Zdravotné poistenie a nemocenské dávky počas PN a nezamestnanosti na Slovensku

Strata zamestnania je náročná životná situácia, ktorú môže ešte viac skomplikovať choroba alebo úraz. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zdravotnom poistení a nároku na nemocenské dávky počas práceneschopnosti (PN) a nezamestnanosti na Slovensku. Cieľom je poskytnúť praktické rady a informácie pre tých, ktorí sa ocitli v takejto situácii.

Nemocenské poistenie a podmienky nároku na dávky

Sociálne poistenie na Slovensku je povinné verejnoprávne poistenie, ktoré zabezpečuje občanov pred rizikovými životnými situáciami prostredníctvom platenia odvodov a poberania dávok. Ak z rôznych dôvodov nemôžete pracovať (choroba, materská dovolenka a pod.), stratíte zamestnanie alebo dovŕšite dôchodkový vek, budú vám poskytnuté sociálne dávky, ktoré vám pomôžu prekryť obdobie bez príjmu.

Nemocenské poistenie je jednou z častí sociálneho poistenia. Z neho sa poskytujú nemocenské dávky v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Je dôležité nemýliť si nemocenské poistenie so zdravotným poistením. Účelom nemocenského poistenia je zabezpečiť príjem po dovŕšení dôchodkového veku alebo v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (v prípade zlého zdravotného stavu a pod.).

Všeobecné podmienky nároku na nemocenské

Pre nezamestnaného, ktorý chce uvažovať o nároku na nemocenské dávky, je kľúčové splnenie všeobecnej podmienky nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky si musel minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie. Môže ísť o kombináciu odvodov zo živnosti, zamestnania alebo dobrovoľného poistenia.

Ochranná lehota

Dôležitý je aj moment, kedy sa nezamestnaný stal práceneschopným od ukončenia posledného pracovného pomeru alebo živnosti. Po ukončení zamestnania alebo podnikania platí tzv. ochranná lehota, ktorá je 7 dní. Ak sa bývalý zamestnanec alebo živnostník stane práceneschopným počas tejto ochrannej lehoty, má nárok na nemocenské dávky. Ak sa uchádzač o prácu stane práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nemá nárok na poberanie nemocenských dávok. V prípade takejto pracovnej neschopnosti je potrebné informovať úrad práce o tomto fakte.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad ŤZP

Výška a trvanie nemocenských dávok

Výška nemocenskej dávky je 55 % z vymeriavacieho základu a môžete byť práceneschopný maximálne 52 týždňov.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. januára 2023 je pre oprávnených lekárov povinné vystavovanie PN elektronicky (ePN). Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Vďaka ePN nemusíte Sociálnej poisťovni podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Zamestnávateľ získava údaje o vašej ePN zo Sociálnej poisťovne prostredníctvom eSlužieb.

Kedy vzniká nárok na nemocenské?

• Zamestnanec: Ak vaša práceneschopnosť trvá dlhšie ako 10 dní, Sociálna poisťovňa začína vyplácať nemocenské od 11. dňa práceneschopnosti. Počas prvých 10 dní dostáva zamestnanec náhradu príjmu od zamestnávateľa.
• SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba: Nárok na nemocenské vzniká od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Podpora v nezamestnanosti

Podpora v nezamestnanosti je dočasná dávka, ktorá vám pomôže preklenúť obdobie bez práce. Zaevidovanie sa na úrade práce po strate zamestnania nie je povinné, no môže vám ušetriť starosti. Ak to spravíte do 10 dní, zaradia vás do evidencie od nasledujúceho dňa po skončení práce. Ak sa prihlásite neskôr, evidencia začne až dňom podania žiadosti.

Podmienky nároku na podporu v nezamestnanosti

Nárok na dávku v nezamestnanosti má každý, kto je registrovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a počas posledných štyroch rokov pred registráciou mal platené poistenie v nezamestnanosti aspoň 730 dní (dva roky).

Podporu v nezamestnanosti nezískate vtedy, ak ste neboli poistený dostatočne dlhý čas (teda aspoň 730 dní), ak ste poberateľom dôchodku, ak nie ste evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

Prečítajte si tiež: Zdravotné postihnutie na Slovensku

Výška a dĺžka podpory v nezamestnanosti

Výška podpory v nezamestnanosti je 50 % z priemernej hrubej mzdy za posledné dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Počíta sa z denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je priemer vašich denných príjmov za posledné dva roky pred tým, ako sa zaregistrujete ako nezamestnaný. Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac.

Dĺžka podpory je maximálne pol roka.

Ako vybaviť podporu v nezamestnanosti

Od 1. júla 2020 možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Spraviť tak môžete priamo pri prihlasovaní sa na úrad práce v tlačive "Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie", ktoré už slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac). Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie.

Povinnosti poberateľa dávky v nezamestnanosti

Každý, kto má nárok na sociálne dávky ako podpora v nezamestnanosti, sa musí pravidelne hlásiť na úrade práce. Dĺžka evidencie na úrade práce nie je časovo obmedzená. Vyradia vás, ak si nájdete zamestnanie alebo v prípade, že s úradom nespolupracujete.

Evidencia na úrade práce a jej dopady

Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia a nezapočítava sa ani do odpracovaných rokov. Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate.

Prečítajte si tiež: Platiteľ zdravotného poistenia: Výsluhový dôchodca

Daňové priznanie a podpora v nezamestnanosti

Za rok 2024 (podávané v roku 2025) ste povinný podať daňové priznanie, ak vaše celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 823,24 eura. Do tejto sumy sa nezapočítavajú a oslobodené od dane sú dávky a podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti.

Zdravotné poistenie počas nezamestnanosti

Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate.

Ak nie ste zamestnaný ani samostatne zárobkovo činná osoba, môžete sa stať dobrovoľne nezamestnanou osobou. Nezamestnaným osobám nevzniká zákonná povinnosť prihlásiť sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad) podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o službách zamestnanosti).

Povinnosti dobrovoľne nezamestnanej osoby

Dobrovoľne nezamestnaná osoba nemá povinnosť platiť odvody na sociálne poistenie, avšak aj napriek tomu sa môže rozhodnúť dať sa dobrovoľne poistiť. Dobrovoľne nezamestnaná osoba sa napríklad nemôže dať poistiť iba nemocensky alebo iba v nezamestnanosti. Osoba, ktorá je dobrovoľne dôchodkovo poistená, musí zároveň platiť poistné aj do rezervného fondu solidarity.

Výška vymeriavacieho základu, z ktorého sa odvádza poistné je suma určená poistencom, ktorá však nemôže byť nižšia, než je minimálny vymeriavací základ. Minimálny vymeriavací základ predstavuje 50% priemernej mesačnej mzdy spred 2 rokov, aktuálne z roku 2023, čo činí 715 eur.

Samoplatiteľ zdravotného poistenia

Pokiaľ ste sa stali samoplatiteľom, máte povinnosť zdravotnej poisťovni túto zmenu oznámiť.

Dobrovoľné poistenie

Ak nie ste povinne poistení a chcete sa zabezpečiť v prípade neočakávaných situácií, môžete sa rozhodnúť pre dobrovoľné poistenie. Môžete si vybrať jeden samostatný druh poistenia, alebo viaceré poistenia v rámci piatich balíkov, ktoré ponúka Sociálna poisťovňa.

Kto sa môže dobrovoľne poistiť?

• Nezamestnaný (napr. študent)
• SZČO, ktorej hrubý príjem nepresiahol stanovenú hranicu a nevznikla jej povinnosť platby povinného poistenia
• Policajtka/policajt alebo profesionálna vojačka/vojak, ktorí sú súčasne nemocensky zabezpečení podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

Kto sa nemôže dobrovoľne poistiť?

• Povinne nemocensky poistený (zamestnanec, SZČO, ktorej príjem presiahol stanovenú hranicu a musí si platiť povinné poistenie)
• Osoba s priznaným starobným, predčasným starobným, či invalidným dôchodkom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (t. j. odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku) a poberateľ akéhokoľvek invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku (t. j. čerpáte rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu).

Doplnkové poistenie práceneschopnosti

Pre zabezpečenie výplaty dennej dávky v prípade práceneschopnosti je možné uzatvoriť doplnkové poistenie práceneschopnosti. Výhodné je tiež mať úrazové pripoistenie, ktoré môže byť poisťované samostatne.

Rozhodujúce obdobie pre určenie DVZ

Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ sa určuje nasledovne:

• Zamestnanec:
  • Nemocenské poistenie trvá nepretržite najmenej od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka.
  • Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka.
  • Predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).
• SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba):
  • Nemocenské poistenie trvá nepretržite najmenej od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka.
  • Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka.
  • Predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).
• DNPO (dobrovoľne nemocensky poistená osoba):
  • Nemocenské poistenie trvá nepretržite najmenej od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka.
  • Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka.
  • Predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).

Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia.

tags: #zdravotné #poistenie #počas #PN #a #nezamestnanosti