Zvyšovanie platov politikov a návrhy na ich zmrazenie: Komplexný pohľad

Zvyšovanie platov politikov je neustále sa opakujúca téma, ktorá vyvoláva búrlivé diskusie v spoločnosti. Aktuálna situácia na Slovensku nie je výnimkou. Vláda schválila zvýšenie platov pre svojich členov, čo vyvolalo kritiku opozície a verejnosti. Na druhej strane, opoziční poslanci navrhujú zmrazenie platov nielen pre poslancov, ale aj pre prezidenta, s cieľom ušetriť verejné financie. Tento článok sa komplexne zaoberá touto problematikou, analyzuje argumenty oboch strán a ponúka širší kontext v rámci ekonomickej situácie Slovenska.

Zvyšovanie platov členov vlády: Ako je to možné?

Členovia vlády si na spoločnom zasadnutí odklepli zvýšenie platov. Ich príjmy budú po novom niekoľkonásobne vyššie, a to aj napriek tomu, že by podľa zákona mali zostať zmrazené. Mesačné výplaty všetkých politikov sú závislé od toho, ako sa darí ekonomike a aká je výška priemernej mzdy. Ich zvyšovanie zastavil zákon o rozpočtovej zodpovednosti, pretože štátny dlh presiahol v roku 2022 viac ako 60 % hrubého domáceho produktu. Už 43-percentný dlh pritom aktivuje dlhovú brzdu, ktorá ich platy zmrazila na úrovni z roku 2021.

Platy členov vlády sa skladajú z viacerých častí. Základná zložka je zmrazená na úrovni z roku 2021 a vypočítava sa ako 1,5 násobok poslaneckého platu z roku 2021 (4 590 eur). Plat poslanca je určený ako 3-násobok priemernej mzdy, a preto sa ich netýka dlhová brzda. Ak by si premiér a ministri chceli zvýšiť túto časť platov, museli by predložiť návrh zmeny zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Základnú zložku platu nechali nedotknutú, ale zvýšili si paušálne náhrady, ktoré nebrzdí žiadny zákon. Paušálna náhrada pre predsedu vlády sa zvýšila z 1 191 eur na 5 868 eur. Paušálne náhrady sa nezdaňujú a na ich zmenu stačí jednoduché uznesenie vlády. Zmena paušálnych náhrad sa robila naposledy pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Je však neštandardné, že paušálne náhrady budú tvoriť väčšiu časť platov, než ich základná mzda.

Návrh poslancov hnutia Slovensko na zmrazenie platov

Poslanci hnutia Slovensko navrhujú zmrazenie platov poslancov, prezidenta, asistentov poslancov a výdavkov na prevádzku poslaneckej kancelárie na úroveň z roku 2024. Návrh na zmenu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov predložili s vysvetlením, že spätné zníženie platov od januára 2025 by bolo retroaktívne a v rozpore s ústavou. Preto navrhujú, aby sa platy poslancov a prezidenta v druhom polroku znížili o dvojnásobok sumy, o ktorú im v prvom polroku majú byť zvýšené v porovnaní s rokom 2024.

Prečítajte si tiež: Aktuálna situácia: Dôchodcovia v parlamente

Podľa poslancov klubu Slovensko súčasná vláda od začiatku funkčného obdobia narába s verejnými financiami mimoriadne nehospodárne a neefektívne. Upozornili, že okrem množstva škodlivých legislatívnych zmien, netrestaním korupcie, benevolentnosťou voči ekonomickej trestnej činnosti či zhoršeným výberom daní, prekročil deficit štátneho rozpočtu Slovenskej republiky už druhý rok päť percent HDP.

Argumentujú tým, že kým bežní občania zápasia s reálnym poklesom príjmov z dôvodu platenia vyššej DPH, vyšších poplatkov, znížením daňového bonusu na dieťa, inflácie, vysokých cien potravín a celkovému zhoršeniu životnej úrovne, poslancom Národnej rady SR aj prezidentovi má plat opäť narásť. Štatistický úrad SR zverejnil, že priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR za rok 2024 je 1 524 eur, čo predstavuje medziročný nárast o 6,6 percenta, teda o 94 eur. Okrem toho bude mať každý poslanec o 254 eur vyšší rozpočet na úhradu nákladov spojených so zriadením svojej regionálnej kancelárie, resp. na zvýšenie odmeny pre svojho asistenta. V prípade prezidenta to však znamená medziročný nárast jeho odmeny až o 1 128 eur. Predkladatelia považujú v aktuálnej hospodársko-ekonomickej situácii akékoľvek navýšenie platov poslancov či prezidenta za nemorálne.

Kontroverzné zrušenie obmedzenia výšky odmien pre politických nominantov

Poslanci z hnutia Slovensko chcú zastaviť neobmedzené rozdávanie odmien politickým nominantom. Pripomenuli, že v septembri 2016 vtedajší predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) predložil návrh nového zákona o štátnej službe, ktorý obsahoval aj úpravu odmien štátnych zamestnancov. Súčasťou tejto právnej úpravy bola aj regulácia výšky odmien pre štátnych zamestnancov, ktorých do funkcie menuje predseda Národnej rady SR, prezident, vláda SR, predseda Ústavného súdu SR, predseda Súdnej rady SR, predseda Najvyššieho súdu SR alebo predseda Bezpečnostnej rady SR. Neskôr sa to rozšírilo aj o predsedu Najvyššieho správneho súdu SR, vedúceho Úradu vlády SR a predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Fico to vtedy odôvodňoval tým, že podľa navrhovaného zákona je výška odmeny percentuálne obmedzená do výšky 20 percent z ich ročného funkčného platu. Ako premiér v tom čase dodal, „obmedzenie sa vzťahuje iba na odmenu za kvalitné plnenie služobných úloh, za vykonanie služobných úloh nad rozsah činností vyplývajúcich z opisu štátnozamestnanecké miesta a za splnenie mimoriadnej, významnej alebo vopred určenej služobnej úlohy, alebo jej ucelenej časti“.

V januári 2024 Fico predložil vládny návrh zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby a o zmene a doplnení zákona o štátnej službe, súčasťou ktorého bolo vypustenie obmedzenia výšky odmien. Fico to odôvodnil tým, že platná úprava limitu odmeny sa vzťahuje na časť štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii. Na časť štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii, ani na štátneho zamestnanca vo funkcii štatutárneho orgánu, teda na obdobné alebo porovnateľné pozície, sa úprava nevzťahuje. Ako premiér ďalej uviedol, na bežného štátneho zamestnanca (referent, vedúci štátny zamestnanec) sa obmedzenie taktiež nevzťahuje. V návrhu uviedol, že „ide o nesystematickú a potenciálne diskriminačnú právnu úpravu, ktorá dlhodobo spôsobuje problémy v praxi služobných úradov. Dôvodom aplikačných nejasností je nejednoznačnosť existujúcej úpravy a možný variabilný výklad, ktorý vedie k diametrálne odlišným záverom“.

Prečítajte si tiež: Tvorba sociálneho fondu

V marci 2024 Fico predložil návrh na zmenu zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Na gestorskom výbore bol koaličnými poslancami schválený pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým sa vypúšťa nárok štátneho zamestnanca na jednorazovú odmenu za vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky. Predkladatelia návrhu z hnutia Slovensko tak upozornili, že Fico poprel vlastný zákon, ktorý sám predložil. „Namiesto toho, aby obmedzenie výšky odmien rozšíril aj na ďalších štátnych zamestnancov, toto obmedzenie vypustil s odôvodnením, že môže ísť o diskriminačnú právnu úpravu, keďže títo štátni zamestnanci nemôžu dostávať odmeny rádovo v desaťtisícoch eur ročne,“ píšu poslanci v návrhu. Poukázali na skutočnosť, že si vláda vo februári 2024, a teda necelé štyri týždne po predložení tohto návrhu zákona dvojnásobne zvýšila platy. „Aj na základe tohto sa javí, že návrhom zákona nešlo o zrušenie nesystémového riešenia, ale o zvýšenie platov týchto štátnych zamestnancov, z ktorých je väčšina politickými nominantmi,“ upozornilo hnutie v predloženom materiáli. Poslanci ďalej podotkli, že vláda zrušila nárok na odmenu pre bežných štátnych zamestnancov za vynikajúce alebo veľmi dobré výsledky pod zámienkou konsolidácie, aby mohla financovať odmeny politických nominantov.

Aktuálne platy poslancov a ich predpokladaný vývoj

Poslanci Národnej rady (NR) SR majú v roku 2025 zarábať takmer 6900 eur. Poslanci, ktorí žijú mimo Bratislavského kraja, majú dostávať celkovo vyše 7300 eur. Poslanec má nárok na plat vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy za predchádzajúci rok. K platu patria ešte paušálne náhrady, ich výška sa líši podľa toho, či je poslanec z Bratislavského kraja alebo z iného. Pokiaľ je z Bratislavského kraja, mesačne dostáva v roku 2025 ešte 2744 eur, poslanec z iného kraja má paušálne náhrady vo výške 3201 eur. Na odmenu asistentovi a výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie má poslanec od 1. januára 2025 vyčlenených 3886 eur mesačne. Predseda a podpredsedovia parlamentu a tiež predsedovia a podpredsedovia výborov dostávajú k platu aj funkčné príplatky, ktoré sú v nezmenenej výške.

Konsolidačné opatrenia a ich vplyv na občanov

Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili nový balík konsolidačných opatrení, ktorého súčasťou je aj zrušenie niektorých dní pracovného pokoja. Zostal zachovaný ako deň pracovného pokoja 6. január (Zjavenie Pána). Dočasne zrušený bude deň pracovného pokoja 15. septembra (Sedembolestná Panna Mária). Tento dátum zostane štátnym sviatkom, no v roku 2026 nebude považovaný za deň pracovného pokoja. Poslanci rovnako hlasovali za dočasné zrušenie dní pracovného pokoja 8. mája (Deň víťazstva nad fašizmom) a úplné zrušenie dňa pracovného pokoja 17. novembra (Deň boja za slobodu a demokraciu).

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) predstavil konsolidačný balík, ktorý obsahuje spolu 22 opatrení v hodnote 2,7 miliardy eur. Medzi opatreniami je, okrem zrušenia dní pracovného pokoja, aj zvýšenie daní z príjmov pre bohatších ľudí, skrátenie odvodových prázdnin pre živnostníkov, zvýšenie DPH na vybrané potraviny či valorizácia trinástych dôchodkov. Podľa neho má Slovensko „stočiť dlhovú trajektóriu“ a získať dôveru investorov. Zmeny v oblasti štátnych sviatkov majú byť len jednou z čiastkových foriem úspory.

Opozícia návrh ostro kritizovala. Podľa nej vláda siaha na symbolické dni spojené s historickými a náboženskými tradíciami a opatrenie vníma ako nesystémové. Podľa niektorých opozičných poslancov sa koalícia rozhodla šetriť na občanoch namiesto toho, aby hľadala úspory v štátnej správe.

Prečítajte si tiež: Sociálny fond a mestské zastupiteľstvo – povinnosti

Zvyšovanie platov v školstve: Kontrast s politikou zmrazovania platov

Vláda Slovenskej republiky schválila návrh zákona, ktorý prinesie významné zvýšenie platov zamestnancov v rezorte školstva. Zamestnanci v školstve sa môžu tešiť na postupné zvyšovanie platov v dvoch etapách - od 1. septembra 2025 a následne od 1. januára 2026.

Pedagogickí a odborní zamestnanci by získali od septembra 2025 zvýšenie platových taríf o 7 % a od januára 2026 o ďalších 5 %. Nepedagogickí zamestnanci, ako aj učitelia vysokých škôl a výskumní a vývojoví zamestnanci si v prípade schválenia zákona v parlamente prilepšia ešte výraznejšie - ich platy sa zvýšia o 7 % v septembri 2025 a o ďalších 7 % v januári 2026.

Najvýznamnejšou novinkou v schválenom návrhu zákona vládou je zavedenie príplatku za hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov, ktorý by v prípade schválenia parlamentom začal platiť od 1. januára 2026. Tento príplatok by umožnil riaditeľom škôl finančne ohodnotiť kvalitu práce svojich zamestnancov nad rámec plošného zvyšovania platov. Podľa dôvodovej správy je cieľom tohto opatrenia umožniť riaditeľom škôl odmeňovať pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov podľa kvality a výkonu, čo zlepší motiváciu a pracovné nasadenie.

Na príplatok by mali nárok tí pedagogickí a odborní zamestnanci, ktorí v hodnotení dosiahnu výsledok „vynikajúca úroveň a kvalita“ alebo „veľmi dobrá úroveň a kvalita“ podľa zákona č. 138/2019 Z. z. Výška príplatku by bola najmenej v sume stanovenej v prílohe zákona a najviac vo výške 50 % z platovej tarify príslušnej platovej triedy a pracovnej triedy zamestnanca.

Zamestnanci dostanú príplatok za hodnotenie od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom riaditeľ vykonal hodnotenie. Riaditeľom škôl a školských zariadení by príplatok priznával zriaďovateľ. Pravidlá pre priznanie príplatku by riaditeľ musel prerokovať v pedagogickej rade, ak ju v škole majú. Návrh zákona pamätá aj na zamestnancov na materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenke. Po návrate do práce by im bol priznaný príplatok podľa sumy z posledného vykonaného hodnotenia. Zohľadnila by sa pritom doba vyplácania príplatku pred nástupom na dovolenku. Príplatok by bol vyplácaný až do nového hodnotenia zamestnanca.

Schválený návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Podľa rezortu školstva však prinesie pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona teraz poputuje do Národnej rady SR, pričom na základe schváleného návrhu o ňom budú poslanci rozhodovať v skrátenom legislatívnom konaní. Predpokladá sa, že po schválení parlamentom a podpise prezidentom nadobudne účinnosť v dvoch termínoch - časť od 1. septembra 2025 a zvyšok od 1. januára 2026.

tags: #poslanci #valorizácia #platov #návrh #zákona