Poskytovanie sociálnych služieb pre seniorov: Legislatíva a prehľad

V súčasnosti, keď sa spoločnosť vyrovnáva s demografickými zmenami a starnutím populácie, sa stáva problematika starostlivosti o seniorov čoraz dôležitejšou. Slovenská republika, podobne ako iné krajiny Európy, čelí výzvam spojeným so zabezpečením kvalitnej a dostupnej starostlivosti pre svojich starších občanov. Legislatíva v oblasti sociálnych služieb, najmä v zariadeniach pre seniorov, zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní ich dôstojného života a potrebnej podpory. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o legislatívnom rámci, ktorý upravuje fungovanie zariadení pre seniorov na Slovensku, s dôrazom na práva a povinnosti poskytovateľov a prijímateľov sociálnych služieb.

Úvod do problematiky

V dôsledku veku, zhoršeného zdravotného stavu alebo životných okolností sa každý z nás môže ocitnúť v situácii, keď ostane odkázaný na pomoc inej osoby. Túto odkázanosť nám pomáhajú zvládnuť zariadenia sociálnych služieb - zariadenia pre seniorov, zariadenia opatrovateľskej služby, denné stacionáre či iné služby. Zariadenia pre seniorov predstavujú dôležitú súčasť systému sociálnych služieb na Slovensku. Sú určené pre seniorov, ktorí potrebujú pomoc a starostlivosť z dôvodu veku, zdravotného stavu alebo iných faktorov. Legislatíva upravujúca tieto zariadenia má zabezpečiť, aby seniori mali prístup ku kvalitnej starostlivosti, ktorá rešpektuje ich dôstojnosť a práva.

Základné princípy a legislatívny rámec

Sociálne služby sú komplexný systém pomoci a podpory určený pre jednotlivcov, rodiny a komunity, ktoré sa ocitli v nepriaznivej sociálnej situácii. Cieľom je predchádzať vzniku alebo zmierňovať existujúce ťažkosti, zabezpečiť nevyhnutné podmienky pre uspokojovanie základných životných potrieb, podporovať sociálne začlenenie a riešiť krízové situácie. Tento systém je legislatívne upravený zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Zákon definuje sociálnu službu ako odbornú, obslužnú alebo ďalšiu činnosť, prípadne súbor týchto činností, zameraných na prevenciu, riešenie alebo zmierňovanie nepriaznivej sociálnej situácie.

Kľúčové právne predpisy

Hlavným právnym predpisom upravujúcim oblasť sociálnych služieb na Slovensku je zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Tento zákon definuje druhy sociálnych služieb, podmienky ich poskytovania, práva a povinnosti poskytovateľov a prijímateľov, ako aj financovanie sociálnych služieb. Dôležité sú aj vykonávacie predpisy k tomuto zákonu, ktoré konkretizujú jeho ustanovenia.

Zákon č. 448/2008 Z. z.

Prečítajte si tiež: Ako požiadať o príspevok na sociálnu službu

• Zmena: 317/2009 Z. z.
• Zmena: 551/2010 Z. z.
• Zmena: 50/2012 Z. z.
• Zmena: 185/2012 Z. z.
• Zmena: 413/2012 Z. z.
• Zmena: 485/2013 Z. z.
• Zmena: 185/2014 Z. z.

Tieto zmeny reflektujú potrebu prispôsobovať legislatívu aktuálnym spoločenským výzvam a potrebám.

Formy poskytovania sociálnych služieb

Sociálne služby môžu byť poskytované terénnou, ambulantnou, pobytovou formou alebo inou formou. V prípade pobytovej formy sú sociálne služby poskytované na určitý alebo neurčitý čas, pričom ide o celoročné alebo týždenné pobytové sociálne služby. Každá sociálna služba obsahuje súbor odborných, obslužných alebo ďalších činností, ktoré utvárajú charakter poskytovanej sociálnej služby a sú zamerané na jednotlivé cieľové skupiny.

• Terénna forma: Poskytuje sa v prirodzenom prostredí prijímateľa, napríklad v jeho domácnosti. Táto forma je zameraná na predchádzanie sociálnemu vylúčeniu a podporu samostatnosti. Terénnu formu sociálnej služby možno poskytovať aj prostredníctvom terénnych programov, ktorých cieľom je predchádzať sociálnemu vylúčeniu fyzickej osoby, rodiny a komunity, ktoré sú v nepriaznivej sociálnej situácii.
• Ambulantná forma: Poskytuje sa fyzickej osobe, ktorá dochádza, je sprevádzaná alebo je dopravovaná do miesta poskytovania sociálnej služby. Miestom poskytovania ambulantnej sociálnej služby môže byť aj zariadenie. Táto forma je vhodná pre tých, ktorí potrebujú pravidelnú, ale nie celodennú starostlivosť.
• Pobytová forma: Poskytuje sa v zariadeniach sociálnych služieb, kde prijímateľ býva. Táto forma je určená pre osoby, ktoré potrebujú celodennú starostlivosť a podporu. Pobytová sociálna služba sa poskytuje ako celoročná sociálna služba alebo týždenná sociálna služba.

Prioritou je poskytovanie terénnej a ambulantnej formy sociálnej služby. Pobytová forma sa poskytuje iba vtedy, ak terénna alebo ambulantná forma nie je vhodná alebo dostatočná. Poskytovanie terénnej formy sociálnej služby alebo ambulantnej sociálnej služby má prednosť pred pobytovou sociálnou službou. Ak terénna forma sociálnej služby alebo ambulantná sociálna služba nie je vhodná, účelná alebo dostatočne nerieši nepriaznivú sociálnu situáciu fyzickej osoby, poskytuje sa pobytová sociálna služba.

Zariadenia pre seniorov: Špecifiká a legislatívne požiadavky

Zariadenia pre seniorov sú určené pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek a sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby. Poskytuje sa tu komplexná starostlivosť, ktorá zahŕňa ubytovanie, stravovanie, ošetrovateľskú starostlivosť, sociálne poradenstvo a aktivity na podporu sociálneho začlenenia. V zariadeniach pre seniorov sa trvalo celoročne poskytujú komplexné služby. Založenie zariadenia pre seniorov je upravené zákonom č. 448/2008 Z.

Podmienky pre vstup do zariadenia pre seniorov:

• Dovŕšenie dôchodkového veku.
• Odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby, pričom stupeň odkázanosti je najmenej IV podľa prílohy č.
• Poskytovanie sociálnej služby v tomto zariadení potrebuje z iných vážnych dôvodov (ktoré v zákone nie sú uvedené a ich závažnosť individuálne posudzuje sociálny pracovník.

Povinnosti poskytovateľa sociálnej služby:

• S postupmi, pravidlami a podmienkami spracovanými v súlade s prílohou č. 2 písm.
• Na účel zvýšenia odbornej úrovne a kvality poskytovanej sociálnej služby vypracovať a uskutočňovať program supervízie.
• Plánovať poskytovanie sociálnej služby podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa sociálnej služby, viesť písomné individuálne záznamy o priebehu poskytovania sociálnej služby a hodnotiť priebeh poskytovania sociálnej služby za účasti prijímateľa sociálnej služby (ďalej len „individuálny plán“).
• Dodržiavať maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného svojho zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov podľa prílohy č. 1.

Individuálny plán

Poskytovateľ sociálnej služby uvedenej v § 33 až 40 a 57 je povinný plánovať poskytovanie sociálnej služby podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa sociálnej služby, viesť písomné individuálne záznamy o priebehu poskytovania sociálnej služby a hodnotiť priebeh poskytovania sociálnej služby za účasti prijímateľa sociálnej služby (ďalej len „individuálny plán“). Individuálny plán podľa odseku 1 je komplexný, flexibilný a koordinovaný nástroj na aktívnu spoluprácu poskytovateľa sociálnej služby, prijímateľa sociálnej služby, jeho rodiny a komunity. Ciele individuálneho plánu vychádzajú z individuálnych potrieb prijímateľa sociálnej služby a spolupráce prijímateľa sociálnej služby a poskytovateľa sociálnej služby.

Prečítajte si tiež: Poskytovanie invalidného dôchodku

Obmedzovanie prijímateľa sociálnej služby

Pri poskytovaní sociálnych služieb v zariadení nemožno používať prostriedky netelesného a telesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby. Použitie prostriedkov obmedzenia netelesnej povahy prijímateľa sociálnej služby má prednosť pred použitím prostriedkov telesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby. Nevyhnutné telesné obmedzenie nariaďuje, schvaľuje alebo dodatočne bezodkladne schvaľuje lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria a písomne sa k nemu vyjadruje sociálny pracovník zariadenia. Použitie liekov podľa odseku 3 nemožno dodatočne schvaľovať.

Stravovanie

Stravovanie je poskytovanie stravy v súlade so zásadami zdravej výživy a s prihliadnutím na vek a zdravotný stav fyzických osôb podľa stravných jednotiek. Za stravnú jednotku sa považujú náklady na suroviny. Za celkovú hodnotu stravy sa považujú náklady na suroviny a režijné náklady na prípravu stravy. Pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení s celoročnou pobytovou sociálnou službou alebo týždennou pobytovou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je poskytovateľ sociálnej služby povinný poskytovať celodenné stravovanie, za ktoré sa považujú raňajky, obed, večera a dve vedľajšie jedlá; pri diabetickej diéte, pri bielkovinovej diéte a pri výživnej diéte tri vedľajšie jedlá. Prijímateľ sociálnej služby v zariadení s celoročnou pobytovou sociálnou službou alebo týždennou pobytovou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je povinný odobrať v rámci tejto sociálnej služby aspoň dve jedlá denne, z ktorých jedno musí byť obed alebo večera. Pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení s ambulantnou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je poskytovateľ sociálnej služby povinný poskytovať stravovanie, ktoré zahŕňa raňajky, desiatu, obed a olovrant. Povinnosť prijímateľa sociálnej služby v zariadení s poskytovaním stravovania odobrať v rámci tejto sociálnej služby jedlo ustanovená v odseku 4 sa nevzťahuje na prijímateľa sociálnej služby, ktorý nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy podľa prílohy č. 3 prvého bodu a pri úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť podľa prílohy č. 4 časti II písm.

Ďalšie povinnosti

• Utváranie podmienok na vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny.
• Vzdelávanie.
• Záujmová činnosť.
• Osobné vybavenie.
• Nevyhnutné ošatenie a obuv.

Nevyhnutné ošatenie a obuv podľa odseku 1 písm. b) druhého bodu sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá si nevie alebo nemôže zabezpečiť nevyhnutné ošatenie a obuv v rozsahu potrebnom na zachovanie ľudskej dôstojnosti.

Sociálne poradenstvo

Sociálne poradenstvo je odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. Základné sociálne poradenstvo je posúdenie povahy problému fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, poskytnutie základných informácií o možnostiach riešenia problému a podľa potreby aj odporúčanie a sprostredkovanie ďalšej odbornej pomoci.

Financovanie sociálnych služieb

Financovanie sociálnych služieb je zabezpečené z rôznych zdrojov, vrátane verejných prostriedkov (štátny rozpočet, rozpočty obcí a VÚC), úhrad od prijímateľov sociálnych služieb, darov a príspevkov od fyzických a právnických osôb a finančných príspevkov z Európskej únie.

Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok na leasing a prepravu?

Úhrady za sociálne služby

Prijímatelia sociálnych služieb sú povinní platiť úhradu za poskytované služby. Výška úhrady sa určuje v závislosti od druhu sociálnej služby, príjmu a majetku prijímateľa.

Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby

Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou podľa § 71 ods. 6 a § 78a zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“) sa poskytuje podľa formy sociálnej služby, štruktúry prijímateľov sociálnej služby podľa stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a počtu miest v zariadení zapísaného v registri poskytovateľov sociálnych služieb v konkrétnom zariadení sociálnych služieb a je účelovo určený na pokrytie časti nákladov na mzdy a odvody zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby v tomto konkrétnom zariadení. Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 170/2025 Z. z.

Na účely podania žiadosti o poskytnutie finančného príspevku na rozpočtový rok 2026 prostredníctvom Informačného systému sociálnych služieb (IS SoS), budú žiadatelia o tento finančný príspevok v žiadosti uvádzať stupne odkázanosti II. až VI. , a to podľa súčasnej právnej úpravy aj keď nová právna úprava podľa zákona č. 376/2025 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá upravuje stupne odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v rozpätí od I. až po V. stupeň, nadobudne účinnosť od 1. septembra 2025.

Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie podľa § 71 ods. 7 a § 78aa zákona o sociálnych službách sa poskytuje podľa druhu sociálnej služby a počtu miest v zariadení zapísaného v registri poskytovateľov sociálnych služieb a je účelovo určený na spolufinancovanie bežných výdavkov v rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov.

Kto môže žiadať o finančný príspevok:

• Obci , ktorá poskytuje sociálne služby vo vybraných druhoch zariadení sociálnych služieb alebo obci, ktoré zriadila alebo založila vybrané druhy zariadení sociálnych služieb - nocľaháreň, útulok, domov na polceste, zariadenie núdzového bývania, zariadenie podporovaného bývania, zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie a denný stacionár.
• Neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb vo vybraných druhoch zariadení sociálnych služieb - zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, zariadenie podporovaného bývania, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie, denný stacionár, nocľaháreň.

Finančný príspevok na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a § 78aa zákona o sociálnych službách na príslušný rozpočtový rok sa poskytuje na základe písomnej žiadosti doručenej ministerstvu v elektronickej podobe prostredníctvom informačného systému sociálnych služieb ( ďalej len „IS SoS“) . Obec a neverejný poskytovateľ vybraných druhov sociálnych služieb predkladá písomnú žiadosť v elektronickej podobe prostredníctvom IS SoS podľa § 78b Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v termíne od 1. júla do 31. augusta predchádzajúceho rozpočtového roka, t. j. od 1. júla 2025 do 31. augusta 2025.

Ministerstvo uzatvára s obcou a neverejným poskytovateľom zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na spolufinancovanie sociálnej služby. Finančný príspevok sa vypláca podľa § 78d ods. 3 zákona o sociálnych službách štvrťročne (nie jednorazovo na celý kalendárny rok) na počet kalendárnych dní v danom štvrťroku pri poskytovaní pobytovej sociálnej služby a na počet pracovných dní pri poskytovaní ambulantnej sociálnej služby.

Kontrolná činnosť

Kontrolnú činnosť vo veciach sociálnych služieb vykonáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, VÚC a obce. Kontroluje sa dodržiavanie zákona o sociálnych službách, kvalita poskytovaných služieb a hospodárenie s verejnými prostriedkami.

Ďalšie druhy sociálnych služieb pre seniorov

Zákon o sociálnych službách definuje rôzne druhy sociálnych služieb, ktoré sú určené pre seniorov, pričom každý druh má svoje špecifické zameranie a cieľovú skupinu.

Denné stacionáre

Denný stacionár je určený pre seniorov, ktorí sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby, ale nepotrebujú celodennú starostlivosť. Poskytuje sa tu denná starostlivosť, ktorá zahŕňa stravovanie, sociálnu rehabilitáciu, záujmovú činnosť a pomoc pri sebaobslužných úkonoch. V dennom stacionári sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc …

Postup poskytnutia alebo zabezpečenia sociálnej služby

1. Občan požiada o posúdenie odkázanosti na konkrétnu sociálnu službu- konkrétny druh sociálnej služby, resp. na konkrétny druh zariadenia sociálnych služieb (uvedený v § 34 až 41), v súlade s vecnou a miestnou príslušnosťou obce a vyššieho územného celku pre podanie tejto žiadosti podľa § 92 ods.
2. Na základe posudku o odkázanosti na sociálnu službu obec/starosta alebo VÚC/predseda vydá rozhodnutie o tom, či občan je alebo nie je odkázaný na sociálnu službu- konkrétny druh sociálnej služby, resp.
3. Ak má občan právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, a má záujem o poskytovanie sociálnej služby alebo jej zabezpečenie s finančnou podporou z verejných prostriedkov a má záujem, aby sa pri platení úhrady za poskytovanú sociálnu službu na neho vzťahovala právna ochrana zostatku z príjmu pri platení úhrady za sociálnu službu, písomne požiada príslušnú obec alebo VÚC o zabezpečenie poskytovaniasociálnej služby, resp.
4. Obec alebo vyšší územný celok na základe výberu poskytovateľa občanom poskytne sociálnu službu priamo, prostredníctvom ním zriadenej alebo založenej právnickej osoby, ktorá je verejným poskytovateľom sociálnej služby alebo ju zabezpečí u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa, pri dodržaní postupu podľa § 8 ods. 2 až 9.
5. Zároveň v súlade s § 8 ods. 7 môže občan, ktorý je na základe právoplatného rozhodnutia na túto sociálnu službu odkázaný požiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby priamo zariadenie zriadené alebo založené obcou a vyšším územným celkom. Ak toto zariadenie uzatvorí so žiadateľom zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb, je povinnosť obce alebo VÚC podľa § 8 ods. 2 a 3 splnená. Ak však toto zariadenie nemá voľné miesto je v zmysle § 8 ods. 4 povinné bezodkladne zaslať žiadosť klienta o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby príslušnej obci alebo vyššiemu územnému celku, ktorá na základe vopred určených a zverejnených podrobností vedie poradie, v ktorom poskytne alebo zabezpečí poskytnutie sociálnej služby žiadateľom, ktorí sú odkázaní na sociálnu službu, ak nie sú na strane tejto fyzickej osoby preukázateľné dôvody potreby bezodkladného poskytnutia alebo zabezpečenia sociálnej služby.
6. V prípade, že obec alebo vyšší územný celok zabezpečuje sociálnu službu u neverejného poskytovateľa, zabezpečí poskytovanie sociálnej služby tak, že preukázateľným spôsobom požiada budúceho poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby (buď na určitú kapacitu klientov alebo pre konkrétneho klienta) v súlade s § 8 ods. 8 zákona.
7. V prípade, že občan žiada o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby v zariadení a ani vyššie uvedeným postupom nie je možné zabezpečiť pre občana sociálnu službu v zariadení, obec alebo zariadenie s právnou subjektivitou zaradí občana do poradia na poskytovanie alebo zabezpečenie sociálnej služby u poskytovateľa, o ktorého klient prejavil záujem- na základe informovaného výberu si ho vybral, tak aby sa zachovalo jeho právo voľby.
8. Ak má fyzická osoba záujem o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby bez potreby dodržania vyššie uvedeného postupu, t. j. aj bez potreby posúdenia odkázanosti na sociálnu službu, a ak sa jej bude ňou zvoleným poskytovateľom tejto sociálnej služby poskytovať v rámci tejto sociálnej služby aj pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, uzatvára zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s poskytovateľom sociálnej služby priamo (bez „sprostredkovania“ obce alebo VÚC) a platí úhradu za sociálnu službu najmenej vo výške ekonomicky oprávnených nákladov na poskytovanie sociálnej služby (tzv. samoplatca).

Špecifické otázky a odpovede

Akým spôsobom sa umiestňujú klienti do útulku, ktorý je neziskovou organizáciou založenou obcou? Ako sa určuje úhrada v tomto zariadení?

Každá sociálna služba sa v zmysle § 74 ods. 1 poskytuje na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, čo však neznamená, že pri takýchto druhoch sociálnych služieb ako napr. nízkoprahové zariadenia, nocľahárne, musí byť zmluva uzatvorená písomne. Písomne musí byť zmluva uzatvorená iba pri vybraných druhoch sociálnych služieb (§ 74 ods. 2). Úhradu za poskytovanie sociálnej služby platí klient. Nakoľko právnická osoba založená obcou, v tomto prípade nezisková organizácia založená obcou, ako jediným zakladateľom, na poskytovanie sociálnej služby v útulku je podľa § 3 ods. 3 zákona verejným poskytovateľom tejto sociálnej služby, na určenie úhrady za sociálnu službu sa vzťahuje regulácia tejto úhrady pre verejného poskytovateľa sociálnej služby ustanovená v § 72 ods 2 a nasl. zákona. V súlade s § 24 ods. 3 sociálna služba, ktorá má nízkoprahový charakter, musí byť pre fyzickú osobu ľahko dostupná aj vzhľadom na výšku požadovanej úhrady za sociálnu službu. Ak si obec založila neziskovú organizáciu, ktorá prevádzkuje útulok s miestom poskytovania tejto sociálnej služby v územnom obvode tejto obce, napriek tomu, že zo zákona nie je povinná poskytovať ani zabezpečovať takúto sociálnu službu, je ju povinná táto obec, aj spolufinancovať, a to bez ohľadu na trvalý pobyt klientov, ktorým sa táto služba v tomto zariadení poskytuje. V súlade s § 79 ods. 6 a podľa § 71 ods. 7 MPSVR SR poskytuje na základe žiadosti obci, ktorá zriadila alebo založila zariadenie uvedené v § 25 až 27 a 29 (teda aj útulok) alebo obci, ktorá poskytuje sociálnu službu v týchto zariadeniach, finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie. Výška tohto finančného príspevku je uvedená v prílohe č.

Na základe čoho žiadať neverejných poskytovateľov o zabezpečenie služby ako napr. útulok, sociálne poradenstvo, zariadenie núdzového bývania a podobne, keďže sa pri týchto službách klienti neposudzujú - kto skúma ich nárok na danú službu, keďže VÚC má zabezpečiť poskytovanie služby a tiež požiadať neverejného poskytovateľa o jej poskytnutie?

Odkázanosť na sociálnu službu v nízkoprahových zariadeniach a vo všeobecnosti pri sociálnych službách krízovej intervencie vzhľadom na ich povahu a účel a pri poskytovaní sociálneho poradenstva posudzuje priamo poskytovateľ sociálnej služby (sociálna práca s klientom je súčasťou každej sociálnej služby - §2 ods. 6), VÚC sa má možnosť vopred preukázateľným spôsobom dohodnúť s neverejným poskytovateľom o poskytovaní sociálnej služby (§ 8 odsek 8) vzhľadom na preukázateľný alebo predpokladaný oprávnený dopyt po sociálnej službe príslušného druhu v územnom obvode aj vo väzbe na schválenú koncepciu rozvoja sociálnych služieb vo svojom územnom obvode a následne uzavrieť s konkrétnym neverejným poskytovateľom sociálnej služby zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa § 77 a 78.

Akým spôsobom si VÚC „objednáva“ u poskytovateľov poskytovanie sociálnej služby klientom, ak ide o sociálnu službu o ktorej odkázanosti sa nerozhoduje? Ako požiadať o poskytovanie tejto sociálnej služby budúceho poskytovateľa? Treba určiť presne údaje o občanovi, pre ktorého sa služba objednáva, alebo to postačuje len rámcovo bez uvedenia občanov alebo ich počtu?

Ide o preukázateľné požiadanie budúceho poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby, (§ 8 odsek 8), ktoré môže byť realizované aj predbežne a rámcovo (napr. na určenú kapacitu ZSS, napr. nocľahárne) alebo aj na konkrétneho klienta alebo konkretizovaný počet klientov. Závisí to od povahy a účelu sociálnej služby a od dohody VÚC a neverejného poskytovateľa, ale aj od iných skutočností napr. reálnych potrieb daného regiónu- preukázateľného alebo predpokladaného dopytu po sociálnej službe, v závislosti od toho, či je daná sociálna služba nedostatková alebo úplne chýba.

Ako postupovať pri prijímaní do útulkov/nocľahární - „technicky'?

Pri tomto type zariadenia, vzhľadom na povahu a účel sociálnych služieb krízovej intervencie klient nie je povinný podať žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby obci alebo VÚC (§ 8 ods. 1) a preto klient žiada o poskytnutie tejto sociálnej služby, resp. o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní tejto sociálnej služby priamo poskytovateľa (útulok). Poskytovateľ sociálnej služby v rámci povinnosti ustanovenej v § 9 ods. 8 - plniť podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby podľa prílohy č. 2 písm. A k zákonu - má mať písomne vypracovaný transparentný a pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný postup pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a viesť dokumentáciu o procese začatia poskytovania sociálnej služby (príloha č. 2 k zákonu písm. A časť II bod 2.3).

#

tags: #poskytovanie #socialnych #služieb #pre #seniorov #legislativa