Podmienky náhrady škody na služobnom motorovom vozidle zamestnancom

Tento článok sa zaoberá problematikou zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú na služobnom motorovom vozidle a podmienkami, za ktorých môže zamestnávateľ vymáhať náhradu škody od zamestnanca.

Dohoda o hmotnej zodpovednosti a služobné vozidlo

V praxi sa často vyskytujú nejasnosti ohľadom predmetov, ktoré môžu byť zamestnancovi zverené na základe dohody o hmotnej zodpovednosti v zmysle § 182 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Zamestnávatelia sa snažia podradiť väčšinu pracovných pomôcok zamestnanca pod nejakú formu objektívnej zodpovednosti, či už formou dohody o hmotnej zodpovednosti alebo formou zodpovednosti za stratu zverených predmetov na základe písomného potvrdenia v zmysle § 185 ZP. Zamestnanci sa, naopak, snažia takejto objektívnej zodpovednosti vyhnúť, pretože možnosť zbavenia sa zodpovednosti je obmedzená nevyhnutnosťou preukázania zavinenia úplne alebo sčasti inou osobou alebo priebehovým dejom.

Dohoda o hmotnej zodpovednosti je uzatváraná s predpokladom viny zamestnanca v prípade vzniku schodku. Zamestnávateľ dokazuje existenciu dohody o hmotnej zodpovednosti a existenciu nevyúčtovaného schodku. Zamestnanec sa môže zbaviť zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia. Dôkazné bremeno zaťažuje primárne zamestnanca.

Podľa § 182 Zákonníka práce, predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti sú hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat. Služobné vozidlo nespĺňa uvedené kritérium predmetu dohody. Dohoda o hmotnej zodpovednosti uzatvorená medzi zamestnancom a zamestnávateľom, predmetom ktorej je vozidlo patriace zamestnávateľovi, ktoré je zamestnancovi odovzdané za účelom výkonu jeho pracovných činností, je v rozpore so zákonom a z tohto dôvodu nie je platná.

Všeobecná zodpovednosť za škodu

Ak dôjde k poškodeniu služobného vozidla vedeného zamestnancom, zamestnávatelia sa často opierajú o uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti a na jej základe vymáhajú škodu od zamestnancov. Tento postup nie je v súlade so zákonom, nakoľko je voči zamestnancovi uplatňovaná škoda na základe neplatne uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti.

Prečítajte si tiež: 80% poškodenie zdravia a dôchodok

Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie, a to úmysel alebo nedbanlivosť.

Druhy zodpovednosti zamestnanca

Zamestnanec môže voči zamestnávateľovi niesť rôzne druhy zodpovednosti podľa povahy práce alebo majetku, ktorý mu bol zverený:

• Všeobecná zodpovednosť za škodu: Zodpovednosť zamestnanca za škodu, ktorú spôsobil porušením svojich pracovných povinností, napr. nesprávnym postupom, nepozornosťou alebo nedbanlivosťou. Škodu musí zamestnanec nahradiť len vtedy, ak ju spôsobil zavinene. Maximálna výška náhrady je spravidla do štvornásobku priemerného mesačného zárobku.
• Hmotná zodpovednosť: Vzniká na základe písomnej dohody o hmotnej zodpovednosti. Ak na pracovisku pracujú viacerí zamestnanci, je možné, aby bola v dohodách zakotvená tzv. spoločná hmotná zodpovednosť, čo znamená, že budú zodpovedať za schodok spoločne. Zamestnanec s hmotnou zodpovednosťou hradí škody na majetku, za ktorý je zodpovedný, v plnej výške.
• Zodpovednosť za schodok: Zodpovednosť zamestnanca za schodok je praktickým uplatnením hmotnej zodpovednosti. Uplatňuje sa v momente, keď sa pri inventúre zistí manko na hodnotách, za ktoré nesie zamestnanec hmotnú zodpovednosť. Zamestnanec hradí vzniknutý rozdiel v plnej výške, pokiaľ nepreukáže, že schodok nevznikol jeho zavinením.
• Zodpovednosť za stratu zverených predmetov: Vzniká, keď zamestnanec písomne potvrdí prevzatie konkrétnych pracovných pomôcok či vybavenia, napr. notebooku, služobného mobilu alebo náradia. Ak sa predmet stratí alebo poškodí, zamestnanec hradí plnú výšku škody, pokiaľ nepreukáže, že k nej došlo bez jeho zavinenia.

Kedy zamestnanec zodpovedá za škodu a kedy nie?

Zamestnanec zodpovedá za škodu, ak:

• ju spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním,
• ju zavinil nesprávnym konaním či opomenutím povinností,
• zamestnávateľ preukáže zavinenie zamestnanca,
• vznikla na hodnotách, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomnej dohody.

Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ak:

• vznikla bez jeho zavinenia, napr. v dôsledku technickej poruchy,
• ju spôsobil pri odvracaní väčšej škody hroziacej zamestnávateľovi alebo pri zachraňovaní života a zdravia osôb,
• škoda vyplýva z podnikateľského rizika, teda z bežných rizík spojených s rozhodnutiami a činnosťou zamestnávateľa, ktoré zamestnanec nemôže ovplyvniť,
• preukáže, že schodok na hodnotách vznikol bez jeho zavinenia.

Určenie výšky škody

Požadovanú náhradu škody určuje zamestnávateľ. Ak ide o škodu na veci, vychádza sa z jej ceny v čase vzniku škody. V prípade škody z nedbanlivosti nesmie požadovaná náhrada presiahnuť štvornásobok priemerného hrubého platu zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok pri poškodení platničky

Náhradu škody v plnom rozsahu môže zamestnávateľ požadovať od zamestnanca, ktorý:

• zodpovedá za schodok,
• zodpovedá za stratu predmetov,
• spôsobil škodu pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok,
• spôsobil škodu úmyselne.

V prípade úmyselne spôsobenej škody môže zamestnávateľ požadovať aj náhradu ušlého zisku.

Poistenie zodpovednosti zamestnanca

Poistenie zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi chráni zamestnanca pred finančnými následkami vlastného pochybenia pri výkone pracovných povinností alebo v súvislosti s nimi. Poisťovňa za zamestnanca uhradí škodu na hmotnom majetku, zdraví alebo živote.

Poistenie zodpovednosti zamestnanca kryje škody na zverenom služobnom vozidle, haváriu spôsobenú zamestnancom, poškodenie tovaru pri manipulácii alebo pri chybne vykonanej práci, škody na pracovnom počítači, mobile aj inom firemnom vybavení, škody vzniknuté na majetku zákazníka a pod.

Riešenie škodovej udalosti

Ak ste účastníkom škodovej udalosti, pri ktorej je známy priebeh aj vinník a na všetkom sa viete dohodnúť, pričom výška škody je nižšia ako 3 990 €, postačí spísať správu o nehode. Ak neviete určiť vinníka škodovej udalosti, náhradu škody vám poskytne poisťovňa, v ktorej máte uzatvorené havarijné poistenie. Ak vinník nemá PZP, náhradu škody vám poskytne Slovenská kancelária poisťovateľov (SKP) a využije na to svoj garančný fond.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a strata sluchu: Podmienky na Slovensku

tags: #poškodenie #služobného #motorového #vozidla #a #vymáhanie