Neplatnosť právneho úkonu pre neurčitosť podmienky

Úvod

Neplatnosť právneho úkonu je závažná skutočnosť, ktorá má vplyv na práva a povinnosti účastníkov právneho vzťahu. Jedným z dôvodov neplatnosti právneho úkonu môže byť neurčitosť podmienky, ktorá je jeho súčasťou. Tento článok sa zaoberá problematikou neplatnosti právneho úkonu z dôvodu neurčitosti podmienky, pričom vychádza z platnej právnej úpravy a relevantnej judikatúry.

Druhy neplatnosti právnych úkonov

Právne úkony môžu byť postihnuté dvoma druhmi neplatnosti: absolútnou a relatívnou.

Absolútna neplatnosť

Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a hľadí sa naň, akoby nikdy nebol urobený (ex tunc). Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu (napr. zmluvy alebo výpovede) je, že právny úkon nemá žiadne právne účinky. Ak ide napríklad o zmluvu, absolútne neplatná zmluva nikoho nezaväzuje. Ak dôjde k plneniu na základe neplatného právneho úkonu, má druhá strana právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Relatívna neplatnosť

V § 40a Občianskeho zákonníka sú uvedené prípady, v ktorých sa právny úkon považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je právnym úkonom dotknutý, nedovolá tejto neplatnosti. Dovolať sa neplatnosti možno buď oznámením druhému účastníkovi právneho úkonu, alebo aj v súdnom konaní. Keď sa dotknutá osoba dovolá relatívnej neplatnosti právneho úkonu, má to spätné účinky (ex tunc) ku dňu, kedy došlo k neplatnému právnemu úkonu (napr. deň uzavretia zmluvy). Absolútnej neplatnosti sa možno dovolať (súdnou žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu) kedykoľvek, pri relatívnej neplatnosti možno namietať premlčanie. Ak by sa dotknutá osoba dovolala relatívnej neplatnosti po troch rokoch, druhý účastník právneho úkonu môže použiť námietku premlčania.

Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu).

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Neurčitosť podmienky ako dôvod neplatnosti právneho úkonu

Neurčitosť podmienky môže spôsobiť neplatnosť právneho úkonu. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Ak podmienka, ktorá je súčasťou právneho úkonu, nie je určitá, môže to viesť k neplatnosti celého právneho úkonu.

Určitosť zmluvy o prevode nehnuteľností

Pre posúdenie určitosti zmluvy o prevode nehnuteľností - pozemkov je významný len prejav vôle vyjadrený v písomnej forme. Ak je preto písomná zmluva o prevode týchto nehnuteľností objektívne neurčitá (pozemky neboli označené parcelným číslom, obcou a katastrálnym územím, v ktorom ležia), je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná.

Výklad právneho úkonu

Ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať súd aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania.

Princípy výkladu zmlúv

Existuje niekoľko základných princípov výkladu zmlúv, ktoré sa uplatňujú pri posudzovaní platnosti právnych úkonov.

Výklad contra proferentem

Ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany.

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

Priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy

Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou.

Dôsledky neplatnosti právneho úkonu

Dôsledkom neplatnosti právneho úkonu je, že tento právny úkon nespôsobuje právne následky, ktoré by inak spôsobil, ak by bol platný. V závislosti od druhu neplatnosti (absolútna alebo relatívna) sa tieto dôsledky môžu líšiť.

Plnenie na základe neplatného právneho úkonu

Ak dôjde k plneniu na základe neplatného právneho úkonu, vzniká na strane prijímateľa plnenia bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať tomu, kto plnenie poskytol.

Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby

tags: #neplatnosť #právneho #úkonu #pre #neurčitosť #podmienky