
Tento článok sa zaoberá definíciou a rôznymi aspektmi porušenia povinnosti, vrátane súvisiacich právnych postupov a judikatúry. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike pre široké spektrum čitateľov.
Porušenie povinnosti predstavuje nesplnenie alebo porušenie záväzku, ktorý vyplýva zo zmluvy, zákona alebo iného právneho predpisu. Môže mať rôzne formy a dôsledky, a preto je dôležité poznať jeho definíciu a právne aspekty.
Konanie o nesplnení povinnosti je mechanizmus, ktorým Európska komisia alebo členský štát EÚ kontroluje, či iný členský štát plní povinnosti vyplývajúce z práva EÚ.
Konanie o nesplnení povinnosti začína obligatórnym predsúdnym konaním, ktoré je nevyhnutné pre samotné súdne konanie. Toto konanie začína formálnym oznámením, v ktorom Európska komisia informuje členský štát o dôvodoch, pre ktoré sa domnieva, že došlo k porušeniu povinností. Členský štát má následne dva mesiace na to, aby formálnou odpoveďou reagoval a uviedol argumenty, ktoré vyvracajú tvrdenia Komisie. Ak Komisia nepovažuje argumenty členského štátu za relevantné, môže vydať odôvodnené stanovisko, ktoré musí byť v súlade s formálnym oznámením a obsahovať výrok a odôvodnenie. Ak členský štát nevyhovie stanovisku v stanovenej lehote, Komisia môže podať žalobu na Súdny dvor EÚ. Obdobné predsúdne konanie sa vyžaduje aj v prípade, ak chce konanie pred Súdnym dvorom iniciovať členský štát.
Predmetom žaloby v konaní o porušení Zmluvy musí byť určenie porušenia a musí byť totožný s predmetom predbežného konania. Súdny dvor EÚ má právomoc rozhodnúť o žalobe, ak je dôvodná a protiprávny stav trvá aj v čase podania žaloby. Výnimkou je situácia, keď existuje právny záujem na vydaní rozsudku aj napriek tomu, že protiprávny stav bol už odstránený.
Prečítajte si tiež: Dôsledky porušenia striedavej starostlivosti
Protiprávne konanie, ktoré je predmetom rozhodovania Súdneho dvora EÚ, je akékoľvek konanie proti komunitárnemu právu, a to vo forme komisívnej i omisívnej, bez ohľadu na to, ktorý orgán v danej situácii konal. Za porušenie Zmluvy sa považuje každé konanie členského štátu, pri ktorom členský štát neaplikuje vôbec alebo neaplikuje ustanovenie komunitárneho práva.
Žaloba o neplatnosť je nástroj na zabezpečenie súladu sekundárneho práva s primárnym právom EÚ. Umožňuje preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií EÚ.
Predmetom žaloby o neplatnosť sú právne záväzné akty, teda tie, ktoré boli vydané vo forme nariadenia, smernice alebo rozhodnutia. Podstatné je, či akt vyvoláva právne následky, nie jeho právna povaha alebo forma. U neprivilegovaných žalôb (žalôb podaných fyzickými a právnickými osobami) je predmet žaloby obmedzený len na rozhodnutia, ktoré boli vydané voči žalobcovi alebo tretej osobe.
Článok 230 Zmluvy o založení ES vymedzuje hlavné dôvody pre podanie žaloby o neplatnosť, ktoré sa týkajú oblasti hmotného práva:
Tieto žalobné dôvody vychádzajú z francúzskeho správneho procesu a vytvárajú relatívne široký základ preskúmavacieho práva súdu.
Prečítajte si tiež: Vplyv mentálneho postihnutia na trestnú zodpovednosť
Súd môže žalobu zamietnuť alebo jej vyhovieť. Vyhovenie žalobe má za následok úplné alebo čiastočné zrušenie napadnutého aktu. Rozsudok je platný voči všetkým, má konštitutívnu povahu a ruší napadnutý akt s účinkami od samotného počiatku (ex tunc). V rámci rešpektovania základných právnych zásad môže súd označiť tie účinky zrušeného aktu, ktoré sú aj naďalej v platnosti.
Konanie o prejudiciálnej otázke je mechanizmus, v rámci ktorého Európsky súdny dvor zjednocuje rozhodovaciu činnosť vnútroštátnych súdov členských štátov pri aplikácii a výklade práva Európskej únie. Ide o inštrument spolupráce medzi súdmi EÚ a členských štátov.
Základnou podmienkou prípustnosti prejudiciálnej otázky je existencia sporového konania prebiehajúceho pred vnútroštátnym súdom. Vzťah medzi konaním vedeným pred vnútroštátnym súdom a konaním o prejudiciálnej otázke pred Súdnym dvorom ES je vzťahom výsostne závislým.
Konanie o prejudiciálnej otázke je nesporové konanie, pretože Súdny dvor ES iba poskytuje odpoveď na otázku platnosti sekundárneho práva Európskej únie alebo výkladu práva Európskej únie a nerozhoduje vo veci samej, ktorá je predmetom konania pred vnútroštátnym súdom.
Základná úloha Súdneho dvora ES spočíva v povinnosti podať po vecnej stránke správnu odpoveď na otázku platnosti práva Európskej únie alebo výkladu práva Európskej únie. Súdny dvor ES je zároveň povinný:
Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti pri PN
Funkciou konania o prejudiciálnej otázke je predovšetkým zabezpečenie jednoty práva Európskej únie prostredníctvom objasňovania sporných otázok, ktoré sa vyskytnú v priebehu konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Konanie o prejudiciálnej otázke predstavuje pre fyzické osoby a právnické osoby druh ochrany a základ na vynútenie ochrany práva Európskej únie nielen v členských štátoch, ale aj voči orgánom Európskej únie. Jednou z funkcií konania o prejudiciálnej otázke je aj rozvoj práva Európskej únie.
V oblasti súkromného práva, ako je napríklad rodinné právo, sa porušenie povinnosti môže týkať napríklad vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM).
Po zániku manželstva alebo počas jeho trvania (v špecifických prípadoch) je potrebné vyporiadať BSM. Priorizuje sa dohoda manželov alebo bývalých manželov. Ak dohoda nie je možná, vyporiadanie vykoná súd na základe žaloby.
Žalobca sa obracia na súd so žiadosťou o ochranu svojho tvrdeného ohrozeného alebo porušeného práva. Ak spor o právo prestane existovať, prebiehajúce súdne konanie stráca svoj význam. Zmier je možné považovať za dohodu sporových strán, predložením ktorej tieto vylučujú v konaní vydanie „klasického“ rozsudku. Uznesenie o schválení súdneho zmieru nepredstavuje res iudicata ale predstavuje rei transactae.
Pri skúmaní rozporu navrhovaného zmieru s právnymi predpismi súdy postupujú rôzne. Niektoré súdy skúmajú náležitosti právneho úkonu vo všeobecnej rovine, iné posudzujú tento právny úkon v širšom kontexte, ktorý zahŕňa nielen základné náležitosti právnych úkonov, ale rozširuje sa o posudzovanie otázky jeho nerozpornosti so zásadami obsiahnutými v § 150 OZ.
Otázka, či je možné odporovať dohode o vyporiadaní BSM, ktorá bola schválená ako súdny zmier, je sporná. Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, podľa ktorého dohode o vyporiadaní BSM je možné odporovať, nie je však možné odporovať uzneseniu, ktorým bol schválený súdny zmier. Ústavný súd SR v náleze zvýraznil udržateľnosť žalovania samotnej dohody o vyporiadaní BSM ako dvojstranného hmotnoprávneho úkonu a nie uznesenia o schválení zmieru.
Právo odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu dlžníka je dôležitým nástrojom ochrany vlastníckeho práva veriteľa. Odopretie súdnej ochrany ukrátenému veriteľovi s odôvodnením, že BSM bolo vyporiadané súdnym rozhodnutím (resp. že „dohoda bola povýšená na súdne rozhodnutie“) a preto vyporiadaniu nie je možné odporovať, vyvoláva otázniky hraničiace s odopretím základného práva na súdnu ochranu.
Zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti upravuje podmienky poskytovania ochrany osobám, ktoré oznamujú protispoločenskú činnosť.
Oznámenie môže byť podané:
Oznamovateľ, ktorý urobil kvalifikované oznámenie, má právo na ochranu pred odvetnými opatreniami. Ochrana sa poskytuje na základe žiadosti oznamovateľa prokurátorom alebo správnym orgánom. Oznamovateľ môže namiesto ochrany požiadať o vydanie písomného potvrdenia o tom, že urobil kvalifikované oznámenie.
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov, je povinný určiť zodpovednú osobu, ktorá plní úlohy zamestnávateľa podľa zákona o ochrane oznamovateľov. Zamestnávateľ je povinný umožniť zodpovednej osobe nezávislé plnenie jej úloh a nesmie ju postihovať za výkon jej úloh. Označenie zodpovednej osoby a spôsoby podávania oznámení musia byť zverejnené a pre všetkých zamestnancov prístupné. Zamestnávateľ je povinný preveriť oznámenie a oznámiť oznamovateľovi výsledok preverenia oznámenia a opatrenia, ak sa prijali na základe preverenia oznámenia.
Úrad na ochranu oznamovateľov je orgán štátnej správy, ktorý zabezpečuje ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Na čele úradu je predseda, ktorého volí a odvoláva národná rada. Úrad plní množstvo úloh, vrátane poskytovania poradenstva zamestnávateľom, vyhodnocovania informácií týkajúcich sa oznamovania protispoločenskej činnosti a predkladania správ národnej rade a Európskej komisii.
Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť.
Zmluvná pokuta je zabezpečovací prostriedok záväzkov. Dohoda o zmluvnej pokute, ako zaisťovací prostriedok, je závislá na existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou pokutou zabezpečený. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy svojho záväzku nezbaví. Jej funkcia spočíva v hrozbe majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas a tým má viesť dlžníka k včasnému a riadnemu plneniu záväzku.
Zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne, sú neakceptovateľné a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty sa prihliada aj k dojednanej výške úrokov z omeškania. Súd nemôže použiť moderačné oprávnenie podľa § 301 Obch. zák. Pri posudzovaní súladu výšky dojednaných úrokov z omeškania s dobrými mravmi sa neprihliada k dojednanej zmluvnej pokute.
Žiaden právny predpis, vrátane zákonných ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, súbežné uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvného záväzku omeškaním splnenia peňažného záväzku nevylučuje.
Ak súd považuje zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú podmienku, moderácia tohto zmluvného dojednania nie je možná.
Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške.
Právna úprava vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia.
tags: #porusenie #povinnosti #zmier #definicia