
Rozvod je komplexný proces s rozsiahlymi dôsledkami pre všetkých zúčastnených, najmä pre deti. Hoci sa v súčasnosti stáva bežnejším riešením problémov v rodine, jeho dopad na dieťa a jeho ďalší život je značný, bez ohľadu na vek, v ktorom dieťa rozvodom prechádza. Tento článok sa zameriava na poradenstvo pri rozvode s cieľom minimalizovať negatívne dopady na rodinu a dieťa, pričom reflektuje krízu manželstva a rodiny v súčasnej spoločnosti.
Manželstvo, tradične chápané ako trvalé spoločenstvo muža a ženy s cieľom založenia rodiny a výchovy detí, prechádza v súčasnosti krízou. Rozvod, kedysi považovaný za ojedinelý jav, je dnes bežnou súčasťou života a spoločnosť ho už neposudzuje tak negatívne ako v minulosti. Manželia sa rozvádzajú z rôznych, niekedy až absurdných príčin, pričom najviac zasiahnuté bývajú práve deti. Rodičia si často neuvedomujú, ako sa správajú, ako to ich dieťa vníma a aké následky to môže zanechať na jeho živote.
Manželstvo je v slovenskom rodinnom práve zakotvené ako trvalé spoločenstvo muža a ženy, ktorého hlavným účelom je založenie rodiny a výchova detí. Toto spoločenstvo, založené na právnom vzťahu, je postavené na zásadách dobrovoľnosti a rovnoprávnosti. Manželstvo je zväzkom jedného muža a jednej ženy, ktorý bol uzavretý spôsobom ustanoveným alebo uznaným slovenskou republikou.
Manželstvo sa často vymedzuje ako inštitúcia, ktorá zabezpečuje niektoré úlohy, či funkcie v spoločnosti. Takto chápané manželstvo upravuje vzťahy medzi dvoma ľuďmi, a to predovšetkým majetkové a právne.
Rodina je charakterizovaná príchodom dieťaťa, a to biologickým alebo adoptívnym spôsobom. Ak chýba dieťa, nemožno hovoriť o rodine. Ak chýba rodič, možno hovoriť o neúplnej rodine. Rodina je sociálna skupina, ktorá je zložená z dvoch alebo viacerých osôb žijúcich spolu v jednej domácnosti, ktoré sú spojené manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami. Možno ju charakterizovať aj ako primárnu, neformálnu a intímnu sociálnu skupinu a základnú spoločenskú jednotku, ktorá je často považovaná za kolísku ľudstva a výchovy.
Prečítajte si tiež: Bakalárske práce v sociálnej práci: zameranie na seniorov
Manželstvo od jeho začiatku prechádza niekoľkými dôležitými fázami:
"Kríza je všeobecne označovaná ako reakcia na situáciu, ktorú jednotlivec nemôže vyriešiť bežným spôsobom." Kríza rodiny súvisí s dnešnou dobou. Medzi základné faktory, ktoré spúšťajú krízu v súčasných rodinách, považujeme:
Rozvod bol donedávna pre väčšiu časť spoločnosti niečím ojedinelým. Avšak, v súčasnosti, kedy sú rozvody častým javom, ani spoločnosť ich neposudzuje tak negatívne ako kedysi. Vychádzajúc zo štatistík Štatistického úradu Slovenskej republiky, v roku 2007 bolo 13 048 manželstiev ukončených rozvodovým konaním. Medzi hlavné príčiny rozvodu zaraďujeme:
Stúpa počet dospelých a detí, na ktorých rozvod zanecháva dôsledky. Deti zostávajú väčšinou v starostlivosti matky, stávajú sa súčasťou neúplnej rodiny. Neúplná rodina môže byť v súčasných sociálno-ekonomických podmienkach zdrojom frustrácií pre všetkých členov (nedostatočné finančné prostriedky na živobytie).
Rodičia sú v období rozvodu obvykle menej vnímaví k detským potrebám. Riešia akútne problémy ich vzťahu a na iné im už nezostáva síl. Nie je totiž neobvyklé, že rodičia v týchto situáciách, plných konfliktov, nadávok a hádok obhajujú svoje vlastné záujmy. Dieťa sa tak ocitá v rôznych situáciách, keď sa ho rodičia snažia za každú cenu získať (až kúpiť) na svoju stranu, resp. manipulujú ho. Takéto správanie negatívne ovplyvní jeho detské prežívanie.
Prečítajte si tiež: Právna pomoc a dlhy v Nitre
Vzhľadom na negatívne dopady rozvodu na rodinu a dieťa je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Prohuman poradenstvo pri rozvode sa zameriava na minimalizovanie negatívnych dopadov rozvodu na všetky zúčastnené strany, najmä na dieťa. Cieľom je pomôcť rodičom zvládnuť rozvodový proces čo najmenej traumatizujúcim spôsobom a zabezpečiť, aby boli potreby dieťaťa prioritou.
Prohuman poradenstvo pri rozvode zahŕňa:
Ciele prohuman poradenstva pri rozvode sú:
Poradenstvo pre rodiny, ktoré majú problémy s dlhmi, by malo zahŕňať činnosť viacerých odborníkov. Tí by rodinám mali poskytnúť informácie o ich právnych nárokoch. Na sociálnom poradenstve ako odbornej forme pomoci by sa mali podieľať odborníci z rôznych oblastí. Mali by to byť najmä sociálni pracovníci - poradcovia ale i psychológovia, právnici a ekonómovia.
Sociálne poradenstvo rodinám v dlhoch môže poskytovať viacero subjektov, podľa novej legislatívy poskytovateľov sociálnych služieb. Ich úroveň je ovplyvnená samotnou štruktúrou, ich organizáciou a personálnym zabezpečením.
Prečítajte si tiež: Znevýhodnení uchádzači o zamestnanie na Slovensku
Celé sociálne poradenstvo ako profesionálna činnosť by sa mala vyznačovať určitými charakteristickými znakmi. Tie majú za následok to, že sociálne poradenstvo sa výrazne odlišuje od bežného, laického poradenstva, ktorým máme na mysli „radenie si“. Medzi tieto znaky patrí napr. nezaujatosť.
Vývinová psychológia zdôrazňuje vplyv ranného detstva na ďalší vývin človeka. Z toho dôvodu je veľmi dôležité, aby boli uspokojené všetky potreby dieťaťa už od narodenia. Napĺňanie biologických potrieb je nevyhnutnou, avšak nie jedinou podmienkou zdravého a harmonického vývinu. Významnú úlohu v rannom veku zohráva aj stálosť prostredia a osoby, ktorá sa o dieťa primárne stará.
John Bowlby bol významný psychiater a psychoanalytik, ktorý na základe svojich zistení koncipoval teóriu vzťahovej väzby, ktorá predpokladá, že dieťa má pudovú tendenciu naviazať sa na matku alebo materskú osobu. Podľa teórie vzťahovej väzby je každé dieťa už od narodenia geneticky vybavené, aby hľadalo osobu, ktorá mu môže zabezpečiť ochranu a bezpečie. Jedná sa o potrebu, ktorá bola evolučne vytvorená.
Na vzniku vzťahovej väzby sa podieľa senzorický aparát dieťaťa umožňujúci orientáciu na osobu matky. Rovnako dôležitý je aj motorický aparát zabezpečujúci kontakt s touto osobou a ,,signálny aparát,, ako napríklad džavotanie a pohyby rúk.
Bezpečne pripútané deti reagujú podľa očakávania. Sú znepokojené ak je matka neprítomná a tešia sa, keď sa vráti. Na druhej strane aj matka reaguje na dieťa tak, aby uspokojila jeho aktuálne prejavenú potrebu.
Základným predpokladom pre vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby je podľa autora to, aby osoba, ktorá sa o dieťa stará prejavila čo najjemnocitnejšie reakcie v rôznych situáciách. To znamená, že má byť schopná správne vnímať a interpretovať signály dieťaťa a reagovať na tieto signály rýchlo a primerane.
Bezpečná vzťahová väzba má dve dôležité funkcie. Poskytuje dieťaťu emocionálnu istotu a umožňuje mu objavovať svet. Výskumy životných udalostí v rannom detstve potvrdili existenciu určitých protektívnych faktorov v súvislosti s duševnými poruchami. Poukázali na skutočnosť, že stabilný a dôverný vzťah aspoň s jednou osobou pôsobí ako protektívny faktor a chráni pred duševnou poruchou.
Narušenie vývinu citovej väzby môže mať za následok vznik úzkostnej alebo neistej väzby. Deti s neistou - vyhýbavou vzťahovou väzbou pri odlúčení od svojej matky alebo inej blízkej osoby neprejavujú skoro žiadny protest. Tým, že tú osobu ignorujú, dávajú navonok najavo, že odlúčenie nevnímajú ako problém.
Deti s neistou - ambivalentnou vzťahovou väzbou na odlúčenie a neprítomnosť matky alebo inej osoby pre vzťahovú väzbu reagujú veľmi intenzívne. Protestujú, plačú a sú viditeľne vystresované. Veľmi prudko reagujú už pri najmenšom odlúčení od matky.
Význam rodiny v postmodernom svete rastie priamo úmerne s tým, ako si ľudstvo nevie poradiť s celosvetovými problémami. V minulosti bola rodina hospodársky sebestačnou bunkou, rodičia pracovali doma a deti ich bezprostredne pozorovali, teda výchova sa realizovala spontánne.
Mnohé tradičné hodnoty sa zmenili, spochybnili, ale hodnota rodiny sa spochybňuje len zriedkakedy. Ľudská spoločnosť je však zasahovaná rôznymi civilizačnými problémami, ktoré neobchádzajú ani rodinu. Preto jedna z naliehavých úloh, ktorú sa odborníci usilujú riešiť je posilnenie úlohy rodiny. Od nej totiž očakávajú následnú zmenu mnohých problémov, keď nie pre prítomnosť, tak aspoň blízku budúcnosť.
tags: #poradenstvo #pri #rozvode #prohuman