
Článok sa zaoberá definíciou a významom pokusu o zmier, a to najmä v kontexte obchodných a právnych vzťahov. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto tému, od definície a legislatívneho rámca, cez praktické využitie v obchodnom styku, až po jeho úlohu v rozvodovom konaní. Dôraz sa kladie na praktické aspekty a využitie pokusu o zmier v rôznych situáciách, s cieľom objasniť jeho význam a prínos pre všetky zúčastnené strany.
Slovník slovenského jazyka definuje zmier ako zmierenie, teda odstránenie rozporov, sporov a nezhôd. V právnom kontexte pokus o zmier predstavuje mimosúdne úsilie o dosiahnutie dohody medzi stranami sporu, s cieľom vyhnúť sa súdnemu konaniu.
Právne predpisy Slovenskej republiky neukladajú všeobecnú povinnosť uskutočniť pokus o zmier pred podaním žaloby. Avšak, v niektorých prípadoch, ako napríklad v sporoch vyplývajúcich z členstva v určitých združeniach alebo organizáciách, ktoré majú v stanovách záväzok riešiť spory prednostne pokusom o zmier, je tento krok nevyhnutný.
V minulosti bolo možné na súde požiadať o vykonanie zmieru. Išlo o samostatné zmierovacie konanie, ktoré nebolo v praxi často využívané. V prípade, ak sme mali spor a druhá strana bola naklonená zmieru, bol podaný návrh na súd a súd zmier schválil. Zmierovacie konanie bolo v roku 2016 zrušené prijatím nového sporového poriadku. V súčasnosti je súdny zmier prípustný len v prípadoch, kedy už bola podaná riadna žaloba.
V obchodnom styku sa pokus o zmier využíva najčastejšie pri riešení sporov týkajúcich sa neuhradených faktúr. Aj keď zákon neukladá povinnosť zasielať upomienky alebo predžalobné výzvy pred podaním žaloby, je logické a v praxi bežné, že sa veriteľ snaží dlžníka skontaktovať a upozorniť ho na neuhradenie dlhu.
Prečítajte si tiež: Riziká a dôsledky podvodného získavania invalidného dôchodku
V prípade neuhradenej faktúry sa dlžníkovi štandardne zasiela upomienka. Dôležité je formulovať text upomienky neutrálnym tónom, vyhýbať sa obviňovaniu a ponechať priestor pre vysvetlenie zo strany dlžníka.
Ak upomienky nevedú k úhrade dlhu, odporúča sa zaslanie pokusu o zmier. Pokus o zmier by mal byť formulovaný ako prejav snahy o zmierlivé riešenie dohodou, s cieľom nájsť riešenie vhodné pre obe strany.
„Vážený obchodný partner, doposiaľ nám nebola uhradená faktúra č. 19005 zo dňa 2.1.2019 v celkovej výške 20 000,- €, so splatnosťou 16.1.2019. V tejto veci sme Vám zasielali dve upomienky, na ktoré sme dodnes nedostali spätnú väzbu. Keďže naše obchodné vzťahy boli doposiaľ korektné a faktúry ste uhradili vždy včas, domnievame sa, že na Vašej strane nastali okolnosti, ktoré Vám neumožnili faktúru uhradiť. Máme záujem, aby sme tento problém vyriešili zmierlivo a našli riešenie vhodné pre obe strany. Veríme, že tento pokus o zmier nezostane nepovšimnutý a obratom sa k nášmu návrhu vyjadríte.“
Dohoda o zmieri môže zahŕňať odklad splatnosti faktúry s vyčíslením úrokov, splátkový kalendár alebo poskytnutie záruky zo strany dlžníka. Dôležité je, aby dohoda zohľadňovala stav, ktorý problém zapríčinil, a možnosti oboch strán.
Ak pokus o zmier nevedie k dohode, posledným krokom pred podaním žaloby by mala byť predžalobná výzva, spravidla vypracovaná právnikom. Predžalobná výzva by mala byť vecná, so stručným zhodnotením stavu, lehotou na splnenie si povinnosti a upozornením na následky.
Prečítajte si tiež: O kontroverznom Stanfordskom väzenskom experimente
„Vážený obchodný partner, doposiaľ nám nebola uhradená faktúra č. 19005 zo dňa 2.1.2019 v celkovej výške 20 000,- €, so splatnosťou 16.1.2019. V tejto veci sme Vám zasielali dve upomienky a pokus o zmier, na ktoré sme dodnes nedostali spätnú väzbu. Vzhľadom na tieto skutočnosti Vás vyzývame na úhradu dlžnej čiastky v lehote 15 dní. V opačnom prípade budeme vymáhať dlžnú čiastku súdne, spolu s úrokmi z omeškania a trovami právneho zastúpenia a trovami súdneho konania, čím Vám vzniknú ďalšie náklady.“
Uvedený postup (upomienka, pokus o zmier, predžalobná výzva) sa považuje za ideálny prístup k dlžníkovi, avšak nie je záväzný. Spôsob vymáhania dlhov by mal byť v súlade s obchodnou politikou spoločnosti. Dôležité je komunikovať s druhou stranou, postupovať systematicky a nezostať pri riešení problému nečinný.
Aj v rozvodovom konaní zohráva pokus o zmier dôležitú úlohu. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku má súd povinnosť viesť manželov v konaní o rozvod k ich zmiereniu. Táto povinnosť sa prejavuje najmä v podobe odporúčaní manželom, ktoré majú viesť k odstráneniu príčin rozvratu.
Povinnosť súdu usilovať sa o zmierenie manželov v tomto konaní ale neznamená možnosť skončiť konanie o rozvod manželstva súdnym zmierom, keďže OSP to nepripúšťa.
Konanie o rozvod sa má viesť k odstráneniu príčin rozvratu manželstva, preto táto procesná povinnosť súdu vzniká až keď súd zistí príčiny rozvratu. Pokus o zmierenie manželov by mal preto súd uskutočniť len na pojednávaní a to spravidla po skončení dokazovania.
Prečítajte si tiež: Viac o pokuse o sociálny štát
Úprava prerušenia rozvodového konania v §110 a §111 OSP oprávňuje súd v konaní o rozvod na rozdiel od iných konaní prerušiť konanie vždy, ak to účastníci zhodne navrhnú, alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na pojednávanie. Pri zhodnom návrhu na prerušenie konania dokonca súd ani neskúma či prerušenie konania sa prieči účelu konania alebo záujmu spoločnosti. Po prerušení konania v týchto prípadoch súd opätovne začne konať na návrh vo veci až po uplynutí troch mesiacov.
Francúzsky občiansky zákonník rozlišuje rozvod na základe vzájomnej dohody, rozvod na základe akceptovania, že manželstvo neplní svoj účel, rozvod z dôvodu trvalého rozvratu manželských vzťahov a rozvod z viny niektorého z manželov. Tejto hmotnoprávnej úprave sa prispôsobila aj procesnoprávna, ktorá tak ustanovuje osobité procesné pravidlá pre rozvod na základe vzájomnej dohody a pre ostatné druhy rozvodov.
Okrem samotného pokusu o zmier je dôležité venovať pozornosť aj prevencii vzniku sporov a zabezpečeniu pohľadávok.
V praxi sa odporúča zvoliť si vhodnú formu riadenia a zabezpečenia pohľadávok tak, aby prípadná nesolventnosť obchodného partnera neohrozila existenciu a úspešnosť podnikateľskej činnosti firmy. Na zabezpečenie pohľadávok sa v praxi využívajú rôzne nástroje, ako napr.
Pohľadávky majú zásadný vplyv na celkovú hodnotu podniku, pričom likvidnosť pohľadávok je pre platobnú schopnosť podniku životne dôležitá. Aktuálne prebiehajúca pandémia a výpadky príjmov spôsobili, že vo firmách sa čoraz viac hromadia pohľadávky po lehote splatnosti. Niektoré sa stávajú nevymožiteľnými a firmy začínajú čeliť druhotnej platobnej neschopnosti, kedy sa podnik stane insolventný a nebude schopný uhradiť svoje vlastné záväzky z dôvodu extrémne dlhej doby inkasa pohľadávok svojich odberateľov.