Poistná zmluva medzi podnikateľmi: Podmienky a aspekty

Poistná zmluva je základným nástrojom na ochranu podnikateľov pred rôznymi rizikami a nepredvídateľnými udalosťami, ktoré môžu ohroziť ich majetok alebo podnikanie. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty poistných zmlúv uzatváraných medzi podnikateľmi, s cieľom poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku.

Úvod do poistnej zmluvy

Poistenie predstavuje kľúčový právny nástroj na ochranu majetkových a nemajetkových záujmov pred neočakávanými udalosťami. Prostredníctvom poistnej zmluvy, ako záväzkového právneho vzťahu medzi poisťovateľom a poistníkom, sú stanovené podmienky, pri dodržaní ktorých poisťovateľ poskytne poistné plnenie v prípade poistnej udalosti a poistník sa zaväzuje platiť dohodnuté poistné.

Poistný vzťah v súkromnom poistení vzniká predovšetkým na základe poistnej zmluvy (§ 788 OZ). Občiansky zákonník však pripúšťa, aby poistný vzťah vznikol priamo zo zákona (ex lege).

Právny rámec poistných zmlúv

Na Slovensku je oblasť poistenia upravená najmä zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (§ 788 a nasl.) a zákonom č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve.

Zmluvné a povinné poistenie

Rozlišujeme zmluvné poistenie, pričom poistná zmluva zodpovedá pomerom súkromného práva, ktoré vychádza zo zásady zmluvnej autonómie. To znamená, že dotknuté subjekty sa samy rozhodujú, či poistnú zmluvu uzavrú, alebo nie. V niektorých prípadoch je však uzavretie poistnej zmluvy povinné. Povinné zmluvné poistenie sa zavádza v tých oblastiach spoločenského života, kde je riziko vzniku škôd vysoké (napr. Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má v prípade povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ten, kto je držiteľ motorového vozidla, resp. Ak je na motorové vozidlo uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. Uvedené osoby sú povinné uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň, kedy prvý raz použijú vozidlo na jazdu (pozri § 3 ods.

Prečítajte si tiež: Pracovná neschopnosť: čo robiť?

Zatajovanie Informácií a povinnosti poistníka

Judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 6Cdo/110/2014) Tento rozsudok sa zaoberal otázkou zamietnutia poistného plnenia poisťovňou na základe zatajovania informácií poistníkom. Súd konštatoval, že: Zatajovanie informácií alebo nepravdivé údaje poistníka pri uzatváraní poistnej zmluvy môžu byť dôvodom na odmietnutie plnenia zo strany poisťovne, ak tieto údaje mali podstatný vplyv na rozhodnutie poisťovateľa uzatvoriť zmluvu. Súd zdôraznil, že poisťovňa musí dokázať, že zatajovanie malo priamy vplyv na posúdenie rizika a uzavretie zmluvy. Tento judikát je dôležitý, pretože stanovuje hranice pre poisťovne pri rozhodovaní o odmietnutí plnenia. Zároveň upozorňuje poistníkov na povinnosť úplného a pravdivého informovania pri uzatváraní zmluvy v súlade s § 793 Občianskeho zákonníka.potvrdzuje, že poisťovňa má právo zamietnuť plnenie v prípade podstatného porušenia povinností poistníka, napríklad zatajovania informácií.

Spotrebiteľské zmluvy a ochrana podnikateľov ako spotrebiteľov

Pri skúmaní dopadov novej úpravy § 53c je potrebné v prvom rade zodpovedať prvotnú otázku, na aké zmluvy sa vzťahuje. Základná odpoveď na túto otázku znie, že na spotrebiteľské zmluvy, teda iba zmluvy uzavierané so spotrebiteľom. Na prvý pohľad teda možno vylúčiť akékoľvek zmluvy uzavierané s podnikateľmi a s právnickými osobami. Podrobnejší pohľad však už taký jednoznačný nie je. Smernica 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vymedzuje spotrebiteľa ako akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Definícia spotrebiteľa podľa smernicovej úpravy je pomerne úzka a takmer všetky úkony fyzickej osoby podnikateľa vzťahujúce sa na výkon jeho podnikateľskej činnosti (teda aj uzavieranie poistných zmlúv, ktoré sa vzťahujú napr. na majetok využívaný pri podnikaní alebo zodpovednosť z vykonávanej podnikateľskej činnosti) budú vylúčené spod spotrebiteľskej ochrany.

Slovenský zákonodarca však pri transpozícii smernice neprevzal vymedzenie spotrebiteľa doslovne. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka platí, že za spotrebiteľa sa považuje taká fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vymedzenie spotrebiteľa v Občianskom zákonníku je teda podľa jazykového výkladu širšie ako jeho komunitárne poňatie. Pod ochranu spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka by preto mohli spadať aj zmluvy, ktoré síce podnikateľ uzatvára v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti, ale mimo vymedzeného predmetu podnikania. K. Csach v tejto súvislosti uvádza, že iba taká podnikajúca fyzická osoba by mala byť považovaná za spotrebiteľa a chránená, ktorá v konkrétnom vzťahu vystupuje ako neprofesionál a ktorej postavenie by v takom vzťahu nebolo odlišné od bežného konzumenta. Takýto prístup by nebol v Európe bežný, ale ani jediný. Napr. vo Veľkej Británii je podľa britskej judikatúry spotrebiteľom aj osoba podnikajúca, ak robí úkon, ktorý nie je predmetom jej vlastnej podnikateľskej činnosti a nerobí ho pravidelne či často. Vo Francúzsku sa okrem bežného spotrebiteľa priznáva zvýšená ochrana aj „neprofesionálovi“, teda za určitých okolností aj podnikateľovi. V praxi tak môže dochádzať k prípadom, keď bude problematické identifikovať, či ide o prípad, keď sa podnikajúca fyzická osoba považuje za spotrebiteľa.

Skupinové poistné zmluvy

V niektorých prípadoch môže mať poistná zmluva zmiešaný charakter. Preto je hodnotenie obchodov s fyzickou osobou - podnikateľom postavené na úroveň individuálneho posudzovania. Ak poisťovňa používa na podnikateľské produkty predtlačenú formulárovú zmluvu, bude pre ňu jednoduchšie a bezpečnejšie použiť v zmluve veľkosť písma ustanovenú na spotrebiteľské zmluvy. Ďalšou množinou s otáznym postavením sú skupinové poistné zmluvy. Skupinové poistné zmluvy sa vo väčšine prípadov uzavierajú medzi poisťovňou na jednej strane a právnickou osobou (poistníkom) na strane druhej. Môžeme ich rozdeliť do dvoch hlavných kategórií: prvá kategória zahŕňa skupinové zmluvy, ktorými poistník poskytuje poisteným určitý benefit (napríklad zamestnávateľ uzavrie skupinové úrazové poistenie pre svojich zamestnancov) a do druhej kategórie patria skupinové zmluvy, prostredníctvom ktorých poistník poskytuje svojim klientom poistenie ako doplnkovú službu k hlavnej službe (napríklad poistenie predĺženej záruky na zakúpený tovar, poistenie schopnosti splácať poskytnutý úver alebo cestovné poistenie k platobnej karte). Právnické osoby od roku 2008 nie sú v Slovenskej republike pokryté spotrebiteľskou ochranou a aj právny názor Súdneho dvora Európskej únie je pri výklade smernice 93/13EHS nekompromisný. Napriek tomu môžeme očakávať, že najmä pri skupinových zmluvách spadajúcich do druhej kategórie bude mať súdna prax tendenciu zabezpečiť spotrebiteľovi rovnaký štandard ako pri individuálnych zmluvách.

Minimálna veľkosť písma v spotrebiteľských zmluvách

Pre aplikačnú prax bude dôležité ustáliť, na ktoré dokumenty sa vzťahuje povinnosť dodržiavať ustanovenú minimálnu veľkosť písma. Znenie § 53c Občianskeho zákonníka po novom v druhej vete vymedzuje, že povinnosť platí pre „ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia“. Zo znenia vyplýva, že režim minimálnej veľkosti písma sa uplatňuje na všetky dokumenty, ktoré majú charakter zmluvného dokumentu, teda z právneho pohľadu tvoria súčasť zmluvy. Použitím výkladového pravidla argumentum a contrario naopak dospejeme k záveru, že povinnosť používať ustanovenú minimálnu veľkosť písma nie je potrebná v dokumentoch, ktoré nemajú charakter zmluvného dokumentu (typicky napríklad informačné materiály).

Prečítajte si tiež: Nárok na poistné plnenie v zahraničí

Rozsah dokumentov s povinnou minimálnou veľkosťou písma

Medzi dokumenty, na ktoré sa vzťahuje povinnosť dodržiavať minimálnu veľkosť písma, patria:

• všetky dokumenty, ktoré obsahujú esenciálne náležitosti poistnej zmluvy podľa § 788 Občianskeho zákonníka (návrh poistnej zmluvy, akceptácia poistnej zmluvy, všetky druhy poistných podmienok, zmluvné podmienky, informácia o výške odkupnej hodnoty podľa § 788 ods. 2 písm.
• dokumenty, ktoré obsahujú vymedzenie ďalších práv a povinností zmluvných strán (napr. dokumenty, ktoré za súčasť zmluvy označuje samotná poistná zmluva (napr.
• dokumenty, na základe ktorých dochádza k zmene v obsahu poistnej zmluvy (dodatky k poistnej zmluve, resp. formulár o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváranej poistnej zmluvy podľa § 37 ods. 3 zákona 8/2008 Z. z.
• predzmluvné informačné dokumenty podľa § 792a Občianskeho zákonníka a § 4 zákona č. 266/2005 Z. z.
• dokumenty finančného agenta (dokumenty obsahujúce požiadavky a potreby klienta podľa § 32 a informačné dokumenty podľa § 33 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve).

Najmä pri predzmluvných informačných dokumentoch určených klientovi je možné očakávať námietky voči tomuto záveru s odôvodnením, že ani informačné dokumenty by nemali byť vyhotovené akýmkoľvek drobným písmom. S týmto argumentom možno súhlasiť, jeho oprávnenosť však nemôže znamenať rozšírenie aplikácie § 53c Občianskeho zákonníka aj na dokumenty, ktoré nemajú povahu zmluvného dokumentu. Keďže účelom predzmluvných informačných povinností je poskytnúť záujemcovi o poistenie dostatočné informácie potrebné na rozhodnutie o tom, či uzavrie poistnú zmluvu, tieto informácie by sa mali poskytnúť spôsobom, ktorý zabezpečí, že pre bežného záujemcu budú tieto informácie čitateľné.

Rozsah textov s povinnou minimálnou veľkosťou písma

Nemenej dôležité je tiež určiť, ktoré texty podliehajú povinnej minimálnej veľkosti písma. Znenie druhej vety v § 53c Občianskeho zákonníka nám na vyriešenie tejto oblasti ponúka iba jedno slovo: „ustanovenia“. Poistné zmluvy majú ešte stále vysoký podiel predtlačených formulárových zmlúv, ktoré sa vypĺňajú ručne a obsahujú okrem samotného zmluvného textu aj rôzne ďalšie prvky. V kontexte predchádzajúcich úvah možno dôjsť k záveru, že minimálne stanovenou veľkosťou písma musia byť uvedené všetky texty, ktoré po právnej stránke tvoria súčasť poistnej zmluvy. Zároveň možno do tejto kategórie zaradiť pokyny alebo vysvetlivky pre klienta, ktoré majú právny význam (napr. pokyny na správne vyplnenie zdravotného dotazníka, vysvetlenie niektorých zdravotných diagnóz).

Texty, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť minimálnej veľkosti písma

Naopak, medzi texty, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť minimálnej veľkosti písma, patria:

• vysvetlivky, poznámky pod čiarou, návod na vyplnenie tlačiva, ak nemá právny význam (napr. pomocné evidenčné čísla (napr.
• pokyny pre sprostredkovateľa, ktoré nemajú právny význam (napr.

Stanovenie výšky písma

Pôvodný návrh nariadenia vlády počítal s tým, že veľkosť písma bude stanovená v bodoch. Požadovaná minimálna veľkosť bola určená na 12 bodov. Tento návrh sa však v rámci medzirezortného pripomienkového konania stretol s kritikou a predkladateľ napokon svoj pôvodný návrh zmenil. Stanovenie veľkosti písma v bodoch totiž naráža na dva problémy. Prvým je určenie toho, čo sa považuje za bod. Existujú dve základné typografické merné sústavy a každá má vlastnú veľkosť bodu. Druhým problémom je skutočnosť, že veľkosť v bodoch určuje veľkosť tzv. kuželky, a nie veľkosť písma. Proporcionálne rozloženie písmovej osnovy je pri každom type písma iné a dáva mu osobitý charakter. Pri rovnakej veľkosti v bodoch je preto svetlá výška každého typu písma iná a závisí od konštrukcie znakov. Pripomienky Slovenskej asociácie poisťovní preto smerovali aj k tomu, aby predkladateľ prehodnotil pôvodne navrhovanú konštrukciu. Ako alternatíva bol navrhnutý koncept, ktorý vychádza z tzv. strednej výšky písma. Vzájomný pomer veľkosti strednej výšky k dĺžke horných a dolných doťahov má totiž značný vplyv na čitateľnosť písma. Čím je stredná výška písma väčšia, tým menšie sú horné a dolné doťahy. Písma s väčšou strednou výškou sú preto čitateľnejšie aj v menších veľkostiach. Schválené znenie nariadenia vlády napokon obsahuje požiadavku na výšku písma 1,9 mm. Dôvodová správa paragrafové znenie nariadenia vlády dopĺňa informáciou, že výška písma sa má vzťahovať na strednú výšku písma.

Prečítajte si tiež: Generali: Ako postupovať pri poistnej udalosti?

Postup zvolený predkladateľom je potrebné podrobiť kritike. Obsah dôvodovej správy totiž nie je právne záväzný, nie je ani zrejmé, či vyjadruje zámer zákonodarcu. Dôvodová správa totiž nevyjadruje vôľu schvaľujúceho orgánu (v tomto prípade vlády), ale vôľu predkladateľa (v tomto prípade Ministerstva spravodlivosti SR). Keďže text nariadenia vlády sa pred schvaľovaním prepracovával s ohľadom na pripomienky Legislatívnej rady vlády SR, nie je zrejmé, či bolo naozaj zámerom vlády vzťahovať schválenú výšku písma na strednú výšku písma. Všeobecné označenie „výška písma“ totiž smeruje skôr k svetlej výške písma.

Čitateľnosť písma

Pôvodný poslanecký návrh novely Občianskeho zákonníka počítal s tým, že okrem veľkosti písma bude na spotrebiteľské zmluvy ustanovený aj presný typ písma, ktorý bude záväzný pre všetkých dodávateľov. Navrhovaná koncepcia sa napokon nepresadila, keďže v praxi by ju prakticky nebolo možné dodržať. V druhom čítaní Ústavnoprávny výbor NR SR ako gestorský výbor navrhol zmenu formulácie a požiadavku na používanie presne stanoveného fontu nahradil kritériom čitateľnosti. Zákonodarca nezvolil rovnaký prístup, aký sa použil v zákone o ochrane spotrebiteľa a expressis verbis do zákonného znenia neuviedol, že čitateľnosť sa má posudzovať s ohľadom na priemerného spotrebiteľa. Je však možné predpokladať, že aplikačná prax bude vychádzať z rovnakého štandardu. Formulárové spotrebiteľské zmluvy neumožňujú reagovať na individuálne vlastnosti konkrétneho spotrebiteľa a s ohľadom na koncepciu prijatú všeobecným predpisom určeným na ochranu spotrebiteľa ani nie je dôvod na zavádzanie iného prístupu.

Parametre čitateľnosti

Parametre čitateľnosti budú postupne nastavovať všeobecné súdy vo svojej rozhodovacej činnosti. Medzi dôležité faktory ovplyvňujúce čitateľnosť patria:

• Kontrast medzi farbou písma a farbou podkladového papiera - tradične najlepší kontrast poskytuje čierna farba písma na bielom alebo výrazne svetlom podkladovom papieri. To však neznamená, že iné farebné kombinácie neposkytujú dostatočný kontrast na zabezpečenie čitateľnosti.
• Šírka znakov - šírka znaku má značný vplyv na jeho čitateľnosť. Mnoho fontov obsahuje aj sadu úsporných znakov, ktoré sú užšie, alebo majú tenšie ťahy (často označované ako „condensed“, „narrow“ alebo „light“), nie všetky sú však vhodné na použitie v rozsiahlejších textoch, pretože opticky zhusťujú text a zhoršujú čitateľnosť. Zlepšenie čitateľnosti sa pri použití týchto fontov dá dosiahnuť napríklad vhodným použitím zvýraznenia textu alebo rozdelením textu do stĺpcov, aby jeden riadok neobsahoval príliš veľa znakov.
• Medzery medzi znakmi a medzery medzi slovami - medzery medzi písmenami by mali byť dostatočné na to, aby mohli byť jednotlivé písmená jednoznačne oddelené a odlíšené.
• Riadkovanie - použité riadkovanie v texte by malo byť dostatočné na to, aby bolo možné jednoducho opticky odlíšiť jednotlivé riadky textu. Osobitne je dôležité, aby nedochádzalo ku kolíziám vyčnievajúcich znakov v jednotlivých riadkoch (napr. aby písmená malej abecedy s horným doťahom nekolidovali s písmenami s dolným doťahom). Na druhej strane však nemusí platiť, že čím väčšie riadkovanie, tým väčšia čitateľnosť. V prípade príliš veľkej medzery sa stráca prepojenie medzi riadkami a zrak musí preskakovať z riadka na riadok. Text môže pôsobiť neprehľadne.
• Podobnosť znakov - hoci abeceda je konštruovaná tak, aby sa jednotlivé znaky dostatočne odlišovali, stupeň rozdielnosti sa pri jednotlivých typoch písma výrazne líši. Kvôli malým rozdielom v jednotlivých znakoch nie sú napríklad vhodné ozdobné druhy písma. Podobne použitie kurzívy v rozsiahlejších textoch znižuje čitateľnosť, keďže jednotlivé znaky sa od seba ťažšie rozoznávajú. Takisto sú horšie čitateľné rozsiahle texty písané verzálkami alebo kapitálkami. Dôvodom je, že ľudský zrak „skenuje“ riadky a namiesto konštruktívneho čítania jednotlivých slov ich rozoznáva pomocou horných a dolných doťahov písma. Všetky verzálky majú rovnakú výšku a na rozdiel od malých písmen, kde horné a dolné doťahy znakov pomáhajú skenovaniu, majú minimum záchytných bodov pre oči. To od čitateľa vyžaduje, aby čítal jednotlivé znaky a zostavoval všetky slová.

Premlčanie práva na poistné plnenie zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania

V praxi totiž opakovane vznikajú spory o tom, či sa aj v prípade práva na poistné plnenie zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania aplikuje § 104 Občianskeho zákonníka. Otázka, ako v obchodných vzťahoch pristupovať k aplikácii § 104 Občianskeho zákonníka doposiaľ nie je v odborných kruhoch výslovne zodpovedaná. Najskôr je potrebné určiť, akým právnym režimom sa spravuje poistný vzťah založený zmluvou o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania - teda, či ide o vzťah občianskoprávny (a riadi sa právnou úpravou Občianskeho zákonníka) alebo obchodnoprávny (a riadi sa právnou úpravou Obchodného zákonníka). Vychádzať treba z § 261 ods. 1, ods. 8 a ods. Ustanovenia § 261 ods. 1 a ods. 8 Obchodného zákonníka. Podľa týchto ustanovení sa spravujú režimom Obchodného zákonníka všetky záväzkové vzťahy, ktoré v čase ich vzniku spĺňajú nasledovné kritériá: (i) stranami záväzkového vzťahu sú podnikatelia a (ii) záväzkový vzťah medzi nimi sa týka ich podnikateľskej činnosti. Nejde pritom len o také záväzkové vzťahy, ktorými sa bezprostredne realizuje predmet ich podnikania, ale aj o také vzťahy, ktoré s predmetom ich podnikania voľnejšie súvisia. V prípade, že záväzkový vzťah spĺňa tieto definičné znaky, ide o obchodný záväzkový vzťah, tzv. Ustanovenie § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie vymedzuje vzťah medzi Obchodným zákonníkom a Občianskym zákonníkom, resp. použitie ich ustanovení na zmluvu, ktorá je tzv.

Právny režim poistného vzťahu zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania

Vychádzajúc z § 261 ods. 1 a ods. 8 Obchodného zákonníka teda možno uzavrieť, že poistný vzťah zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania je vzťahom obchodným. Ide o tzv. relatívny obchod. Nakoľko je zmluva o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania obchodnou zmluvou a zároveň je upravená ako zmluvný typ výlučne v Občianskom zákonníku, tak podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka platí, že na poistný vzťah z nej sa aplikujú výlučne tie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú tento zmluvný typ a v ostatných otázkach sa na poistný vzťah z nej aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Jedine v prípade, že by konkrétnu otázku nebolo možné vôbec vyriešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, bude sa v zmysle § 1 ods.

Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom

V nadväznosti na vyššie uvedené závery je ďalej dôležité správne pochopiť základný princíp fungovania vzťahu medzi Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom. Ten vyplýva z § 1 ods. Ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vzťah Obchodného zákonníka k Občianskemu zákonníku je podľa tohto ustanovenia založený na princípe subsidiarity. Občiansky zákonník je všeobecným a podporným predpisom (lex generalis) k Obchodnému zákonníku (lex specialis), a preto ho možno na obchodnoprávny vzťah použiť podporne len vtedy, ak určitá právna otázka nie je v Obchodnom zákonníku vôbec upravená. Vyplýva to priamo z vetnej konštrukcie jeho § 1 ods. 2 - „ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení“.

Právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku

Inštitút premlčania je upravený aj v Občianskom zákonníku, aj v Obchodnom zákonníku. Nakoľko právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku je úpravou celistvou a špeciálnou, v súlade s princípom subsidiarity definovaným v § 1 ods. Už na začiatku tohto príspevku sme naznačili, že otázka, ako v obchodných záväzkových vzťahoch pristupovať k aplikácii § 104 Občianskeho zákonníka, nie je v odborných kruhoch ani v judikatúre najvyšších súdnych autorít SR výslovne zodpovedaná. Odpoveď na túto otázku však podľa nášho názoru vyplýva celkom jednoznačne z už vyššie spomenutej právnej úpravy (najmä z § 261 ods. 9 a § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka).

Aplikácia § 104 Občianskeho zákonníka na poistné plnenie

Na poistné plnenie zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania sa § 104 Občianskeho zákonníka neaplikuje. Za prvé, Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach § 101 až § 110 upravuje začiatok plynutia premlčacej doby pre jednotlivé práva z občianskoprávnych vzťahov. Je pravdou, že Obchodný zákonník neobsahuje špeciálnu úpravu začiatku plynutia premlčacej doby pre právo na poistné plnenie z obchodnej poistnej zmluvy. Rozhodné je však podľa nás to, že obsahuje všeobecnú úpravu začiatku plynutia premlčacej doby pre práva z obchodných záväzkových vzťahov, podľa ktorého možno určiť aj začiatok plynutia premlčacej doby pre právo na poistné plnenie - a to konkrétne v § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka. Preto platí, že hoci v Obchodnom zákonníku nie je osobitne upravený začiatok plynutia premlčacej doby pre právo na poistné plnenie z obchodnej poistnej zmluvy, vôbec to neznamená, že sa má použiť § 104 Občianskeho zákonníka. Je potrebné si uvedomiť, že Obchodný zákonník je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, a nie naopak. Preto aj § 391 ods. Opakujeme, že podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že podľa právnej úpravy v Občianskom zákonníku treba riešiť výlučne len tie otázky v obchodných záväzkových vzťahoch, ktoré nie sú vôbec riešiteľné podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Tu je však zrejmé, že otázka začiatku plynutia premlčacej doby pre právo na poistné plnenie zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania je riešiteľná podľa Obchodného zákonníka - konkrétne podľa § 391 ods.

Za druhé, prednosť aplikácie § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka (pred § 104 Občianskeho zákonníka) napokon vyplýva expressis verbis aj z jeho samotného znenia. Podľa tohto ustanovenia začína plynúť premlčacia doba pre práva z obchodných záväzkových vzťahov odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje inak. Pod výrazom „ak tento zákon neustanovuje inak“ sa má pritom na mysli „ak Obchodný zákonník neustanovuje inak“. Pod pojmom „tento zákon“ sa má teda na mysli výlučne Obchodný zákonník. V prípade práv z obchodných záväzkových vzťahov teda platí, že začiatok plynutia premlčacej doby pre ich uplatnenie možno určiť odlišne od § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka výlučne vtedy, ak to vyplýva z iného osobitného ustanovenia Obchodného zákonníka. Nakoľko však Obchodný zákonník v súvislosti s právom na poistné plnenie neustanovuje inak, začína plynúť premlčacia doba v obchodnom poistnom vzťahu v súlade s § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka odo dňa, kedy možno právo na poistné plnenie po prvýkrát uplatniť na súde. Týmto dňom je zásadne deň, kedy právo bolo možné po prvýkrát dôvodne vykonať alebo kedy sa právo stalo nárokom (actio nata). Pri peňažných záväzkoch - medzi ktoré patrí aj záväzok na poistné plnenie - je to zásadne deň, kedy sa záväzok stal splatným. Splatnosť poistného plnenia je osobitne upravená v § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Tu platí, že § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa aplikuje aj v prípade zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania - ide totiž o jedno z tzv. typových ustanovení o poistenej zmluve, ktoré sa aplikujú bez výnimky aj v obchodných poistných vzťahoch (v zmysle § 261 ods.

Záver o premlčacej dobe

Premlčacia doba pre právo na poistné plnenie zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania začína plynúť podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. K odpovedi na túto otázku ešte pre úplnosť doplníme, že dĺžka premlčacej doby pre uplatnenie práva na poistné plnenie zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania je 4 roky. Podľa § 397 Obchodného zákonníka totiž platí, že práva z obchodných záväzkových vzťahov sa premlčujú vo všeobecnej 4-ročnej premlčacej dobe, pokiaľ zákon pre jednotlivé práva neustanovuje inak. Obchodný zákonník ani iný všeobecne záväzný právny predpis neupravuje osobitnú dĺžku premlčacej doby pre uplatnenie práva na poistné plnenie v obchodných záväzkových vzťahoch.

tags: #poistna #zmluva #medzi #podnikatelmi #podmienky