
Táto otázka trápi mnoho ľudí, ktorí sa spoliehajú na sociálne zabezpečenie v rôznych životných situáciách. V tomto článku vám prinášame komplexný prehľad o nemocenských dávkach na Slovensku. Zameriame sa na podmienky nároku, výpočet, výplatu a povinnosti poistencov. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť sociálneho zabezpečenia a objasniť, ako sa uplatňuje nárok na nemocenské, najmä ak ste poistencom štátu na PN v ochrannej dobe podmienky.
Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným. Nemocenské po splnení podmienok vypláca Sociálna poisťovňa. Základná právna úprava týkajúca sa sociálnych dávok a termínov ich vyplácania je obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení.
Nárok na nemocenskú dávku má:
Dôležité je poznať definíciu ochrannej lehoty, ktorá je spravidla 7 dní, prípadne toľko dní, koľko trval pracovný pomer. Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti, potreby ošetrovania/starostlivosti, tehotenstvo a materstvo, to všetko ovplyvňuje trvanie ochrannej lehoty po zániku nemocenského poistenia v období vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Pre DNPO platí, že je potrebných 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom DPN.
Zamestnanec má nárok na nemocenské, ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ. Nárok na nemocenské u zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie. SZČO a DNPO musí mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla DPN, najviac za obdobie posledných 10 rokov (výnimky, ak DPN vznikne v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo poistenie prvýkrát alebo v ochrannej lehote). Pri posudzovaní podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenia sa toleruje suma dlžného poistného na nemocenské poistenie v úhrne nižšia ako 5 eur.
Prečítajte si tiež: Podmienky poistenia pre vysluhových dôchodcov
Nárok na výplatu nemocenského sa uplatňuje predložením žiadosti - II. diel tlačiva Sociálnej poisťovne - „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ potvrdeného lekárom zdravotníckeho zariadenia. (Doklad sa skladá z piatich dielov).
Zamestnanec odovzdá II. diel potvrdenia pobočke iba v prípade ak DPN trvala viac ako 10 kalendárnych dní a to prostredníctvom svojho zamestnávateľa. Zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu zamestnancovi prvých 10 dní, na základe dokladu IIa. Žiadosť o náhradu príjmu (zákon č. 462/2003 Z.z.). SZČO a DNPO a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia II. diel potvrdenia ihneď po jeho vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie.
Podobný postup je aj v prípade predkladania dokladov „Preukaz o trvaní DPN (cez mesiac)“, ukončenie DPN - diel IV.
Váš lekár vám vystaví PN elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Služba ePN sa v praxi využíva od 1. júna 2022. Vtedy sa spustilo prechodné obdobie, počas ktorého sa lekári mohli dobrovoľne pripájať do systému ePN. Vystavovanie ePN je pre oprávnených lekárov povinné od 1. Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.
Nárok na nemocenské zaniká:
Prečítajte si tiež: Dôchodok poistenca štátu - výpočet
Nemocenské dávky sa určujú z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. Rozhodujúce je aj obdobie, z ktorého príjmy sa použijú pri výpočte denného vymeriavacieho základu.
Výška nemocenského sa počíta nasledovne:
DVZ - denný vymeriavací základ je spravidla podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. (bližšie v § 138 zákona č. 461/ Z. z.
Rozhodujúce obdobie sa určuje v závislosti od typu poistenca a dĺžky trvania nemocenského poistenia.
Rovnaké pravidlá ako pre povinne nemocensky poistenú SZČO.
Prečítajte si tiež: Výhody príspevku 50 € pre poistencov
Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia.
Termíny výplaty jednotlivých dávok závisia od viacerých faktorov, najmä od druhu dávky, ale tiež administratívnych procesov Sociálnej poisťovne, prípadne ďalších inštitúcií, ktoré dávky vyplácajú. Nemocenské dávky (napr. nemocenské, tehotenské, materské) sa vyplácajú mesačne pozadu, a to spravidla do 15. dňa v mesiaci.
Sociálna poisťovňa vypláca mesačne pozadu, spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca. Doklady musia byť pobočke predložené spravidla do 3. až 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ak si zvolíte poukázať dávku na účet, platba bude zrealizovaná určite rýchlejšie ako napríklad cez poštovú poukážku.
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
Ako poistenec máte práva, ale aj povinnosti počas svojej práceneschopnosti. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
Medzi povinnosti poistenca patrí:
Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr. ak ste boli na vyšetrení u lekára).
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly.
V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.
Ak si nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu, a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená, táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy (napr. vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila).
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť.
Dočasná práceneschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu zo zdravotných dôvodov. Mnohí zamestnanci sa pýtajú, ako dlho môžu byť na PN a aké sú podmienky pre vyplácanie náhrady príjmu alebo nemocenského. Dĺžka PN a nárok na dávky majú svoje pravidlá, ktoré je nutné dodržiavať, aby ste nestratili nárok na ich vyplácanie.
Dočasná práceneschopnosť je stav, keď zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Práceneschopnosť a jej trvanie určuje ošetrujúci lekár. Prvý deň PN začína dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz, s výnimkou situácie, keď sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. Lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni.
Lekár môže zamestnanca uznať za práceneschopného z dvoch hlavných dôvodov:
Náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec utrpel úraz alebo ochorel z dôvodu požitia alkoholu alebo iných návykových látok.
Denná výška náhrady príjmu môže byť vyššia, ak je to dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Ochranná lehota je doba, kedy má zamestnanec nárok na nemocenské dávky aj po skončení pracovného pomeru, ak sa stane dočasne práceneschopným.
Dĺžka ochrannej lehoty je sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení pracovného pomeru). Ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo počas tehotenstva, ochranná lehota trvá osem mesiacov.
Na výpočet náhrady príjmu počas dočasnej práceneschopnosti je nutné zistiť výšku denného vymeriavacieho základu (DVZ). Vypočítaný DVZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.
Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Rozhodujúce obdobie je obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka.
Príklad č. 1: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila. Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% z DVZ a od 4. do 14.
Príklad č. 2: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní. Zamestnanec dostane bude od 1. do 3. dňa 25% z DVZ a od 4. do 14. dňa 55% z DVZ.
Príklad č. 3: Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila. DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. DVZ = 74,4987). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% z DVZ a od 4. do 14. dňa 55% z DVZ.
Príklad č. 4: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 151 dní). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% z DVZ a od 4. do 14. dňa 55% z DVZ.
Príklad č. 5: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. ( Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023, t.j. 101 dní). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% z DVZ a od 4. do 14. dňa 55% z DVZ.
Počas PN je dôležité dodržiavať miesto určenia a pravidlá vychádzok, aby ste predišli problémom s vyplácaním dávok.
Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak sa pacient nechce zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, musí to oznámiť lekárovi, ktorý adresu uvedie do potrebného tlačiva. Zamestnanec sa musí v určenom mieste zdržiavať počas celého obdobia dočasnej PN.
Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, závisí od povahy choroby. Lekár časovo vymedzí rozsah vychádzok, vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne, ktoré nemusia nasledovať po sebe. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).
Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN a či má stále nárok na dávky, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov.
V prípade, že by pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”.
Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN. K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu.
Výška pokuty za porušenie povinností počas PN je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur.
Počas PN poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.