Politické napätie vo svete: Príčiny a dôsledky

Vojnové konflikty sprevádzajú ľudstvo od nepamäti a napriek rozvoju civilizácie, diplomacie a medzinárodných organizácií stále predstavujú reálnu hrozbu. Otázka, prečo vznikajú vojny, patrí medzi najzložitejšie a najtragickejšie otázky ľudskej histórie. Neexistuje jediná jednoduchá odpoveď na otázku, prečo vznikajú vojny. Príčiny sú zvyčajne komplexné a vzájomne prepojené.

Definícia vojny

Všeobecne sa vojna definuje ako organizovaný ozbrojený konflikt medzi dvoma alebo viacerými štátmi, národmi, etnickými skupinami alebo inými politickými entitami. Charakterizuje ju systematické použitie násilia s cieľom presadiť politické, ekonomické alebo ideologické ciele jednej strany na úkor druhej.

Príčiny politického napätia a vzniku vojen

Mocenské ambície a teritoriálne spory

Mocenské ambície lídrov a štátov sú častou príčinou konfliktov. Snaha o rozšírenie územia (teritoriálne spory), získanie politického vplyvu v regióne alebo vo svete, alebo zmena politického režimu v inom štáte môže viesť k ozbrojenému stretu.

Zlyhanie diplomacie

K vojnám dochádza aj v dôsledku zlyhania diplomacie, keď štáty nedokážu svoje spory vyriešiť mierovou cestou.

Boj o strategické zdroje

Boj o prístup k strategickým zdrojom, ako sú ropa, zemný plyn, voda, nerastné suroviny alebo úrodná pôda, bol a stále je významnou príčinou mnohých vojen. Kontrola kľúčových obchodných ciest, snaha o získanie ekonomickej nadvlády, otvorenie nových trhov pre vlastné produkty alebo odstránenie ekonomickej konkurencie môžu byť ďalšími motívmi.

Prečítajte si tiež: Politické Napätie a História

Náboženské, etnické a nacionalistické konflikty

Rozdiely v náboženskom presvedčení, etnická neznášanlivosť a hlboko zakorenený nacionalizmus môžu viesť k napätiu a konfliktom medzi rôznymi skupinami obyvateľstva.

Historické krivdy a revanšizmus

Neriešené historické krivdy, pocit nespravodlivosti z minulých udalostí (napríklad nespravodlivé mierové zmluvy) a túžba po pomste (revanšizmus) môžu dlhodobo živiť nepriateľstvo medzi národmi.

Dôsledky vojnových konfliktov

Straty na životoch a zranenia

Najtragickejším dôsledkom sú priame straty na životoch - zabití vojaci a civilisti. Okrem toho vojny spôsobujú obrovské množstvo zranení, ktoré často vedú k trvalej invalidite.

Psychologické traumy

Preživší, vrátane vojakov aj civilistov, často trpia vážnymi psychickými traumami, ako je posttraumatická stresová porucha (PTSD).

Utečenecké krízy

Vojny vyháňajú milióny ľudí z ich domovov, čím vznikajú rozsiahle utečenecké krízy. V Sudáne sú mnohé provizórne utečenecké tábory preplnené. Je tam nedostatok vody a málo potravín, hygienické podmienky sú otrasné. Chýbajú stany, sprchy a toalety. Aj Andre Atsu, regionálny riaditeľ Jezuitskej služby pre utečencov, naliehavo žiadal „bezpečné humanitárne koridory pre dodávky pomoci a pre utečencov“. Atsu uviedol, že humanitárnych pracovníkov takisto ako utečencov ťažko zasiahli boje.

Prečítajte si tiež: Bezpečná prevádzka verejného osvetlenia

Zničenie infraštruktúry a ekonomický kolaps

Vojny ničia infraštruktúru (cesty, mosty, nemocnice, školy, továrne), čo si vyžaduje obrovské náklady na obnovu. Ekonomika postihnutých krajín prudko klesá, narúša sa obchod a výroba. Štáty musia vynakladať obrovské sumy na vedenie vojny a zbrojenie, čo vedie k vysokému zadlženiu.

Politická nestabilita a zmeny hraníc

Výsledkom vojen bývajú zmeny štátnych hraníc, politická nestabilita, rozpad existujúcich štátov alebo vznik nových. Vojnové konflikty môžu viesť k posilneniu autoritárskych režimov a nárastu extrémizmu.

Sociálne rozdelenie a nedôvera

V spoločnosti pretrváva dlhodobá nedôvera, nenávisť a rozdelenie medzi rôznymi skupinami.

Environmentálne škody

Vojnové operácie spôsobujú značné škody na životnom prostredí. Dochádza k znečisteniu pôdy a vody chemikáliami a zvyškami munície, ničeniu lesov a celých ekosystémov. Okrem toho sa v ostatnom čase objavili problémy s kobylkami, ktoré zničili veľkú časť úrody v severnej Etiópii aj v regióne Tigraj.

Príklad konfliktu v Tigraji

Už začiatkom novembra etiópski katolícki biskupi žiadali ukončenie násilia v konflikte medzi addisabebskou centrálnou vládou a tigrajskou regionálnou vládou a začatie „mierového dialógu“. Vo svojom vyhlásení biskupi zdôraznili, že „Etiópia nezíska nič, keď sa bratia vzájomne zabíjajú“. Skôr to uvrhne krajinu do priepasti. Tento konflikt neslobodno brať na ľahkú váhu. Aj pápež František apeloval na strany konfliktu, aby prestali bojovať.

Prečítajte si tiež: O rasizme vo svete

Podľa vyhlásenia centrálnej vlády jej jednotky dobyli tigrajské hlavné meste Mekele, ktoré má okolo 500-tisíc obyvateľov. Medzinárodný Červený kríž informoval, že veľká nemocnica v severnej Etiópii, Ayder Referral Hospital, hlási „veľký príliv zranených“, takže bola nútená „pozastaviť viaceré medicínske služby, aby jej personál a všetky zdroje boli k dispozícii pre pohotovostnú lekársku starostlivosť“. V nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach v regióne Tigraj sú kapacitné a materiálne problémy v starostlivosti o zranených. Boje sa začali 4. novembra. Konflikt o Tigraj má skôr politické než etnické príčiny. Málo jedla a vody, málo liekov, no veľa sĺz a detí.

Niekoľko miest v Tigraji má celoetiópsky význam, napríklad bývalé hlavné mesto Aksum, ďalej kláštor Debre Damo s pravdepodobne prvým etiópskym kostolom zo starokresťanských čias, mestá Adua a Adigrat, ktoré zohrávali centrálnu rolu v habešsko-talianskom konflikte na konci 19. a v prvej polovici 20. storočia. Ľudový oslobodzovací front Tigraj zvrhol v roku 1991 Dočasnú vojenskú správu socialistickej Etiópie (Derg) v Addis Abebe. Následne významne rástol politický význam tohto regiónu. V rokoch 1995 až 2012 úradujúci premiér Etiópie Meles Zenawi pochádzal z Tigraja. Ľudový oslobodzovací front Tigraj bol jedinou stranou z koalície Revolučný demokratický front etiópskych národov, ktorá sa nepodieľala na založení Strany prosperity, ktoré inicioval Abiy Ahmed na konci roku 2019. Politický akčný rádius Ľudového oslobodzovacieho frontu Tigraj sa odvtedy obmedzoval na región Tigraj; 96 percent obyvateľov Tigraja tvoria etiópski pravoslávni kresťania.

V druhej polovici novembra generálny tajomník OSN Antonio Guterres vyzval na otvorenie „humanitárnych koridorov“ v Etiópii. Pred novinármi Guterres zdôraznil, že je znepokojený humanitárnymi následkami bojov v Tigraji. Guterresova kolegyňa Henrietta Foreová vyčíslila počet detí, ktoré v Tigraji potrebujú pomoc, na 2,3 milióna.

Eritrejský katolícky kňaz don Mussie Zerai, ktorého medzinárodne známym urobila pomoc utečencom, v rozhovore pre spravodajskú agentúru Fides povedal, že v Tigraji nemalo dôjsť len k bombardovaniu, ale aj k masakrom spáchaným jednotkami centrálnej vlády. Na oboch stranách malo dôjsť k leteckým útokom a k použitiu rakiet. Zasiahnuté boli nielen mestá a dediny v Tigraji. Došlo aj k útokom na eritrejské hlavné mesto Asmaru a na etiópske regionálne hlavné mestá ako Gondar. „V regióne, ktorý ťažko zasiahli už predchádzajúce konflikty, je potrebné všetko iné ako krviprelievanie,“ zdôraznil don Zerai.

Obavu z konfliktu v Tigraji majú aj katolícke biskupské konferencie východnej Afriky. Predseda združenia biskupských konferencií v tejto oblasti, zambijský biskup Charles Kasonde vyjadril v liste etiópskemu kardinálovi Souraphielovi solidaritu, ale aj obavu, že bude ešte viac mŕtvych, vyhnaných a rozvratov, „ak nebudú prijaté neodkladné opatrenia“. Obava, že tento konflikt sa rozšíri, je veľmi opodstatnená, myslí si Tibor Nagy, referent pre Afriku na Ministerstve zahraničných vecí USA. V novinárskych správach sa uvádza, že Spojené arabské emiráty nasadili drony zo svojej základne v eritrejskom prístave Assab na podporu postupu etiópskych vojsk do tigrajského hlavného mesta Mekele.

Súčasné výzvy pre Európsku úniu a svet

Európska únia, ale aj zvyšok sveta čelili počas svojej histórie rôznym výzvam a krízam. Ich spúšťačom môže byť čokoľvek - vírusové ochorenie, vojenská invázia, spľasnutie bubliny na finančnom trhu, klimatické zmeny či demografia.

Jedna zo základných únijných dohôd - Lisabonská zmluva z roku 2007 - hovorí, že európsky spolok je založený na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Zároveň definovala pre samotnú EÚ ciele, ako napríklad chrániť životné prostredie a zlepšovať jeho kvalitu, podporovať vedecký a technický pokrok, bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii či presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich občanov.

Ekonomická sila EÚ však v globálnej ekonomike klesá. V roku 2014 bol podiel európskej dvadsaťosmičky, teda aj so Spojeným kráľovstvom, na úrovni 23,8 percenta a v roku 2018 už iba 18,6 percenta. K oslabeniu Európskej únie prispelo vystúpenie Spojeného kráľovstva, ktoré pridalo ďalších 3,3 percenta. Prispieva k tomu však aj pokles podielu Európy na svetovej populácii, starnutie jej obyvateľstva a, naopak, rast populačne početnejších štátov v uplynulých rokoch - napríklad Číny alebo Indie. Rýchlejší rast v uplynulých rokov však vykazujú aj vyspelé Spojené štáty americké, a tak je zrejmé, že existuje priestor na zlepšenie.

Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu čoraz viac ľudí pociťuje na vlastných životoch dôsledky klimatických zmien - mení sa vodný režim v riekach a zhoršuje sa dostupnosť vody, v mestách sa zintenzívňujú prejavy extrémnych zrážok či teploty vzduchu a otepľovanie oceánov a ich okysľovanie v niektorých oblastiach má negatívny vplyv na rybolov. To sú len niektoré prejavy, ktorým ľudstvo v súčasnosti čelí. V rozvinutých štátoch s ekonomicky silnými obyvateľmi rastú výdavky na nákup klimatizácií, živelné pohromy si vyžadujú obnovu majetku a v zaostalejších častiach sveta vyvoláva vplyv počasia migráciu ľudí do iných štátov, kde sú podmienky na život znesiteľnejšie.

Bezprostredným ohrozením pre európske štáty, nielen členské štáty Európskej únie a NATO, predstavuje vojenské rozpínanie Ruska. Pod vedením Vladimira Putina zvýšilo výdavky na zbrojenie z 9,23 miliardy dolárov v roku 2000 na 88,35 miliardy v roku 2013, teda do roku 2014, keď Rusko anektovalo ukrajinský Krym. Aj keď sa čiastočne ruská vojnová mašinéria - aspoň číselne - utlmila, Putin sa odhodlal v roku 2022 na celoplošnú inváziu na Ukrajinu. Odvtedy pokračuje vo vojnovom ťažení a netají sa prechodom na vojnovú ekonomiku, čo v praxi znamená, že 30 percent rozpočtu smeruje do armády a v budúcom roku to má byť až 40 percent. Oproti roku 2023 to znamená nárast o zhruba 70 percent, takže nič nenasvedčuje tomu, že by sa približovanie ruských vojsk aj k slovenským hraniciam malo tak skoro zastaviť. Navyše v ruskej štátnej televízii neutícha vojnová rétorika a najnovšie v nej adresovali vyhrážky v podobe jadrového útoku na Poľsko a pobaltské štáty, pričom odzneli aj výroky o tom, že silnejšie štáty by kvôli nim neriskovali vlastnú bezpečnosť.

Do toho na politickej scéne vystupuje hneď viacero aktérov, ktorí namiesto spájania a predstavovania riešení reagujú na rad problémov len frázami o „diktáte Bruselu“.

Názory politických strán na riešenie kríz

Desiatky strán kandidujúcich v eurovoľbách sme sa opýtali nasledujúce otázky:

• Čo by mala robiť Európska únia a jej členské štáty, aby sa ich ekonomická sila a hlas vo svete ďalej neznižoval a prípadne aj stúpal - a to pri zohľadnení hrozieb a následkov globálneho otepľovania, vojenskej agresie Ruska, demografie či nástupu umelej inteligencie?
• Aký máte názor na on-shoring, respektíve near-shoring? Mali by sa robiť kroky na to, aby výroba niektorých tovarov - najmä strategického významu či bezpečnostného charakteru - prebiehala v krajinách EÚ aj za cenu, že by bola táto výroba drahšia ako v krajinách ako Čína a podobne? Zdôvodnite.
• Ruská federácia prešla na vojnovú ekonomiku, čo dokazuje aj vymenovanie jej nového ministra obrany, nedávno otvorila opäť aj charkovský front a nič nenasvedčuje tomu, že by sa chcela zastaviť vo vojenskom postupe v ďalších rokoch. Aké hrozby a príležitosti pre európsku ekonomiku a Slovensko vyplývajú a ako na to treba reagovať, aby sa nezopakovala situácia spred druhej svetovej vojny, keď politika appeasementu (politicko-vojenská stratégia ústupkov, zmierňovania a tolerancie aj za cenu nevýhodnej alebo poníženej situácie s cieľom nevyprovokovať vojenský alebo politický konflikt) viedla do vojnového konfliktu svetových rozmerov a nároky v rôznych častiach sveta si vojenskou silou uplatňovali Sovietsky zväz, Tretia ríša, Taliansko či Japonsko?
• Predstavte si, že by sa Európska únia znefunkčnila (vydieraním a vetovaním zásadných rozhodnutí) alebo dokonca rozpadla a pätmiliónové Slovensko by sa ocitlo osamotené v globálnom svete. Ako by ste presadzovali záujmy a ochraňovali slovenské hospodárstvo, keď by ste mali niečo dosiahnuť s ekonomicky a vojensky omnoho silnejšími hráčmi?

Odpovede politických strán sme zoradili podľa preferencií v prieskume spoločnosti Median SK, ktorý prebehol od 21. do 27. mája na vzorke 1006 respondentov.

Smer

Strana nezaslala žiadne konkrétne návrhy, na otázky vôbec nereagovala ani po opätovnej výzve.

Progresívne Slovensko: Odchod z EÚ je reálny, netreba byť naivný

• Ekonomická sila EÚ a výzvy: Ľudovít Ódor považuje za dôležité oveľa viac investovať do výskumu, vývoja a inovácií aj cez európske rozpočty, zatraktívniť univerzitné vzdelávanie alebo napríklad pripraviť verejné rozpočty na starnutie populácie. „Zelená transformácia musí byť svižná, ale čo sa týka rýchlosti inteligentná a viac vnímaná ako príležitosť, nie hrozba. Zelené technológie a nové trendy v umelej inteligencii predsa vo veľkom nasadzujú aj všetky dôležité súkromné firmy po celom svete,“ komentuje. Pandémia koronavírusu, ale aj nedostatok čipov podľa neho jasne ukázali, že globálne dodávateľsko-odberateľské reťazce sú zraniteľné a agresia Ruska na Ukrajine ešte zvýšila dôležitosť geopolitických hrozieb. Vie si preto predstaviť väčší podiel investícií v Európe pri výrobe tovarov so strategickým alebo bezpečnostným významom. „Tieto snahy sú uľahčené aj nižšou náročnosťou modernej výroby na pracovnú silu (nižší cenový efekt), ako aj dôrazom na budovanie zelenšej ekonomiky (nižšie emisie),“ uviedol Ódor.
• Agresor Rusko: Vojnová hrozba z pohľadu lídra kandidátky zákonite vedie k akcelerácii výroby zbraní a komponentov, čo, pochopiteľne, pomáha ekonomike. Zelená transformácia zas pomáha znížiť závislosť od ruských energetických zdrojov. Za kľúčové označil, aby medzinárodné inštitúcie jasne obhajovali teritoriálnu integritu krajín a odsudzovali násilie. „Pomohla by aj väčšia izolácia ruskej ekonomiky. V neposlednom rade musí byť vojenská sila Európskej únie a NATO dostatočne vysoká a spolupráca medzi členskými krajinami dostatočne intenzívna, aby pôsobili odstrašujúco pre prípadného agresora,“ tvrdí Ódor.
• Slovensko bez EÚ: Pokiaľ by Slovensko v EÚ nebolo, Progresívne Slovensko upozorňuje, že štát by nedokázal presadiť žiadne záujmy našej krajiny - politické, hospodárske ani bezpečnostné. Preto v kampani zdôrazňujú práve udržanie Slovenska v EÚ, pričom z jeho pohľadu vládni predstavitelia Slovensko svojím konaním z EÚ vytláčajú, aj keď o tom otvorene nehovoria. „Nesmieme byť však politicky naivní. Je jasné, že si to nikto nedá do programu. Ani zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry si Smer nedal do programu, a predsa to bol jeden z ich prvých krokov. Strany Smer či SNS celou svojou rétorikou neustále útočia na EÚ a vyčleňujú nás tým zo západného civilizačného okruhu.“ Hnutie pripomína aj prieskum agentúry NMS, z ktorého vyplýva, že i väčšina voličov najväčšej koaličnej strany - Smeru - si želá vystúpenie z EÚ. „Podobne to bolo aj vo Veľkej Británii, kde okrem Nigela Faragea nikto nemal v programe vystúpenie z EÚ. Potom však prišlo na referendum, Briti z EÚ vystúpili a teraz to väčšina z nich ľutuje. Opakovaniu tohto scenára na Slovensku musíme zabrániť,“ pripomína nedávne udalosti Progresívne Slovensko.

Hlas

Strana nezaslala žiadne konkrétne návrhy, na otázky vôbec nereagovala ani po opätovnej výzve.

Republika: Výroba v Európe aj za mierne vyššie náklady

• Ekonomická sila EÚ a výzvy: Od hnutia sme sa veľa návrhov smerom do budúcna nedozvedeli. Jeho predseda a europoslanec Milan Uhrík uvádza k ekonomike akurát to, že „Európa by mala prestať s hľadaním hrozieb a nepriateľov po celom svete a sústrediť sa radšej na to, ako hľadať vo svete partnerstvá a obchodné príležitosti“. Príčiny krízy a úpadku vidí akurát v „zlých politických rozhodnutiach samotných európskych politikov“, čím naráža na akúsi „dúhovú a konzumnú politiku“, čo z jeho pohľadu „rozvracia tradičný model spoločnosti“. Uhríkovi sa tiež nepozdávajú klimatické ciele EÚ definované v Európskej zelenej dohode (Green Deal). Domnieva sa, že sa tým „umelo komplikuje a predražuje výroba“. Podobne negatívne vidí protiruské energetické sankcie, lebo vraj „umelo predražili energie“. Pritom aktuálne pred letnou sezónou sa ropa Brent včera (4. 6.) obchodovala na úrovni 77,6 dolára, čo je dokonca menej ako pred anexiou Krymu Ruskom. Na porovnanie, v januári 2014 stála až o 30 dolárov viac. Navyše organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a jej spojenci na čele s Ruskom, známi ako aliancia OPEC+, sa na začiatku júna dohodli na predĺžení obmedzenia ťažby ropy až do roku 2025. Snažia sa tak tlačiť cenu nahor, čo má byť reakciou na pomalší dopyt z Číny či rast zásob v rozvinutých krajinách. Aj keď na jednej strane Uhrík vidí politiku európskych štátov s údajným „umelým predražením energií“, na druhej strane podporuje, „aby sa strategicky dôležité komponenty a výrobky vyrábali aj v Európe, hoci aj za mierne vyššie náklady“. „Vďaka tomu by sa obnovila nielen samotná výroba, ale aj výskum, vývoj a celkovo technologická spôsobilosť v daných oblastiach. Časom by sme mohli byť v týchto oblastiach opäť lídrami sveta,“ verí predseda hnutia. Za prioritu označil „zabezpečenie maximálnej autonómie“ v strategických sektoroch.
• Agresor Rusko: Ako by sa malo reagovať na zbrojenie a tiahnutie ruských vojsk na západ, sme sa nedozvedeli. Predseda hnutia reprodukoval akurát obavy Ruska z rozširovania NATO, ktoré má byť paralelou s ťažením Napoleona či Tretej ríše. „Súhlasím s tým, že vojna na Ukrajine je tragédiou, avšak nesúhlasím s tvrdením, že bola nevyprovokovaná. Veľký podiel viny na rozpútaní tohto konfliktu nesie konfliktná politika západných štátov,“ tvrdí napriek tomu, že Ukrajina si musí aj v treťom roku od začiatku plnej invázie Ruska a ostreľovania jej územia rôznymi typmi rakiet a bômb vystačiť napríklad bez západných stíhačiek F-16. Rovnako iná vojenská pomoc prichádzala od Západu oveľa neskôr, ako bola potrebná, kvôli čomu mali Rusi dostatok času „zakopať“ sa na ukrajinskom území a potom odolať minuloročnej ukrajinskej protiofenzíve. Uhrík ďalej uvádza, že vzťahy s východnými krajinami treba „normalizovať“, a to vďaka diplomacii, dialógu a úprimnej snahe o pochopenie protistrany.
• Slovensko bez EÚ: Uhrík si myslí, že EÚ je na najlepšej ceste k znefunkčneniu a možno aj rozpadu. Podporuje „rozumnú hospodársku spoluprácu európskych štátov“. Uvedomuje si však aj riziká a hrozby. „Európske štáty osamotene by v modernom svete asi sotva dokázali konkurovať superveľmociam z iných kontinentov. Avšak sme za to, aby bola táto európska spolupráca vyvážená a férová,“ uvažuje. Aktuálne preto presadzuje podľa vlastných slov reformu EÚ na „čisto hospodárske združenie suverénnych štátov“.

KDH: Podporujeme prehodnotenie zelených cieľov

• Ekonomická sila EÚ a výzvy: Strana považuje za potrebné, aby sa EÚ s „plnou rozhodnosťou“ vrátila k pôvodným cieľom a hodnotám, na ktorých bola založená, a riešila otázky, ktoré sa dotýkajú problémov bežného človeka a na ktoré má zároveň právomoci. Očakáva od toho menej dôvodov na polarizáciu názorov voči EÚ alebo pokusov jej znefunkčnenia zo strany členských štátov. Nerealistické ciele v zelenej oblasti považuje KDH za ekonomické ohrozenie - ak nestoja na „racionálnej rovnováhe medzi ochranou životného prostredia a ochranou našej hospodárskej konkurencieschopnosti, poľnohospodárstva a živobytia ľudí“. „Pozornosť treba venovať existujúcim stratégiám v priemysle a poľnohospodárstve, ktoré pomáhajú dosahovať stanovené zelené ciele a neohrozujú konkurencieschopnosť európskych krajín,“ píše strana. Veľkou chybou je podľa nej stanovenie termínu na ukončenie predaja áut so spaľovacími motormi v roku 2035. „Môže mať nesmierne negatívny dopad na našu ekonomiku, najmä v čase, keď čelíme veľkým geopolitickým hrozbám,“ predpokladajú kresťanskí demokrati. Presadzujú preto aj revíziu Európskej zelenej dohody. Strana ďalej podporuje legislatívne zmeny v oblasti zvyšovania hospodárskej bezpečnosti a sebestačnosti či potravinovej suverenity. Pripomína, že ich europoslankyňa Miriam Lexmann sa ako spravodajkyňa mala intenzívne podieľať na tvorbe Aktu o dostupnosti kritických surovín a ako tieňová spravodajkyňa vyrokovala nový nástroj proti ekonomickému nátlaku.
• Agresor Rusko: KDH odkazuje, že dlhodobo poukazuje na hrozby, ktoré pre slovenskú bezpečnosť predstavujú autoritárske režimy. Konštatuje, že jej europoslankyňu za „jasné postoje a aktivity voči Číne a ochranu ľudských práv“ v roku 2021 čínsky režim sankcionoval.
• Slovensko bez EÚ: Strana hovorí, že asi žiadna z členských krajín EÚ dnes nemá pripravené scenáre na samostatný postup v ekonomickej či obrannej politike pre prípad znefunkčnenia EÚ. „Preto nepovažujeme takúto možnosť v súčasnosti za uskutočniteľnú,“ odkazuje.

SaS: Znížiť reguláciu a dane

• Ekonomická sila EÚ a výzvy: Ján Oravec apeluje, že treba zastaviť ekonomickú stagnáciu a podkopávanie ekonomiky nesprávnym mixom politík. „Aby Európa opäť našla stratenú dynamiku, musí sa vrátiť k princípom trhovej ekonomiky s nízkymi daňami a nižšou byrokraciou, ktorej kľúčovým faktorom je podnikateľská iniciatíva a nie veľkolepé nepremyslené projekty financované z peňazí daňových poplatníkov,“ konštatuje. Nabáda preto na „zásadné“ zníženie množstva regulácií a odbyrokratizovanie, čo podľa neho prinesie, že súkromný sektor sa opäť stane zdrojom prosperity. Ohľadom návratu výroby strategických výrobkov do Európy Oravec odkazuje na sformulované návrhy v ich Bratislavskej deklarácii o budúcnosti EÚ. V nej hovoria, že európske zoskupenie bude úspešné okrem iného vtedy, ak „zachová otvorenosť pri dovozoch strategických surovín namiesto snahy o sebestačnosť za akúkoľvek cenu“ a bude kladený „dôraz na diverzifikáciu dodávateľských kanálov, nie na protekcionizmus“. Pri lepšej ochrane občanov a prispievaní k medzinárodnému mieru a bezpečnosti vníma kandidát ako dôležité zvážiť, ako presne by mala EÚ „znižovať riziká“ vo svojich vonkajších ekonomických vzťahoch bez toho, aby sa vzdala výhod voľného obchodu. Hovorí o zvážení možných bezpečnostných rizík pri výrobe strategických…

tags: #politické #napätie #vo #svete #príčiny #a