Poskytnutie miesta na parkovanie ako prenájom nehnuteľného majetku a daň z príjmu

Tento článok sa zaoberá problematikou poskytovania parkovacieho miesta ako prenájmu nehnuteľného majetku v kontexte dane z príjmu. Analyzuje sa právny stav od 1. januára do 31. decembra, pričom sa zohľadňujú relevantné ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH) a Občianskeho zákonníka.

Nájom nehnuteľnosti z pohľadu DPH

Z hľadiska DPH sa nájom nehnuteľnosti považuje za poskytnutie služby podľa § 9 ods. 1 písm. zákona o DPH. Miestom dodania tejto služby je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, v súlade s § 16 ods. 1 zákona o DPH. Nie je rozhodujúce, na aký účel sa nehnuteľnosť prenajíma; prenájom nehnuteľnosti sa vždy považuje za službu spojenú s nehnuteľnosťou.

Oslobodenie od dane a možnosti zdaňovania

Samotný nájom nehnuteľnosti alebo jej časti môže byť podľa § 38 zákona o DPH oslobodený od dane. Avšak, platiteľ dane, ktorý prenajíma nehnuteľnosť zdaniteľnej osobe (platiteľovi DPH alebo podnikateľovi, ktorý nie je platiteľom DPH), sa môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane. Toto rozhodnutie môže byť výhodné vzhľadom na úpravu predtým odpočítanej DPH.

Opakované dodávanie služby a podnájom

Pri nájme nehnuteľností alebo ich časti dochádza zo strany prenajímateľa, ktorý je platiteľom DPH, k opakovanému dodávaniu služby. Ak slovenský platiteľ prenajíma budovu na Slovensku inému slovenskému platiteľovi a rozhodne sa pre zdaňovanie nájmu podľa § 38 ods. 5 zákona o DPH, nájomca môže na základe zmluvy poskytnúť časť priestorov do podnájmu inej osobe. Ak si nájomca neodpočítava DPH viažucu sa k nájomnému z dôvodu vykonávania činnosti oslobodenej od dane (napr. poisťovacie služby), pri fakturácii podnájmu môže využiť možnosť oslobodenia od dane podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH.

Prenájom nehnuteľnosti zahraničnou osobou

Ak rakúsky podnikateľ, ktorý nemá na Slovensku sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň a nie je platiteľom DPH na Slovensku, prenajíma nehnuteľnosť slovenskému platiteľovi dane, miestom dodania služby je Slovenská republika podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH. Tento nájom je oslobodený od dane podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH. V takomto prípade sa uplatní ustanovenie § 69 ods. 2 zákona o DPH o prenose daňovej povinnosti na príjemcu služby, a preto rakúsky podnikateľ nie je povinný sa registrovať pre DPH na Slovensku.

Prečítajte si tiež: Možnosti pre osoby s ŤZP: Peňažný príspevok

Prenájom vrátane parkovacích miest

Ak platiteľ dane, ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti, uzatvorí zmluvu o podnájme nehnuteľnosti (budovy) s nájomcom, ktorý nie je platiteľom dane, a zmluva uvádza, že nájomné (vrátane nájomného za parkovacie miesta) sa bude fakturovať oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH, zriadenie parkovacích miest sa nepovažuje za hlavnú transakciu, ale za podpornú skutočnosť spojenú s prenájmom nehnuteľnosti.

Rozhodovanie o uplatnení DPH pri rôznych nájomcoch

Vlastník budovy, ktorý je platiteľom DPH, prenajíma nebytové priestory (kancelárie) v budove platiteľom DPH, neziskovej organizácii a zahraničnej firme. Pri uplatnení daňového režimu sa môže rozhodnúť, že všetky nájmy budú oslobodené od DPH podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH.

Špecifické prípady nájmu a DPH

Nájom skladu v zahraničí

Ak slovenský platiteľ uzavrie kontrakt s firmou v Chorvátsku na dodanie technologického zariadenia a za tým účelom si prenajme v Chorvátsku sklad, kde skladuje časti zariadenia až do montáže, miesto dodania služby nájmu sa určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH, teda v Chorvátsku, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Pri službe poistenia skladovaného tovaru sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH.

Zdaňovanie nájmu a odpočítanie dane

Pretože nájomca je zdaniteľnou osobou, prenajímateľ sa môže rozhodnúť, že nevyužije možnosť oslobodenia od DPH pri nájme a nájom bude zdaňovať, pričom zváži možnosti odpočítania dane v súvislosti s nákladmi na budovu (stavebné úpravy, údržba a opravy). Energie refakturuje nájomcovi s DPH a daňová povinnosť mu vzniká dňom vyhotovenia faktúry podľa § 19 ods. 3 písm. zákona o DPH.

Posúdenie nájomcu ako zdaniteľnej osoby

Ak platiteľ obstaral nehnuteľnosť s úmyslom jej nájmu, ktorý bude zdaňovaný, ale významná časť jeho činnosti nepredstavuje ekonomickú činnosť a nespĺňa definíciu zdaniteľnej osoby, je potrebné posúdiť, či je možné nájomcu považovať pre účely § 38 ods. 5 zákona o DPH za zdaniteľnú osobu a či teda môže prenajímateľ fakturovať prenájom s DPH. Podľa znenia § 38 ods. 5 zákona o DPH platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť zdaniteľnej osobe, sa môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane. Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. V konkrétnom prípade je nájomcom osoba, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť, a teda je v tejto časti vykonávanej činnosti zdaniteľnou osobou, aj keď súčasne vykonáva aj činnosť, ktorá nie je predmetom DPH.

Prečítajte si tiež: Sluchové pomôcky: Kto má nárok?

Špecifické prípady a judikatúra

Prenájom garáží

Dánsky podnikateľ prenajímal súbor garáží, ktoré vybudoval v súvislosti s výstavbou radových rodinných domov. Niektoré z garáží prenajímal obyvateľom rodinných domov, ostatné ďalším osobám. Garáže tvorili súbor jednotlivých objektov oddelených stenou, so samostatnými vchodmi. Termín „poskytnutie a prenájom nehnuteľného majetku“ zahŕňa okrem prenájmu majetku, ktorý je hlavným predmetom prenájmu, i všetok majetok, ktorý je k nemu pridružený.

Predčasné ukončenie nájmu

Spoločnosť z Veľkej Británie ako nájomca mala uzatvorenú zmluvu na prenájom administratívnych priestorov. Pôvodný prenajímateľ predal nehnuteľnosť a nájomca uzavrel s novým vlastníkom dohodu o predčasnom ukončení nájmu, na základe čoho vlastník uhradil nájomcovi náhradu za vzdanie sa pokračovania v nájme. Odplata, ktorú platí prenajímateľ nájomcovi za takéto ukončenie, sa považuje za plnenie oslobodené od dane, teda je odplatou za nájom nehnuteľného majetku. Táto odplata predstavuje plnenie za späť postúpené právo nájomcom na prenajímateľa užívať nehnuteľný majetok. Pri predčasnom ukončení nájmu nehnuteľnosti, ak nájom bol oslobodený od dane, vzťahuje sa oslobodenie aj na odplatu za predčasné ukončenie nájomnej zmluvy.

Postúpenie nájomnej zmluvy

Nájomca uzavrel nájomnú zmluvu umožňujúcu mu používať nehnuteľný majetok za dohodnuté obdobie. Na základe zmluvy nájomca nebol bez súhlasu prenajímateľa oprávnený ďalej prenajímať (podnájom) nehnuteľnosť alebo postúpiť nájomné právo na tretiu osobu. Po udelení súhlasu prenajímateľa nájomca postúpil nájomnú zmluvu na nového nájomcu, ktorý sa podľa dohody o postúpení nájomnej zmluvy zaviazal odškodniť doterajšieho nájomcu v prípade akýchkoľvek strát alebo záväzkov vzniknutých z dôvodu nájomnej zmluvy. Transakcie, ktoré sú odvodené alebo pridružené k nájmu, neposkytované samotným prenajímateľom nemožno považovať za oslobodené zdaniteľné plnenia. Osoba podliehajúca dani, ktorá za účelom dosiahnutia určitého ekonomického cieľa disponuje voľbou medzi oslobodeným plnením a zdaniteľným plnením, musí sama vo vlastnom záujme uskutočniť náležité vlastné rozhodnutie v súlade s princípom neutrality systému DPH.

Prenájom kotevných miest pre lode

FML je inštitúcia, ktorá pôsobí v prenájme kotevných miest pre lode na vode a miest na súši pre zimovanie lodí. Kotevné miesto môže byť prenajaté na rok alebo kratšiu dobu. V prípade ročného nájmu má nájomca právo používať spoločné zariadenia prístavu. Každé miesto má individuálne číslo a je označené. Dlhodobí nájomcovia miest pre lode s právom umiestnenia na súši musia zaplatiť ročný poplatok za prenájom a zložiť vklad. Zahŕňa pojem „prenájom nehnuteľného majetku“ prenájom miest pre lode, ktorý spočíva v jednej časti na ploche územia prístavu, ako aj vo vymedzenom a identifikovateľnom mieste na vode? Čo sa týka miest na súši - súš používaná pre skladovanie lodí je nehnuteľným majetkom. Čo sa týka miest na vode, FML je vlastníkom prístavného terénu a bazénu. Skutočnosť, že tento terén je či už celý alebo sčasti zatopený, nebráni jeho kvalifikovaniu ako nehnuteľného majetku, ktorý môže byť predmetom prenájmu alebo árendy. Prenájom sa však netýka akejkoľvek kvantity vody, ale určenej časti bazénu. Miesto v prístavnom bazéne zodpovedá definícii nehnuteľného majetku. Prenájom miesta na kotvenie lodí sa považuje za prenájom nehnuteľnosti.

Odpisy hmotného majetku poskytnutého na prenájom z pohľadu dane z príjmu

Odpisy hmotného majetku poskytnutého na prenájom sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 3 písm. zákona o dani z príjmov. Ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia, výška odpisov zahrnovaných do daňových výdavkov prenajímateľa sa určí podľa rozsahu a doby prenájmu tohto majetku. Neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého hmotného majetku sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1 vo výške ročného odpisu vypočítaného ako pomer vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o žiadosti o dôchodok

S účinnosťou od 1.1.2021 sa táto limitácia neuplatňuje u mikrodaňovníka na prenajímaný majetok zaradený v odpisovej skupine 0 až 4, okrem osobného automobilu zatriedeného do kódu klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou 48 000 eur a viac, ak sa jedná o majetok zaradený v obchodnom majetku v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

Príklady uplatňovania odpisov

Príklad 1

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva odpisuje budovu zaradenú do 5. odpisovej skupiny so vstupnou cenou 180 000 eur. Ročný odpis predstavuje sumu 9 000 eur. Dohodnuté ročné nájomné je 8000 eur ročne. Daňovník uplatní odpis budovy v roku 2025 vo výške 8 000 eur, nakoľko časovo rozlíšené nájomné na rok 2025 predstavuje sumu 8 000 eur. V roku 2026 zahrnie do daňových výdavkov odpis vo výške časovo rozlíšenej sumy príjmov pripadajúcej na zdaňovacie obdobie roku 2026, ktorých inkaso nastalo v roku 2025, t. j.

Príklad 2

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva odpisuje budovu zaradenú do 5. odpisovej skupiny so vstupnou cenou 180 000 eur. Ročný odpis predstavuje sumu 9 000 eur. Dohodnuté ročné nájomné je 8000 eur ročne. Nájomca zaplatí nájomné aj za rok 2025 aj za rok 2026 až vo februári 2026 v sume 16 000 eur. V prípade, že nájomca uhradí nájomné v sume 16 000 eur za rok 2025 a 2026 vo februári 2026, teda nájomné za rok 2025 bude uhradené ešte pred podaním daňového priznania prenajímateľa za zdaňovacie obdobie 2025, potom si môže prenajímateľ uplatniť v daňových výdavkoch v zdaňovacom období 2025 odpis budovy v sume 8 000 eur, čo zodpovedá časovo rozlíšenej sume príjmov z prenájmu prislúchajúcej k roku 2025.

Príklad 3

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva odpisuje budovu zaradenú do 6. odpisovej skupiny so vstupnou cenou 220 000 eur. Ročný odpis budovy je 5 500 eur. V nájomnej zmluve je dohodnuté mesačné nájomné vo výške 1 000 eur. Nájomca zaplatí nájomné za rok 2025 až v auguste 2026 v sume 12 000 eur. Keďže v roku 2025 daňovník ako prenajímateľ nedosiahol žiadny príjem z prenájmu budovy, v zdaňovacom období 2025 si nemôže uplatniť odpis budovy.

Príklad 4

Daňovník dosiahne v roku 2025 príjem z prenájmu nehnuteľnosti, ktorý podlieha dani z príjmov podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, vo výške 4 900 eur, čo zodpovedá nájomnému dohodnutému v nájomnej zmluve za rok 2025. Daňové výdavky vykazuje daňovník v sume 5 700 eur, z toho ročný odpis nehnuteľnosti 4 500 eur. Daňovník prizná v daňovom priznaní za rok 2025 príjem v sume 4 400 eur a daňové výdavky zistené rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom v sume 5 118,37 eura (4400:4900x5700). Nakoľko pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti sa neprihliada na výdavky presahujúce sumu príjmu, daňovník uplatní v daňovom priznaní výdavky v sume 4 400 eur. Daňovník si do daňových výdavkov zahrnie celý ročný odpis nehnuteľnosti v sume 4 500 eur, nakoľko dosiahnutý príjem z prenájmu bol 4 900 eur.

Miesto dodania služby pri službách vzťahujúcich sa k nehnuteľnosti

Pri tých druhoch služieb, poskytovanie ktorých sa vzťahuje k nehnuteľnosti, sa miesto dodania služby z hľadiska DPH určí podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza (§ 16 ods. 1 zákona o DPH). Ide o rôzne stavebné práce, stavebné opravy a údržby, zemné, murárske práce, stavebno-inštalačné práce, projektové práce, služby realitných kancelárií, znalcov, architektov, stavebného dozoru, práce spojené s výstavbou infraštruktúry (diaľnic, železníc), s výstavbou inžinierskych sietí (elektrických vedení, plynovodov, vodovodov, telekomunikačných rozvodov a pod.). Podstatným znakom nehnuteľného majetku je, že sa viaže k určitej časti zemského povrchu.

Súvislosť s nehnuteľným majetkom

Je potrebné skúmať, či je vzťah medzi predmetnou poskytovanou službou a nehnuteľným majetkom dostačujúci, pretože na druhej strane na poskytovanie služieb viažucich sa k nehnuteľnému majetku len vo veľmi zanedbateľnej miere sa nevzťahuje postup určenia miesta dodania podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH. To znamená, že pokiaľ samotné poskytovanie služieb dostatočne úzko súvisí s nehnuteľným majetkom, patrí do pôsobnosti § 16 ods. 1 zákona o DPH.

Príklady určenia miesta dodania služby

• Slovenský platiteľ dane vypracuje projektovú dokumentáciu na rekonštrukciu budovy v Českej republike. Miestom dodania služby je ČR, pretože tam sa nehnuteľnosť nachádza. Dodanie služby nie je predmetom DPH v SR, ale je predmetom dane v ČR.

• Slovenský platiteľ dane vypracuje projektovú dokumentáciu na výstavbu diaľnice v Poľsku. Miestom dodania služby bude Poľsko, pretože tam sa nehnuteľnosť nachádza, a to bez ohľadu na to, že vypracovanie projektu je vykonávané v SR. Dodanie služby nie je predmetom DPH v SR, ale je predmetom dane v Poľsku.

• Slovenský platiteľ dane sprostredkováva predaj nehnuteľnosti v Českej republike. Miestom dodania sprostredkovateľskej služby je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t. j. ČR. Dodanie služby nie je predmetom DPH v SR, ale je predmetom dane v ČR.

• Slovenský podnikateľ vykonáva stavebno-inštalačné práce pre rakúskeho zákazníka na nehnuteľnosti v Rakúsku. Miestom dodania služieb v rámci oboch zmluvných vzťahov (t. j. medzi slovenskými podnikateľmi a aj medzi slovenským podnikateľom a rakúskym zákazníkom) bude Rakúsko, pretože tam sa nehnuteľnosť nachádza. Dodanie služby nie je predmetom DPH v SR, ale je predmetom dane v Rakúsku.

• Slovenský platiteľ dane vykonáva stavebné práce na nehnuteľnosti na Slovensku. Miestom dodania služby je SR, kde sa nehnuteľnosť nachádza, dodanie služby je predmetom dane v SR.

Odlišovanie dodania služby od dodania tovaru

Od dodania stavebných prác vzťahujúcich sa k nehnuteľnosti je potrebné odlíšiť dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy (dodávateľ nedodáva jednotlivé stavebné práce, ale dodáva stavbu ako celok). Pri dodaní stavby ide z hľadiska DPH o dodanie tovaru (§ 8 ods. 1 zákona o DPH). Miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

Obstaranie stavebných prác vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť

Ak zdaniteľná osoba na základe komisionárskej alebo inej obdobnej zmluvy, na základe ktorej koná vo svojom mene, na účet inej osoby obstará dodanie služby, podľa § 9 ods. 4 zákona o DPH platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala. Potom aj pre zdaniteľnú osobu, ktorá obstará vykonanie stavebných prác vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť, platí, že zdaniteľná osoba tieto stavebné práce sama prijala a sama dodala.

Príklad obstarania stavebných prác

Slovenský platiteľ A obstaral pre českého zákazníka - osobu identifikovanú pre daň v Českej republike, vykonanie stavebno-inštalačných prác pri stavbe bytového domu v ČR. Stavebno-inštalačné práce vykonal iný slovenský platiteľ B na základe zmluvy o dielo uzatvorenej s platiteľom A. Miestom dodania stavebných prác vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t. j. ČR. Platiteľ A obstaral vykonanie stavebno-inštalačných prác na nehnuteľnosti v ČR, t. j. Miestom dodania stavebno-inštalačných prác dodaných platiteľom A českému zákazníkovi je ČR, osobou povinnou platiť DPH je český zákazník. Subdodávateľ - platiteľ B, má tiež miesto dodania služby v ČR, ten však nemôže uskutočniť prenos daňovej povinnosti na objednávateľa prác, pretože ním je slovenský platiteľ A. Slovenskému platiteľovi B preto vznikne v ČR registračná povinnosť.

Registračná povinnosť v Českej republike

Podľa českého zákona č. 235/2004 Sb. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 94 ods. 11, osoba registrovaná k DPH v inom členskom štáte, ktorá nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v ČR a uskutoční plnenie s miestom plnenia v ČR, je osobou povinnou priznať a zaplatiť daň z tohto plnenia podľa § 108 ods. 1 písm. j) a stáva sa platiteľom v ČR dňom uskutočnenia tohto plnenia.

Zdaňovacie obdobie a daňové priznanie

Zdaňovacím obdobím platiteľa registrovaného podľa § 94 ods. 11 je kalendárny štvrťrok (vyplýva to z § 99 ods. 10). Do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom takémuto platiteľovi v ČR vznikla daňová povinnosť, je povinný podať daňové priznanie, v rovnakej lehote je daň i splatná.

Prenos daňovej povinnosti

Pokiaľ osoba registrovaná v inom členskom štáte poskytne službu pre platiteľa registrovaného v ČR alebo osobe identifikovanej na daň, musí osoba, ktorej je služba poskytovaná, priznať a zaplatiť daň (prenesenie daňovej povinnosti) - vyplýva z § 108 ods. 1 písm. f). Pokiaľ osoba registrovaná v inom členskom štáte poskytne službu pre osobu, ktorá nie je platiteľom ani osobou identifikovanou na daň, poskytovateľ služby musí priznať a zaplatiť daň v ČR, musí sa teda v ČR registrovať.

Ďalšie prípady registračnej povinnosti

• Právnická osoba nezaložená na podnikanie ak neuskutočňuje ekonomickú činnosť, alebo osoba povinná na daň (zdaniteľná osoba) ktorá uskutočňuje len plnenia oslobodené od dane bez nároku na odpočet, ak tieto osoby nadobúdajú tovar z iných členských štátov a celková suma za kalendárny rok prevýši 326 000 Kč.

• Osoba povinná na daň, ktorá uskutočňuje len oslobodené plnenia bez nároku na odpočet dane, ak sú jej poskytnuté tzv. nehmotné služby (napr. reklamné, poradenské a ďalšie) osobou registrovanou pre DPH v inom členskom štáte.

• Právnická osoba nezaložená na podnikanie alebo osoba, ktorá uskutočňuje len plnenia oslobodené od dane bez nároku na odpočet, ak sú im zasielané tovary podliehajúce spotrebnej dani.

Príklad s výstavbou diaľnice

Hlavný dodávateľ stavby objednal u platiteľa C vykonanie stavebných prác pri výstavbe diaľnice. Platiteľ C stavebné práce nevykonal vlastnými kapacitami, ale obstaral vykonanie stavebných prác u inej osoby, u maďarského podnikateľa. Maďarský podnikateľ nemá v SR sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň a nie je v tuzemsku registrovaný za platiteľa. Miestom dodania stavebných prác u platiteľa C aj u maďarského podnikateľa je miesto, kde sa nehnuteľnosť (stavba diaľnice) nachádza, t. j. SR. Platiteľ C je podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH osobou povinnou platiť daň zo stavebných prác dodaných maďarským podnikateľom s miestom dodania v tuzemsku. Z dôvodu prenosu daňovej povinnosti sa nemusí maďarský podnikateľ v SR registrovať pre DPH. Platiteľ C si môže odpočítať daň v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až § 51 zákona o DPH. Zároveň z dôvodu, že platiteľ C prijaté stavebné práce fakturuje hlavnému dodávateľovi, uplatní 19 % DPH.

Príklad so stavebnými prácami v Slovinsku

Stavebná firma (s. r. o.) - platiteľ DPH v SR, vykonáva stavebné práce na nehnuteľnosti v Slovinsku. U iného slovenského platiteľa si objednal stavebné práce v subdodávke. Subdodávateľ vyfakturoval stavebné práce s DPH 19 %.

• a) Postupoval správne?
• b) Ak si s. r. o.

Riešenie

Miestom dodania stavebných prác - resp. prác vzťahujúcich sa k nehnuteľnosti podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH je miesto - členský štát, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. DPH vzťahujúca sa k dodanej službe (stavebným prácam) bude teda odvedená v danom prípade v Slovinsku - členskom štáte, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Daň odvedie buď dodávateľ týchto prác, alebo nastane prenos daňovej povinnosti na zákazníka, ktorý vykoná samozdanenie prijatej služby - podľa toho, aké postavenie má zákazník v Slovinsku (či je podnikateľ, resp. platiteľ DPH) - prenos daňovej povinnosti vyplýva z úpravy podľa slovinského zákona o DPH (slovenský zákon o DPH v takomto prípade prenáša daňovú povinnosť na zdaniteľnú osobu, t. j. podnikateľa - nemusí byť platiteľom DPH, k prenosu daňovej povinnosti nedochádza pri nezdaniteľných osobách, t. j. nepodnikateľoch).

Registrácia v Slovinsku

V prípade, ak osobou povinnou platiť DPH v Slovinsku je dodávateľ služby (slovenská s. r. o.), pretože nedochádza k prenosu daňovej povinnosti na zákazníka, potom je pred dodaním služby povinná sa v Slovinsku registrovať pre DPH a následne vyhotoviť faktúru pre zákazníka so slovinskou DPH.

Subdodávateľ a DPH

Rovnaké princípy sa vzťahujú aj na subdodávateľa - aj preňho je miestom dodania stavebných prác Slovinsko. Jeho odberateľom je iná slovenská firma. Ak v nadväznosti na vyššie uvedené bude slovenská firma registrovaná v Slovinsku pre DPH, práce od subdodávateľa by mali byť objednané pod IČ DPH prideleným v Slovinsku. Záleží na úprave slovinského zákona o DPH, či sa aj subdodávateľ musí v Slovinsku registrovať pre DPH, alebo či je možný prenos daňovej povinnosti na slovenského hlavného dodávateľa, ktorý je v Slovinsku registrovaný pre DPH.

Subdodávka bez slovenskej DPH

Ak by však slovenská s. r. o. nebola v Slovinsku registrovaná pre DPH (z dôvodu, že jej povinnosť registrácie nevznikla, pretože daňová povinnosť bola prenesená na zákazníka), potom sa bude musieť slovenský subdodávateľ registrovať pre DPH v Slovinsku a práce fakturovať so slovinskou DPH (pre slovenskú s. r. o. a) Slovenský subdodávateľ - platiteľ DPH v SR, nemôže predmetné stavebné práce fakturovať hlavnému dodávateľovi - slovenskej s. r. o., so slovenskou DPH 19 %, pretože miesto dodania týchto prác sa nenachádza v SR, ale v Slovinsku. Slovenská s. r. o. si fakturovanú DPH nemôže odpočítať, pretože podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH odpočítaná môže byť DPH z tých dodaní, pri ktorých dodávateľovi vznikla daňová povinnosť - čo v danom prípade nie je splnené. Subdodávateľ teda nepostupoval správne, ak DPH uviedol v daňovom priznaní, môže podať dodatočné daňové priznanie a túto nesprávne priznanú daň „mínusovať“ z príslušného riadka daňového priznania.

#

tags: #poskytnutie #miesta #na #parkovanie #ako #prenajom