Starostlivosť o odložené deti na Slovensku

V živote sa môžu stať rôzne udalosti, ktoré vedú k tomu, že dieťa nemôže vyrastať u svojich biologických rodičov, teda u mamy a otca, ktorým sa narodilo. V takýchto situáciách vstupuje do hry náhradná starostlivosť, ktorej cieľom je zabezpečiť dieťaťu rodinné prostredie a citovú väzbu, ktorú potrebuje pre svoj zdravý vývoj.

Čo je to náhradná starostlivosť?

Náhradná starostlivosť predstavuje systém opatrení, ktorými štát nahrádza dieťaťu jeho pôvodnú rodinu v prípade, že táto sa o neho nemôže alebo nechce starať. Deti, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine, potrebujú mamu a otca ešte oveľa viac. Sú to deti, ktoré zažili stratu a táto udalosť vždy zanechá dušu dieťaťa pošramotenú. Ide jednoducho o to, nejako tú rodinu dieťaťu nahradiť.

Dôvody pre náhradnú starostlivosť

Existuje viacero dôvodov, prečo dieťa nemôže vyrastať vo svojej biologickej rodine. Medzi najčastejšie patria:

• Smrť rodičov pri nehode, pričom širšia rodina nemôže dieťa prevziať do starostlivosti.
• Odloženie dieťaťa rodičmi ihneď po pôrode, napríklad z dôvodu závislosti na alkohole alebo drogách.
• Zanedbávanie alebo týranie dieťaťa v pôvodnej rodine, čo vedie k zásahu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a odobratiu dieťaťa z rodiny.

Každé dieťa, ktoré vyrastá mimo svoju rodinu, má svoj príbeh.

Formy náhradnej rodinnej starostlivosti

V súčasnosti ponúka štát niekoľko možností náhradnej starostlivosti, ktoré sa odvíjajú od veku a konkrétnej situácie dieťaťa. V minulosti bola najviac preferovaná kolektívna starostlivosť, dnes sa uprednostňuje osobná starostlivosť.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

1. Kolektívna starostlivosť: V minulosti znamenala umiestnenie dieťaťa do dojčenského ústavu alebo detského domova, kde čakalo na vyriešenie svojej situácie. Dnes sa toto riešenie využíva len v prípade, že nie je možné umiestniť dieťa do osobnej starostlivosti. Dôvodom je, že pobyt v ústavnom zariadení môže byť pre dieťa ďalšou ranou, pretože tu nemá tú jednu osobu - mamu, ktorá bude vnímať jeho potreby a u ktorej môže hľadať útechu.

2. Osobná starostlivosť: Ak je to možné, súd zverí dieťa do starostlivosti pestúnov na prechodnú dobu.

   • Zastupujúci (prechodní) pestúni: Sú pripravení prijať dieťa v ohrození do svojej starostlivosti kedykoľvek. Sú to vlastne "teta a ujo" na dobu, než sa situácia dieťaťa vyrieši. Táto doba je obmedzená na dvanásť mesiacov. Pre prechodných pestúnov je starostlivosť o tieto deti ich povolaním, za ktoré im patrí odmena pestúna. Táto obmedzená doba vytvára tlak na všetky zúčastnené strany, aby sa situácia dieťaťa vyriešila v stanovenom termíne.
   • Dlhodobá pestúnska starostlivosť: Je určená pre deti, ktoré nemožno právne uvoľniť, teda biologickí rodičia nechcú podpísať súhlas so zbavením rodičovských práv. Dieťa sa dostane do inej rodiny ako je jeho biologická, kde môže vyrastať až do dospelosti. V tejto rodine dostáva dieťatko podobnú starostlivosť akoby sa v nej narodilo. Pestúni sa stanú jeho náhradnou mamou a otcom. Pestúni majú za sebou odbornú prípravu, ktorá ich pripravila na špecifické potreby týchto detí. Fungujú tiež trochu ako terapeuti a snažia sa pomôcť dieťaťu, aby sa dokázalo vyrovnať so svojou minulosťou. Tiež pomáhajú deťom pochopiť, prečo vyrastajú v náhradnej rodine a snažia sa im priblížiť ich korene. Pestúnom s tým zase pomáhajú ich sprevádzajúce organizácie, čo sú odborníci na potreby detí v náhradnej rodine. Rozdiely sú v tom, že mamou a otcom so svojimi právami a povinnosťami stále zostávajú biologickí rodičia. Dieťaťu proste stále zostávajú väzby k pôvodnej biologickej rodine.
   • Adopcia (osvojenie): Pokiaľ biologickí rodičia o dieťa dlhodobo neprejavujú záujem, je možné ich zbaviť rodičovských práv. Takí rodičia sa o svoje deti nestarajú, ale ani ich nenavštevujú a nesnažia sa akokoľvek túto situáciu zmeniť. Alebo ak sami chcú rodičia dieťa právne uvoľniť je možná iná forma náhradnej rodinnej starostlivosti s názvom osvojenie. Osvojiť alebo adoptovať je možné iba právne voľné dieťa, kde vlastne úplne zanikli väzby na pôvodnú biologickú rodinu. Nová rodina, ktorá si dieťa adoptuje - prijme ho plne do svojej rodiny. Znamená to, že dieťa má novú mamu a otca, ktorí sú potom zapísaní do jeho rodného listu tak, ako by sa im naozaj narodilo. Z hľadiska zákona sa potom na túto rodinu pozerá úplne rovnako, ako na každú inú - rodičia aj deti majú rovnaké práva a povinnosti. A väzba na pôvodnú biologickú rodinu tu úplne zaniká.

Hniezda záchrany

Alternatívou k odloženiu dieťaťa na nevhodnom mieste sú Hniezda záchrany, anonymné inkubátory umiestnené v nemocniciach.

História a princíp fungovania

Idea schránky na odkladanie detí nie je nová a pretrváva v rôznych podobách v podstate celé obdobie ľudskej histórie. V stredoveku sa bežne nechcené deti odkladali na kostolné schody. Objavili sa dokonca aj otočné zariadenia vo dverách či múroch sirotincov a nemocníc, teda vlastne takí predchodcovia dnešných Hniezd záchrany. Dnešné „babyboxy“ sú komfortnejšie, princíp fungovania však zostáva v podstate rovnaký. Hniezdo záchrany predstavuje antikorovú schránku zabudovanú do steny, s dvierkami, ktoré vedú do ulice a dajú sa otvoriť iba raz. Vnútorný priestor je vyhrievaný na teplotu 37 °C. Po uzatvorení dvierok sa aktivujú senzory a privolajú odborný personál. V priebehu minúty je dieťa v rukách lekárov, ktorí ho vyberú cez dvierka na druhej strane steny vnútri objektu. Osoba, ktorá dieťa do schránky vložila, má medzitým dostatok času nepozorovane odísť. Priestor okolo schránky zásadne nesnímajú kamery.

Hniezda záchrany na Slovensku

Prvé tri slovenské Hniezda záchrany vznikli v roku 2004. Dnes už je Hniezd záchrany rozosiatych po republike 20 a vďaka nim vstúpilo do života 50 detí.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Dôvody odloženia dieťaťa

Ženu vedie k odloženiu dieťaťa nespočetné množstvo situácií. Často je na vine zlá finančná situácia, závislosť od drog, ilegálny pobyt či tehotenstvo následkom znásilnenia. Matky sa nachádzajú v situáciách, ktoré sú pre nás ťažko predstaviteľné.

Výhody a nevýhody Hniezd záchrany

Veľké plus Hniezda záchrany je nesporne fakt, že dieťa dostáva okamžite plnohodnotnú lekársku pomoc a predovšetkým šancu dostať sa bez zbytočných byrokratických prieťahov rýchlo do novej rodiny, kde bude chcené a vítané. Hlavným problémom je jednoznačne fakt, že dieťa odložené týmto spôsobom stráca svoju identitu.

Alternatívy k Hniezdam záchrany

Pre odložené deti by možno bolo výhodnejšie, ak by matka využila možnosť, ktorú ponúka náš právny systém, takzvaný pôrod s utajenou identitou. Matka môže v prípade, že chce odložiť dieťa, normálne porodiť v pôrodnici, kde je jej dieťaťu zabezpečená lekárska starostlivosť. Pôrodnica zároveň žiada od matky len minimum informácií o jej osobe, žena nemusí uviesť meno ani priezvisko. Po pôrode sú všetky informácie o matke zapečatené. Môžu byť použité len vo veľmi výnimočnej situácii, ale vždy až po rozhodnutí súdu.

Genetická identita detí

Ak budeme premýšľať nad genetickou identitou detí z Hniezd záchrany, do podobnej situácie sú postavené aj iné deti. Napríklad deti narodené po umelom oplodnení, kde bolo potrebné využiť spermiu či vajíčko darcu. Také dieťa nemá s jedným zo svojich rodičov de facto žiadnu spoločnú identitu. Napriek tomu však na rozdiel od úplne anonymných detí z Hniezd záchrany deti darcov poznajú svoju genetickú identitu aspoň od jedného rodiča. A navyše darcovia spermií a vajíčok prechádzajú dôkladným sitom lekárskych vyšetrení. Prenos zdravotných rizík je minimalizovaný. Koniec koncov ani adoptované deti toho nevedia veľa o svojich pôvodných rodičoch, informácie sú však v prípade nutnosti zistiteľné. A keby sme chceli vŕtať ešte viac, uvádza sa, že až desatina detí má v skutočnosti iného otca, než je ten uvedený v rodnom liste. Ak sa matke podarí jej tajomstvo celoživotne udržať, nikto sa nikdy nič nedozvie.

Starostlivosť o odložené deti

Fakultná nemocnica AGEL Skalica dostala darom od občianskeho združenia všetko potrebné pre úspešný štart anonymne odložených detí do života. Hniezdočká, zavinovačky, belasých medvedíkov a základné vybavenie pre novorodenca umiestneného do Hniezda záchrany odovzdalo občianske združenie Šanca pre nechcených Fakultnej nemocnici AGEL Skalica. Zriaďovanie Hniezd záchrany na Slovensku začalo iniciovať občianske združenie Šanca pre nechcených v roku 2004 s cieľom zlepšiť vyhliadky nechcených detí na plnohodnotný život v rodine.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Adopcia na Slovensku

Proces adopcie na Slovensku nie je zbytočne zložitý. Pomáha nájsť pre deti vhodných rodičov a lepšie pripraviť rodičov na príchod dieťaťa. Na Slovensku sa adoptujú deti zo Slovenska. Ak sa však slovenským deťom nepodarí nájsť nových rodičov na Slovensku, sú ponúknuté na adopciu do iných krajín, s ktorými má Slovensko príslušnú medzinárodnú zmluvu.

Priebeh adopcie

Celá tá procedúra pri adopcii nie je taká hrozná ako sa zverejňuje. Príprava na adopciu a súdy sa dajú veľmi ľahko zvládnuť, ak budete mať poradcu pri príprave na adopciu. Či už v občianskom združení, alebo v adoptívnych rodičoch, ktorí tým už prešli. Na Slovensku nie je možné, aby sa biologickí a adoptívni rodičia vzájomne spoznali, mohli byť ďalej v kontakte, či dokonca adoptívni rodičia mohli byť prítomní aj pri pôrode dieťaťa. Biologickí rodičia musia byť najskôr zbavení práv k dieťaťu, až následne je možné dieťa adoptovať. Adoptívni rodičia však dostanú základné informácie o identite dieťaťa i jeho rodičov, ako aj o ich sociálnej situácii, zdravotnom stave, prípadnom alkoholizme, alebo užívaní drog, pokiaľ sú tieto informácie známe. Adoptívnym rodičom nič nebráni, aby sa v prípade potreby skontaktovali s biologickými rodičmi. Len zriedkavo sa stáva, že úrady nemajú absolútne žiadne informácie o identite dieťaťa a jeho rodičov, napríklad ak sa dieťa nájde odložené v Hniezde záchrany alebo na inom mieste.

Adopcia v číslach

Na Slovensku je adoptovaných okolo stopäťdesiat detí ročne, pričom tento počet postupne klesá. Naše zákony nepoužívajú slovo adopcia, ale osvojenie dieťaťa; osvojenie a adopcia sú teda synonymá.

Podmienky adopcie

Pri osvojení vzniká medzi osvojencom (dieťaťom) a osvojiteľmi (budúcimi rodičmi) rovnaký vzťah, aký je medzi dieťaťom a biologickými rodičmi. Dieťa sa stáva členom novej rodiny so všetkým, čo k tomu patrí. Mení sa jeho priezvisko aj rodný list, do ktorého sú ako rodičia zapísaní osvojitelia. Osvojiť dieťa si môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s biologickým rodičom dieťaťa v manželstve. Výnimočne môže dieťa osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.

Osvojiteľnosť dieťaťa

Aby mohlo byť dieťa osvojené, musí súd najskôr rozhodnúť o osvojiteľnosti dieťaťa. Od tohto momentu už biologickí rodičia nemajú dosah na dieťa a nemajú ani právo na informácie o ďalšom procese adopcie. Dieťa sa môže stať osvojiteľným aj bez súhlasu jeho rodičov, a to vtedy, ak o dieťa neprejavovali po dobu šiestich mesiacov skutočný záujem, alebo ak počas najmenej dvoch mesiacov po narodení neprejavili o dieťa žiadny záujem. Väčšina detí vyňatých z biologickej rodiny však nemôže byť osvojená, pretože rodičia prejavujú záujem o svoje dieťa, no z rôznych príčin sa oň nevedia, nemôžu alebo nechcú postarať. V takom prípade je úlohou štátu nájsť pre dieťa náhradnú starostlivosť, ktorá by mala byť dočasným riešením, kým sa dieťa nebude môcť vrátiť do svojej rodiny.

Náhradná osobná starostlivosť

Ako prví prichádzajú na rad rodinní príslušníci dieťaťa, napríklad jeho starí rodičia, ktorým je dieťa zverené do tzv. náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa nepodarí nájsť nikoho vhodného v rodine, je tu možnosť umiestniť dieťa do pestúnskej starostlivosti, a ak sa to nedá, tak do detského domova. Mnohé deti umiestnené do detského domova však neskončia v zariadení, ale u tzv. profesionálnych rodičov, ktorí sú zamestnancami detských domovov a o deti sa starajú v domácom prostredí. Jeden profesionálny rodič sa môže starať najviac o tri deti, ak sú obaja manželia profesionálni rodičia, môžu mať teoreticky doma až šesť detí.

Pestúnska starostlivosť

Pestúnska starostlivosť je forma náhradnej rodinnej starostlivosti, ktorá by mala mať dočasný charakter, avšak v praxi sa z nej veľmi často stáva dlhodobé riešenie. Pestúni sa nestávajú zákonnými zástupcami dieťaťa, v bežných veciach však majú právo dieťa zastupovať. O dôležitých otázkach (napríklad zmena mena, rozhodnutie o podstúpení operácie, a podobne) naďalej rozhodujú biologickí rodičia, súd, alebo iný subjekt. Dieťa si ponecháva priezvisko svojich biologických rodičov, ktorí majú právo sa s dieťaťom pravidelne stretať. Na rozdiel od osvojiteľov dostávajú pestúni od štátu príspevok za poskytnutú pestúnsku starostlivosť. Pestúnska starostlivosť sa z právneho hľadiska skončí dovŕšením plnoletosti dieťaťa, napriek tomu sa mnohí pestúni stanú druhou rodinou dieťaťa, ktoré u nich zostane žiť aj po dovŕšení dospelosti. Pestúnstvo teda niekedy môže byť veľmi blízke adopcii, hoci ňou v pravom zmysle slova nie je.

Proces osvojenia z pohľadu adoptívnych rodičov

Z pohľadu adoptívnych rodičov má proces osvojenia niekoľko dôležitých fáz. Predovšetkým si musíme uvedomiť, že v procese adopcie je vždy na prvom mieste záujem dieťaťa. Úlohou štátu je teda nájsť vhodných rodičov pre dieťa, nie naopak. Aby sa dieťa nedostalo do nevhodného prostredia, adoptívni rodičia musia spĺňať určité predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a musia mať primerané sociálne a bytové podmienky pre prijatie dieťaťa. Manželia, ktorí si chcú adoptovať dieťa, musia najskôr na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podať žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť. Pri vypĺňaní žiadosti by mali uviesť aj svoje predstavy o dieťati, najmä aký by malo mať vek, pohlavie, či sú ochotní prijať aj dieťa so zdravotným postihnutím, alebo rómske dieťa. Na Slovensku je najväčší záujem osvojiť si čo najmenšie dieťa, zdravé a bez rómskeho pôvodu.

Predstavy o dieťati

Hoci takéto určenie predstáv o dieťati môže vyznievať z hľadiska osvojiteľných detí kontroverzne, netreba ho vnímať negatívne. Rozhodne nie je v nikoho záujme, aby boli adoptívni rodičia dotlačení adoptovať si dieťa, ktoré nespĺňa ich predstavy. Úrad následne preveruje rodičov, ich trestnú bezúhonnosť, zdravotný stav, majetkové a príjmové pomery.

Príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť

Veľmi dôležitá je príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť, ktorú musia absolvovať tak budúci osvojitelia, ako aj budúci pestúni. Príprava sa dá absolvovať priamo na úrade práce, alebo u akreditovaného subjektu, teda v organizáciách Návrat a Úsmev ako dar. Minimálny rozsah prípravy je 26 hodín, trvá spravidla niekoľko mesiacov a jej forma závisí od subjektu, ktorý si rodičia vyberú. Príprava v skupine dáva možnosť spoznať sa s inými adoptívnymi rodičmi, vzájomne sa obohacovať o postrehy a skúsenosti, neraz aj vytvoriť priateľstvá, ktoré pretrvajú roky po osvojení dieťaťa, vďaka čomu sa rodičia môžu aktívne zapojiť do širšej komunity adoptívnych rodín. Cieľom prípravy je čo najlepšie pripraviť rodičov na prijatie adoptívneho dieťaťa. Tieto deti majú veľa osobitných potrieb, súvisiacich so stratou, ktorú v živote zažili. Rodičia sa o týchto potrebách dozvedia, dostanú informácie ako čo najlepšie budovať bezpečnú vzťahovú väzbu s dieťaťom, ako deťom povedať, že sú adoptované, ako rozprávať o ich biologických rodičoch, a pripravia sa aj na rôzne náročnejšie situácie, ktoré ich môžu čakať. Príprava zahŕňa aj posudzovanie spôsobilosti žiadateľov stať sa náhradnými rodičmi, súčasťou sú teda aj psychologické a osobnostné testy. Po skončení prípravy vypracuje subjekt, ktorý ju vykonával, záverečnú správu o príprave, kde sa vyjadrí, či žiadateľov odporúča ako vhodných na adopciu. Vo výnimočných prípadoch môže žiadateľov neodporučiť, najmä ak dospeje k názoru, že žiadatelia nie sú pripravení na osvojenie dieťaťa, alebo ak nie je jeden z manželov s týmto rozhodnutím stotožnený. Hlavne sa netreba obávať toho, že adoptívni rodičia nedokážu dieťa ľúbiť ako vlastné, i keď to možno nepríde hneď. Pokiaľ je adoptívny rodič psychicky zdravý a zrelý jedinec, tak to jednoducho nastať musí.

Zoznam žiadateľov a detí

Po absolvovaní prípravy nasleduje rozhodnutie úradu o zapísaní do zoznamu žiadateľov, ktorí majú záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom. Úrad práce vedie aj ďalší zoznam, a síce prehľad detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť. Keď sa do tohto prehľadu dostane nové dieťa, úrad pre neho začne hľadať vhodných rodičov. Spomedzi žiadateľov, ktorých očakávania na dieťa zodpovedajú charakteristike dieťaťa (vek, pohlavie, zdravotný stav, etnicita), osloví najskôr tých, ktorí sú v zozname zapísaní najdlhšie. Úrady najskôr hľadajú vhodných rodičov v rámci kraja, z ktorého dieťa pochádza, následne v rámci celého Slovenska.

Dĺžka čakania

Dĺžka čakania teda do veľkej miery závisí od stanovených očakávaní na dieťa, ktoré rodičia oznámili úradu. Zdravé nerómske deti vo veku do šesť mesiacov sú veľmi žiadané, a preto na ne môžu žiadatelia čakať dva roky, v niektorých krajoch aj podstatne dlhšie.

Nadviazanie osobného vzťahu s dieťaťom

Úrad skontaktuje žiadateľov so správou, že môže sprostredkovať nadviazanie osobného vzťahu s dieťaťom. Žiadateľovi najskôr poskytne všetky dostupné informácie, ktoré o dieťati má, a ktoré môžu byť dôležité pre rozhodnutie prijať dieťa. Súčasťou dokumentácie je sociálna správa o dieťati, jeho identite, zdravotnom stave, fotografie dieťaťa, video. Na základe týchto informácií sa žiadatelia rozhodnú, či majú záujem o stretnutie s dieťaťom. Ak nie, je to v poriadku. Ide o zásadné rozhodnutie, a ak majú žiadatelia na základe správy vážnejšie pochybnosti, je lepšie, keď takéto rozhodnutie spravia čím skôr.

Stretnutia s dieťaťom

Ak sa rodičia rozhodnú nadviazať osobný vzťah s dieťaťom, nasleduje séria stretnutí s dieťaťom, tzv. Prvé tri interakcie spravidla prebehnú na pôde detského domova, po nich je po dohode s detským domovom možné dieťa zobrať na „hosťovské pobyty“ domov. Je dobré, ak sa môže dieťa dostať do novej rodiny čo najskôr. Dôležité je pritom ale aj to, aby nedochádzalo k zbytočným stresom pre dieťa, súvisiacim s častou zmenou prostredia, zvlášť ak ešte nevie pochopiť, čo sa deje. Toto je aj príležitosť na zlepšenie praxe zo strany detských domovov, ktoré majú rôzne prístupy k hosťovským pobytom. Niektoré detské domovy sú ochotné dieťa nechať adoptívnym rodičom neprerušovane, stačí, ak sa v dohodnutých intervaloch ukážu aj s dieťaťom v detskom domove. Iné domovy dajú dieťa na pobyt najviac na pár dní a potom sa opäť musí vrátiť k profesionálnej rodine, alebo do domova. Pri prvých stretnutiach s dieťaťom sú prítomní aj profesionálni rodičia, alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú.

Súdne konania

Napokon nastupuje fáza súdnych konaní. Súd najskôr zverí dieťa do predosvojiteľskej starostlivosti, ktorá musí trvať aspoň deväť mesiacov. Je to akási skúšobná doba, v ktorej sa adoptívni rodičia ešte môžu rozhodnúť celý proces zvrátiť. Až následne pr…

Anonymné odloženie dieťaťa po pôrode

Ak žena porodila dieťa a chce ho odložiť niekam tak, aby sa o tom nikto nedozvedel, a aby sa mu pritom nič nestalo, zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v ust. § 11 ods. 11 uvádza, že ak zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti, ktoré prevádzkuje novorodenecké oddelenie, zriadi na účely záchrany novorodencov verejne prístupný inkubátor, možno novorodenca do neho odložiť. Odloženie dieťaťa inde, ako v týchto verejne prístupných inkubátoroch, je trestné. Je to trestné aj vtedy, ak sa dieťa odloží na mieste, kde sa predpokladá, že by mohlo dostať pomoc, napríklad v hypermarkete, na stanici, alebo pred vchodom do kostola. Treba však uviesť, že anonymné odloženie dieťaťa do verejne prístupných inkubátorov nie je tým najvhodnejším, ale iba krajným riešením pre matky v zúfalej situácii, ktoré sa chcú „zbaviť“ nechceného dieťaťa. Zastávame názor, že anonymné odloženie dieťaťa je lepším riešením ako umelé prerušenie tehotenstva. Odložené dieťa na takomto mieste dostane okamžitú pomoc a lekársku starostlivosť. Zároveň sa dieťa stáva právne voľné a je určené na adopciu.

Pomýlená kritika OSN

Zdá sa, že na ušľachtilom zámere Hniezd záchrany a na jeho konkrétnej podobe niet tieňa pochybností. Veď anonymné inkubátory na záchranu odložených novorodencov vznikajú po celom svete, najnovšie aj v Rusku, teda v krajine, kde v rokoch 2010 až 2011 zaznamenala polícia 268 prípadov usmrtenia novorodencov. Šéfka mimovládnej organizácie Kolíska nádeje Jelena Kotovová tvrdí, že v Rusku podľa oficiálnych štatistík matky odložia každý mesiac vyše desať narodených detí. Ako jeden z hlavných argumentov v prospech Hniezd záchrany uvádza Ghannamová naše policajné štatistiky, že odkedy tento projekt beží, klesol počet nájdených mŕtvych novorodencov z desiatich na dva prípady ročne. Z kresťanských kruhov sa ozvali aj expresívne formulované výhrady, že nejde o Hniezda záchrany, ale skôr o pelechy nerestí, keďže beztrestnosť a anonymita poskytujú nezodpovedne konajúcej žene ochranu. Azda nie je nevyhnutné tento argument dlhšie rozvádzať, pretože prioritou je záchrana života dieťaťa. O to viac je nepochopiteľná vlaňajšia kritika zo strany Výboru OSN pre práva dieťaťa, podľa ktorej české baby boxy porušujú Dohovor o právach dieťaťa a to tým, že mu upierajú identitu. Ten istý výbor už v roku 2007 monitoroval Slovensko a neprišiel s takou ostro formulovanou výhradou - naše Hniezda záchrany bude v tomto roku OSN monitorovať opäť a Anna Ghannamová verí, že štátne orgány budú obhajovať opodstatnenosť existencie Hniezd záchrany. Je pravda, že až na vzácne prípady nepoznáme biologických rodičov takého dieťaťa, čo spôsobuje mnoho praktických problémov. No čo je to identita? Koľko ľudí si ju bolestivo hľadá, pričom nachádzajú biologických rodičov, ktorí ich odvrhli? Je azda identita vyššia hodnota ako samotný život? Aj v Deklarácii práv dieťaťa je právo na život uvedené ako prvé, pričom právo na biologickú identitu až ako šieste, siedme v poradí. S právom na život je spojená formulácia „štát dohovoru zabezpečí v maximálne možnej miere záchranu života dieťaťa,“ no pri biologickej identite je iba mäkšia formulácia „podľa možností“. Treba sa pýtať, že ak túto možnosť nedá vlastnému dieťaťu matka, ako to má zabezpečiť štát?

tags: #starostlivosť #o #odložené #deti #na #Slovensku