmu je isté. Zmluvné strany sa dohodli na vzniku nájomného vzťahu. Vrátenie prenajatého pozemku nájomcom už isté nie je. Je možné, ak …. Ak nájomca nemá vo svojom hospodárskom celku k dispozícii vhodnú lokalitu, na ktorej môže umiestniť pozemky vrátené prenajímateľovi, nájomca môže užívať prenajatý pozemok aj na „večné časy“. V zákone o nájme sa tiež „pozabudlo“ na účinnú a vymožiteľnú sankciu za nesplnenie povinnosti nájomcu vrátiť po skončení nájmu pozemok prenajímateľovi. Napríklad na nápravné postupy a právo prenajímateľa požadovať od nájomcu náhradu za ušlý úžitok a utrpenú škodu.

Úprava Rizikových Situácií v Nájomnej Zmluve

Keďže podľa článku 2 Ústavy SR môže každý konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá, zmluvné strany môžu predchádzať vzniku konfliktných situácií. V nájomnej zmluve si môžu upraviť niektoré rizikové situácie, ktoré v zákone „na slovenský spôsob“ chýbajú.

Forma Nájomnej Zmluvy

Forma nájomnej zmluvy pri nájme pozemku na poľnohospodárske účely (§1 až §6 zákona č.504/2003 Z. z.) sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve. Doklad o tom, že sa ústna zmluva o nájme bola uzavretá a nájomca vie preukázať právo užívania k pozemku je napríklad zápisnica o obsahu nájomnej zmluvy alebo protokol o odovzdaní a stave predmetu nájmu. Forma nájomnej zmluvy pri nájme pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku (§ 7 až § 14 zákona č. 504/2003 Z. z.) vyžaduje písomnú formu zmluvy. Aj úkony s ňou súvisiace musia mať písomnú formu. Nedodržanie písomnej formy zmluvy má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, t.j. akoby zmluva nebola vôbec uzatvorená.

Obsah Nájomnej Zmluvy

Zmluva o nájme musí obsahovať určenie zmluvných strán. Obidve zmluvné strany musia byť pri uzatváraní kúpnej zmluvy spôsobilé na právne úkony. Zmluvnými stranami sú prenajímateľ a nájomca. Prenajímateľ je vlastníkom prenajímaného pozemku alebo vlastníckeho podielu k pozemku a je oprávnený s ním disponovať. Nájomca je osoba, ktorá si berie od prenajímateľa pozemok alebo spoluvlastnícky podiel v pozemku za účelom jej užívania a je oprávnený brať z nej aj úžitky. Predmetom nájmu sú poľnohospodárske nehnuteľnosti, spravidla pozemky. Poľnohospodársky pozemok je pozemok, ktorý slúži poľnohospodárskej výrobe bez ohľadu na to, v akom druhu pozemku a s akým spôsobom využívania je v katastri nehnuteľností vedený. Môže nastať situácia, že poľnohospodárskej výrobe slúži len časť prenajímaného pozemku.

Riziká a Opatrenia v súvislosti s Nájmom

Zmluva o nájme je doklad o tom, že zmluvný vzťah skončil, má skončiť alebo došlo k dohode o skončení nájomného vzťahu vzájomnou dohodou zmluvných strán. Prenajímateľ po skončení zmluvného nájmu a vrátení pozemkov, ktoré sú prístupné a možno ich racionálne užívať vstúpi do užívania. Ak sú prenajaté pozemky neprístupné alebo ich nemožno racionálne užívať, náhradné podnájomné pozemky by mali byť prednostne vyčlenené na pozemkoch nájomcu prenajatých od Slovenského pozemkového fondu. Splnenie povinnosti nájomcu vrátiť po skončení nájmu prenajímateľovi pozemky však nie je ani nemožné.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty podnájomnej zmluvy v chránenom pracovisku

Výška Nájomného

Ten istý zákon stanovuje, že výška nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy vychádza zo zistenia obvyklej výšky nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy. Ak nájom skončil, pozemky prenajímateľa sú neprístupné alebo ich nemožno racionálne obhospodarovať, nájomca nemá prenajaté žiadne pozemky, ktoré by boli vhodné ako náhradné podnájomné pozemky má prenajímateľ nárok na zálohu v nezmenenej výške nájmu. Záloha sa platí napríklad mesiac dopredu alebo pozadu, k 1. dňu nasledujúceho mesiaca.

Účinnosť a Doba Trvania Nájomnej Zmluvy

V zásade všetky zmluvy o nájme medzi známym vlastníkom a nájomcom nadobúdajú účinnosť už od okamihu ich uzavretia, sú účinné už podpisom zmluvy. Doba, na ktorú sa nájomcovi prenajíma pozemok na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku je najmenej päť rokov. Ak ide o zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutú na neurčitý čas, výpovedná lehota je päť rokov. Nájomné práva teda trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov.

Nesúlad Vlastníctva, Nájmu a Užívania

Jedným zo základných problémov hospodárenia na pôde je nesúlad medzi vlastníctvom, nájmom a užívaním. Zjednotenie týchto pojmov je predmetom základných zákonov, týkajúcich sa vlastníctva, nájmu, užívania a podpôr v poľnohospodárstve: zákonom o nájme poľnohospodárskych pozemkov č.504/2003 Z.z., zákonom č.280/2017 Z.z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, zákona č.292/2014 Z.z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a zákona č.330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách. Kombinácia týchto zákonov vedie k úplnému vyriešeniu vyššie uvedeného nesúladu a vytvorenie bezosporného a bezkonfliktného užívania poľnohospodárskych, prípadne aj nepoľnohospodárskych a lesných pozemkov.

O nájme pozemkov platí všeobecná úprava nájomného vzťahu podľa §663 až 684 Občianskeho zákonníka, so zohľadnením špecifík zákona č.504/2003 Z.z., pričom to platí aj pre podnájomné vzťahy k pozemkom, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností. Základné pojmy, ktoré zákon viaže na tieto parcely sú zákonný nájom, zmluvný nájom, vlastníctvo alebo nájomný vzťah. Od právnych vzťahov k pozemkom, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností sa v prípade potreby ďalej vymedzuje poľnohospodársky pozemok v zmysle termínov používaných v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady EÚ č.1306/2013, ktorý už nie evidovaný v systéme katastra nehnuteľností.

V súvislosti s priamymi platbami poľnohospodársky pozemok je súvislá plocha poľnohospodárskej pôdy, ktorú vymedzil v teréne a deklaroval v žiadosti o platbu jeden žiadateľ. vlastný (pôvodný) pozemok, ak je pozemok prístupný, vlastní alebo má v nájme väčšinu podielov. Označené sú vytýčené lomové body geometrického určenia pozemku evidovaného v katastri nehnuteľností. Dokladom, že pôvodný pozemok má žiadateľ k dispozícii je list vlastníctva, nájomná zmluva prípadne doklad o skončení nájomného vzťahu, ak nájom existoval a skončil.

Prečítajte si tiež: Nájomná zmluva: Vyhnite sa chybám s našim vzorom

Prístup k Pozemku a Podnájomná Zmluva

pozemok, ktorý zodpovedá výmere plochy poľnohospodárskej pôdy na akú má žiadateľ právo, ak sú pôvodné pozemky žiadateľa neprístupné, alebo ich nemožno racionálne obhospodarovať, napr. rozdrobené vlastnícke vzťahy. Dokladom, že poľnohospodársky pozemok má žiadateľ k dispozícii jerozhodnutie správneho orgánu, teda konanie podľa §12a, ods.8 (rozhodnutie o podnájomnej zmluve), označené sú vytýčené lomové body podľa vyhotoveného zjednodušeného rozdeľovacieho plánupodnájomná zmluva, ak poľnohospodársky pozemok vznikol vyčlenením pozemkov do užívania na základe dohody medzi vlastníkom a obhospodarovateľom alebo obhospodarovateľmi navzájom, napr. §10, ods.4 alebo §12a ods.1 (dobrovoľná dohoda),vlastný pozemok alebo pozemok, ktorý zodpovedá výmere plochy poľnohospodárskej pôdy o akej sa žiadateľ domnieva, že má k dispozícii na užívanie. Dokladom sú listy vlastníctva, nájomné zmluvy, z ktorých nie je zrejmé či existoval a bol ukončený nájomný alebo podnájomný vzťah, nájomný vzťah neexistoval ale vlastník nevyzval užívateľa na vrátenie a prevzatie pozemku, alebo mohol pokračovať nájomný vzťah. V tomto prípade sa asi najčastejšie dopúšťajú vlastníci omylu, lebo v prípade menšinového podielu rozhoduje o využití pozemku väčšinový vlastník alebo nájomca.

Užívanie Pozemkov Bez Právneho Vzťahu

pozemky, ktoré sú užívané bez právneho vzťahu, ale na základe tzv. Okrem zákonného postupu užívania pozemkov dochádza k situáciám, že na plochách poľnohospodárskej pôdy hospodária iné fyzické alebo právnické osoby na základe zmlúv o nájme, ktoré nespĺňajú kritéria právnych predpisov o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností (pozemkov) a o nájme poľnohospodárskeho podniku alebo aj bez právneho vzťahu. Vzhľadom na štruktúru a rozdrobenosť vlastníckych vzťahov je pravdepodobné, že nájomca užíva aj pozemky vlastníkov, ktorí prenajali svoje podiely iným užívateľom (napr. nájomné zmluvy boli uzavreté na menšinový podiel pred uzavretím ostatných nájomných zmlúv, užívateľ nemá prenajatý väčšinový podiel) a teda ich užíva bez právneho vzťahu. Preto by mal uzavrieť podnájomnú zmluvu s ostatnými užívateľmi, s ktorých pozemky reálne užíva.

Ukazuje sa, že právne predpisy nastavené v oblasti ochrany vlastníckych a užívateľských práv k pozemkom zlyhávajú, resp. nie sú dostatočne účinné. Príčiny nie sú v zlom nastavení systému, ale skôr v ľuďoch, ktorí sa týmito zákonmi majú riadiť.

Riešenie Sporov a Neusporiadaných Vzťahov

Orgánom verejnej moci, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach vlastníkov, nájomcov a užívateľov v prípade, ak sa nedohodnú je okresný úrad, odbor pozemkový a lesný. V prípade, že sa užívatelia nevedia dohodnúť, treba využívať nástroje, ktoré poskytuje hlavne zákon č.504/2003 Z.z. Problém, v prípade osôb s neusporiadanými užívacími vzťahmi k pozemkom je aj v tom, že si ako žiadatelia podávajú žiadosť podľa Nariadenia vlády SR č.342/2014 Z. z. o poskytnutie podpôr v pôdohospodárstve formou priamych podpôr a môžu spôsobiť ostatným užívateľom problémy v prípade, ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia. Platobná agentúra ich vyzve aby preukázali plnenie ustanovených podmienok, vrátane práva túto pôdu užívať ako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho dôvodu.

Prípady, ak vlastník po ukončení nájomného vzťahu nemieni prenajať pozemky doterajšiemu nájomcovi sú upravené zákonom č. 504 /2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Vzťah k náhradnému pozemku je založený na princípe podnájmu.

§12a Zákona o Nájme Poľnohospodárskych Pozemkov

Ustanovenie §12a zákona č.504/2003 Z.z. upravuje postup medzi nájomcom, resp. obhospodarovateľom a vlastníkom pozemkov na vrátenie a prevzatie pozemkov, ktoré nie sú prístupné alebo ich nemožno racionálne užívať v prípade, že doterajší prenajímateľ chce pozemky užívať alebo prenajať inému užívateľovi. Doterajší nájomca resp. Ustanovenie §12a zákona č.504/2003 Z.z. poskytuje možnosť vyčlenenia takýchto pozemkov pre menších užívateľov a vlastníkov, alebo pre menšinových podielnikov na parcelách, alebo pre pozemky, kde môže dôjsť k žiadosti o vydanie pozemkov v konaní začatom zo strany nájomcu na scelenie vlastných a prenajatých pozemkov do súvislých podnájomných pozemkov.

Konanie sa začína dňom doručenia oznámenia doterajšieho prenajímateľa nájomcovi pozemkov podľa §12a, ods.1 alebo nájomcu prenajímateľovi podľa §12a, ods.20 a žiadosť sa súčasne doručí aj na správny orgán. Účastníkmi konania podľa §12a zákona č. 504/2003 Z. z. sú doterajší prenajímateľ (vlastník pozemku, resp. ďalší spoluvlastníci pozemku, ku ktorému skončil alebo má skončiť nájomný vzťah), nájomca, vlastník alebo správca pozemku (najmä Slovenský pozemkový fond), na ktorom má vzniknúť podnájomný vzťah. V prípade, že nájomca postupuje podľa ods.20, mal by verejne vyzvať všetkých menších užívateľov na spoločný postup podľa §12a.

Cieľom tohto postupu je vytvorenie takých dohôd medzi užívateľmi, aby nedochádzalo ku kolíziám v prípade žiadostí o priame platby (križovanie), aby nároky a nájomní zmluvy jednotlivých užívateľov boli nekonfliktné, aby sa vylúčila existencia duplicitných nájomných zmlúv a aby účastníci konania mohli osloviť vlastníkov bez nájomných zmlúv na uzavretie nájomných zmlúv. Spracovanie podkladov pre podnájomné zmluvy navrhujeme, aby bolo spracované nezávislým spracovateľom, projektantom pozemkových úprav postupmi a technológiami, ktoré sa používajú v pozemkových úpravách. Tento postup zaručuje primeranosť, rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov a jednoduchú kontrolu výsledkov a postupu spracovania.

Postup podľa §12a je vlastne súbor dobrovoľných dohôd užívateľov pozemkov, ktorý musí byť ukončený, buď dohodou alebo rozhodnutím okresného úradu. Do konania môžu a mali by vstúpiť všetci užívatelia, ktorí chcú užívať pôdu bez zbytočných sporov, bez ohľadu na veľkosť výmery, užívatelia s menšinovými podielmi na parcelách právneho stavu, mladí a malí farmári. §12a umožňuje pri každoročnej aktualizácii riešiť zmeny vo vlastníckych a nájomných vzťahov bez nutnosti náročného procesu spracovania úvodných podkladov. V prípade veľkých užívateľov im zaručuje stabilitu v užívaní pozemkov, bez toho, aby sa nepredvídateľne menili požiadavky menších užívateľov alebo v prípade, že o užívanie sa začnú zaujímať ďalšie skupiny vlastníkov, napr.

Ďalším benefitom spracovania je zoznam vlastníkov, ktorí neprejavili záujem o užívanie pôdy, ale nemajú ani uzavreté nájomné zmluvy. Tu je síce zákonným nájomcom právny nasledovník pôvodného poľnohospodárskeho družstva, ale tým, že nemá uzavreté nájomné zmluvy so žiadnym užívateľom, môžu mu užívatelia navrhnúť uzavretie nájomnej zmluvy. Ak neprejaví záujem o uzavretie nájomnej zmluvy, zákonným nájomcom bude poľnohospodárske družstvo a bude mať prednostné právo na postup podľa §12, ods.4 alebo podľa dohody s ostatnými užívateľmi (napr. ostatní ich môžu osloviť až po dvoch mesiacoch) s tým, že vlastník musí zmluvu podpísať.

Ustanovenie §12a je jediným legálnym a nárokovateľným prostriedkom, samozrejme okrem dohody, ako sa dostať k užívaniu pôdy v prípade, že vlastník vlastní menšinové podiely na parcelách, viď §12a. Pri spracovaní sa prihliada na už existujúci stav, ktorý sa vytvoril priebežne na základe aplikácie GSAA.

Ekosystémové Služby a §12a

Ďalšou oblasťou využitia §12a je prístup k ostatnej poľnohospodárskej pôde, ktorá nie je predmetom priamych platieb. Identifikácia týchto plôch, určenie právneho vzťahu k týmto plochám dáva možnosti na ich prinavrátenie do poľnohospodárskej pôdy alebo jej využitie na agrolesnícke systémy a za istých podmienok aj do systému priamych platieb. Na druhej strane v súvislosti s klimatickými zmenami bude dôležitý právny vzťah k pozemkom, na ktorých sa budú realizovať tzv. ekosystémové služby. Ekosystémové služby predstavujú prínosy a úžitky, ktoré poskytujú ekosystémy, napr. voda, potraviny, drevo, tvorba pôdy, čistenie ovzdušia a vody, ochrana pred povodňami a suchom, opeľovanie plodín a ďalšie.

Vyplývajúc z Dohovoru o biologickej diverzite bola na úrovni EÚ prijatá Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020. V 5. úlohe 2. cieľa sa zaviazala Európska komisia a členské štáty do r. 2014, že zmapujú a posúdia stav ekosystémov a ich služieb na svojom území, posúdia hospodársku hodnotu takýchto služieb a do r. 2020 podporia začlenenie týchto hodnôt do účtovných systémov a systémov vykazovania na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Ľudská činnosť však ničí biodiverzitu, znižuje odolnosť a schopnosť zdravých ekosystémov poskytovať túto širokú škálu tovarov a služieb a preto budú tieto služby podporované zo strany štátu alebo EÚ. Na základe §12a je možné pre tieto služby vytvoriť priestor vo forme pozemkov, ku ktorým bude mať právny vzťah napríklad nájomca.

Ďalším benefitom tohto procesu je zjednotenie pozemkov vlastníkov v lokalitách, ktoré užíva ich nájomca. Vzhľadom na dlhú dobu uzavretých nájomných zmlúv a prednostné právo umožňuje tento proces prípravu na pozemkové úpravy tak, že v ich priebehu sa budú rešpektovať vytvorené podnájomné zmluvy a projektom pozemkových úprav sa zjednotí vlastníctvo a užívanie pozemkov. Ďalšou možnosťou pre menších vlastníkov je možnosť využitia zámenných zmlúv. Spravidla podnájomné pozemky zodpovedajú hodnotou a výmerou pôvodných pozemkov, a teda aj pozemkom, na ktorých sú podnájomné pozemky umiestnené. Preto by nemal byť problém, navrhnúť vlastníkom zámenné zmluvy a pozemky vymeniť tak, aby sa v konečnom dôsledku vlastníctvo zjednotilo s užívaním. Týmto spôsobom potom ide aj vysporiadanie sa z nezistenými, kedy ako väčšinový vlastník požiadate súd o vyrovnanie vlastníckych podielov a na základe rozhodnutia súdu vám pozemok Slovenský pozemkový fond odpredá.

Spoločné Nehnuteľnosti a Minimálne Výmery

Podľa zákona č.97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách sú spoločné nehnuteľnosti v osobitnom režime, kde v mene spoločenstva koná predstavenstvo združenia. Samostatný vlastník nerozhoduje o využití svojich podielov v spoločnej nehnuteľnosti a ak nájomná zmluva obsahuje podiely z týchto nehnuteľností, tak je v tejto časti relatívne neplatná. Spoločne obhospodarované nehnuteľnosti podľa zákona c.97/2013 Z.z. V prípade, že vami vlastnené výmery nedosahujú minimálne výmery 2000 m2, tak sa podľa §12a nepostupuje, lebo by vznikol pozemok, ktorého užívanie by bolo možné len s neprimeranými ťažkosťami, alebo náklady na jeho vyčlenenie by boli vyššie ako hodnota pozemku. V prípade reštitúcii, ktoré sa budú ukončovať, právny nasledovník (reštituent) musí strpieť rozhodnutie svojho právneho predchodcu (Slovenský pozemkový fond).

tags: #podnájomná #zmluva #podľa #§12a #občianskeho #zákonníka