Sociálny fond: Tvorba a využitie v mestských zastupiteľstvách

Sociálny fond predstavuje významný nástroj sociálnej politiky v obciach, rozpočtových a príspevkových organizáciách. Tvorba a použitie sociálneho fondu sú predmetom zákonnej úpravy vo vzťahu k zamestnávateľovi aj zamestnancom. Základným právnym rámcom pre prácu so sociálnym fondom je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v platnom znení, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 1994. Prostriedky sociálneho fondu primárne slúžia zamestnancom, výnimočne možno poskytnúť tieto prostriedky aj bývalým zamestnancom (dôchodcom) a rodinným príslušníkom zamestnancov. Prostriedky sociálneho fondu možno použiť aj na účely úhrady niektorých nákladov vynaložených odborovou organizáciou v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním, avšak použitie prostriedkov fondu na tento účel možno dohodnúť výlučne v kolektívnej zmluve.

Povinnosť tvorby sociálneho fondu

Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ, ktorým je podľa zákona právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Táto povinnosť im vyplýva zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb.

Pojem „obdobný pracovný vzťah“ objasňuje odkaz na poznámku pod čiarou na príslušné zákony, z ktorého je zrejmé, že sociálny fond sú povinní tvoriť zamestnávatelia napr. príslušníkov v služobnom pomere (napr. podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z. z.). V praxi sú najčastejšie aplikovanými pra­covnoprávnymi predpismi zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákon č. 400/2009 Z. z.

Povinnosť tvorby sociálneho fondu sa nevzťahuje na osoby, ktoré nie sú zamestnané v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, t. j. osoby, ktoré majú uzatvorené dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. uzatvorené dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. vzťah fyzickej osoby k zamestnávateľovi, ktorá preňho vykonáva práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, taktiež nemá charakter pracovného pomeru ani obdobného pracovného vzťahu.

Povinnosť tvoriť sociálny fond nemá napríklad zamestnávateľ, ktorý zamestnáva fyzické osoby iba na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, aj keď ide o pracovnoprávny vzťah.

Prečítajte si tiež: Povinnosti zamestnávateľa a sociálny fond

Príklad č.: Aj keď sa napr. starosta obce alebo primátor mesta podľa ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov posudzuje ako zamestnanec na účely platieb zdravotného poistenia, sociálneho poistenia alebo poberania dávky v nezamestnanosti, v zmysle § 2 ods. 1 tohto zákona ide o verejnú funkciu, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. Ďalšími osobami, ktorých vzťah nenapĺňa atribút pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, sú okrem starostov a primátorov aj poslanci (NR SR alebo zastupiteľstiev územných orgánov), predsedovia VÚC, riaditelia štátnych podnikov, členovia predstavenstiev akciových spoločností, spoločníci a konatelia s. r.

Príklad č.: Absolvent školy po skončení sústavnej prípravy na povolanie vykonáva u zamestnávateľa po dobu 6 mesiacov absolventskú prax s cieľom získania odborných zručností a praktických skúseností, ktoré zodpovedajú dosiahnutému stupňu vzdelania absolventa školy, a to podľa ustanovení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tzv. u zamestnávateľov tzv. u zamestnávateľov tzv.

Povinnosť tvoriť sociálny fond upravujú aj niektoré osobitné zákony, napríklad podľa § 2 ods. 3 zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 253/1994 Z.z.") sa starosta obce, resp. Z daného vyplýva, že aj keby obec nezamestnávala žiadne osoby v pracovnom pomere, podľa uvádzaného ustanovenia zákona č. 253/1994 Z.z. by bola povinná tvoriť sociálny fond z dôvodu, že na účely tvorby a použitia sociálneho fondu sa starosta obce ako verejný funkcionár považuje za zamestnanca v pracovnom pomere. Obdobná úprava je obsiahnutá aj v § 25 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poslancovi, ktorý je dlhodobo uvoľnený zo zamestnania na výkon funkcie zástupcu starostu, patrí plat od obce.

Tvorba sociálneho fondu

Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej so­ciálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Fond sa tvorí ako úhrn povinného prídelu, ďalšieho prídelu a ďalších zdrojov.

Povinný prídel do sociálneho fondu

V zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde sa povinný prídel do sociálneho fondu tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo základu podľa § 4 ods. 1. Minimálny povinný prídel do sociálneho fondu predstavuje 0,6 % zo základu, ktorým je súhrn miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny mesiac a za príslušný kalendárny rok a je spodnou hranicou pre každého zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Aktuálna situácia: Dôchodcovia v parlamente

Pri splnení týchto podmienok môže aj zamestnávateľ, ktorý nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu, tvoriť sociálny fond až do výšky 1 % zo základu. Ak by sa na zvýšení tvorby sociálneho fondu v kolektívnej zmluve dohodlo bez toho, aby boli splnené podmienky dosiahnutia zisku a splnenia daňových a odvodových povinností, je táto dohoda v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 2/1991 Zb.

Ak zamestnávateľ splnil podmienky ustanovené v § 3 ods. 2 zákona o sociálnom fonde, preto je kolektívna zmluva v tejto časti podľa § 4 ods. 2 písm.

Zákon o sociálnom fonde vyžaduje zisťovanie dosiahnutia zisku za predchádzajúci kalendárny rok, t. j. splnenie skutočností pre tvorbu sociálneho fondu je potrebné preveriť najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka, kedy je zákonom ustanovený termín na zúčtovanie tvorby a čerpania sociálneho fondu za príslušný kalendárny rok.

Ďalší prídel do sociálneho fondu

Ďalší prídel do sociálneho fondu upravuje § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde. Ďalší prídel do sociálneho fondu, ktorého maximálna výška je obmedzená podielom 0,5 % základu, sa tvorí dvomi spôsobmi, ktoré sa líšia podľa toho, či zamestnávateľ má dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, alebo ho nemá dohodnutý. Vtedy je povinný tvoriť ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm.

V zmysle § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 (podľa kolektívnej zmluvy) a podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 (na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť).

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na platy politikov

Ďalší prídel sa tvorí dvomi spôsobmi, ktoré sa líšia podľa toho, či zamestnávateľ má dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo ho dohodnutý nemá. Tieto dva spôsoby tvorby ďalšieho prídelu sa navzájom vylučujú a nie je ich možné kombinovať: buď sa ďalší prídel dohodne v kolektívnej zmluve podľa bodu 1, alebo ho zamestnávateľ musí tvoriť podľa bodu 2 a použiť ho na úhradu, resp. čiastočnú úhradu výdavkov oprávnených zamestnancov na dopravu. Prakticky to znamená, že ak je dohodnutý ďalší prídel podľa bodu 1 v kolektívnej zmluve v nenulovej výške, zamestnanci takéhoto zamestnávateľa už nemôžu požadovať úhradu výdavkov na dopravu.

V zmysle § 3 ods. 1 písm. b) vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán (nemôže sa uzatvoriť kolektívna zmluva podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície), najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. alebo ak kolektívna zmluva uzatvorená nie je alebo v rámci kolektívnej zmluvy nie je dohodnutá výška, vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods.

Upozornenie: Pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, platí, že pri tvorbe sociálneho fondu postupujú podľa uzatvorenej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorá pre rok 2025 nebola podpísaná (v čase písania článku platil tento stav). V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa platnej do 1. 9.

Keďže v KZVS je už dojednaná tvorba ďalšieho prídelu v nenulovej výške, zamestnávateľ, na ktorého sa KZVS vzťahuje (napr. obec, rozpočtová alebo príspevková organizácia zamestnávajúca zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme), je povinný tvoriť ďalší prídel najmenej v dohodnutej výške.

Príklad č.: Zamestnávateľ nemá odborovú organizáciu, s ktorou by uzavrel podnikovú kolektívnu zmluvu. Na zamestnávateľa sa vzťahuje KZVS na rok 2012, takže v súlade s článkom II bod 7 je povinný tvoriť ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona vo výške 0,05 % zo súhrnu hrubých platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok.

Výnimočne sa môže ustanoviť tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu aj vo vnútornom predpise, avšak len u vymedzenej skupiny zamestnancov tých orgánov,u ktorých je zo zákona zakázaná činnosť odborového orgánu. Odkaz na § 230 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení zákona č. 241/2001 Z. z. znamená, že táto možnosť sa týka len príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, príslušníkov v Národnom bezpečnostnom úrade a v Slovenskej informačnej službe, u ktorých podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov…

Príklad č.: Zamestnávateľ nemá dohodnutý ďalší prídel do sociálneho fondu.

Príklad č.: Zamestnávateľ má 10 zamestnancov, ktorých mesačná hrubá mzda, ktorá je základom pre výpočet mesačného prídelu do sociálneho fondu, je 8 250 €. Piati zamestnanci s priemernou mesačnou mzdou 435 € spĺňajú podmienky na poskytnutie kompenzácie výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Zamestnávateľovi preukázali mesačné výdavky na dopravu v úhrne 182 €. Maximálna výška ďalšieho prídelu do sociálneho fondu môže byť 41,25 € (8 250 x 0,5 %). Túto sumu zamestnávateľ ako príspevok zo sociálneho fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť rozdelí piatim zamestnancom napr.

Príklad č.: Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky na poskytnutie príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Má uzatvorenú kolektívnu zmluvu, ktorá však neobsahuje ustanovenia o tvorbe ďalšieho prídelu do sociálneho fondu.

Príklad č.: Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky na poskytnutie príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Má uzatvorenú kolektívnu zmluvu, na základe ktorej je povinný tvoriť sociálny fond ďalším prídelom vo výške 0,3 % zo základu. Keďže sa zamestnávateľ v kolektívnej zmluve zaviazal tvoriť sociálny fond ďalším prídelom, už nemôže tvoriť sociálny fond ďalším prídelom na kompenzáciu výdavkov zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť.

Je potrebné zopakovať, že ustanovenie tohto odseku sa uplatňuje len v prípade, ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) prvého bodu zákona o sociálnom fonde. aj u zamestnanca, ktorý má pracovný pomer dohodnutý na kratší týždenný pracovný čas, sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca. Poskytovanie tohto príspevku z osobitne na tento účel tvoreného ďalšieho prídelu do sociálneho fondu sleduje kompenzáciu časti alebo celých nákladov na dopravu v prípade zamestnancov najnižších príjmových kategórií. Zamestnávateľ je povinný poskytovať tento príspevok najneskôr v termíne určenom na výplatu mzdy alebo platu po preukázaní nároku zamestnanca na príspevok.

Príklad č.: Pre posúdenie nároku zamestnanca, ktorého zamestnávateľ nemá v kolektívnej zmluve dohodnutý ďalší prídel, je v roku 2012 rozhodujúca štatisticky zistená priemerná mzda za rok 2010, ktorá predstavovala 769 eur mesačne. Ak zamestnanec dochádza do zamestnania verejnou hromadnou dopravou a jeho priemerný zárobok v niektorom z rozhodujúcich období v roku 2011 klesne pod 384,50 eura mesačne, zamestnancovi vznikne nárok na príspevok na dopravu. Zisťovanie priemerného mesačného zárobku upravuje § 134 ods. 4 Zákonníka práce: priemerný hodinový zárobok zamestnanca sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac. Aj keď na pracovnoprávne účely sa pri zisťovaní priemerného mesačného zárobku zamestnanca vychádza z jeho dohodnutého týždenného pracovného času, na účely posúdenia kritéria priemerného mesačného zárobku sa v prípade, ak by zamestnanec pracoval napr.

Príklad: č. Na pracovisku sa uplatňuje 40-hodinový týždenný pracovný čas, avšak zamestnanec v ňom pracujúci má v súlade s § 49 Zákonníka práce v pracovnej zmluve dohodnutý kratší pracovný čas na 25 hodín týždenne. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa tohto týždenného pracovného času zamestnanca vychádza na 108,70 hodiny. Priemerný zárobok zamestnanca k 1. januáru 2012 dosiahol 3,4234 eura, z čoho na pracovnoprávne účely vychádza priemerný mesačný zárobok 372,13 eura.

Celková suma vyplatených príspevkov na dopravu všetkým zamestnancom, ktorým na ne vznikne nárok, je v § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o sociálnom fonde limitovaná maximálne možnou tvorbou ďalšieho prídelu do sociálneho fondu na tento účel vo výške 0,5 % zo základu.

Príklad č.: Zamestnávateľ tzv. nepodnikateľskej sféry postupuje pri odmeňovaní zamestnancov podľa Zákonníka práce. Nemá uzavretú kolektívnu zmluvu, zamestnáva v priemere cca 50 zamestnancov, z toho 7 spĺňajú podmienky pre vznik nároku na dopravu. Vyplatená mzda všetkých zamestnancov bude v mesačnom období predstavovať 31,5 tis. eur, z čoho zamestnávateľ vytvorí ďalší prídel vo výške 157,50 eura. Úhrn mesačných výdavkov na dopravu do zamestnania a späť bude podľa dokladov predstavovať 175 eur. Zamestnávateľ z ďalšieho prídelu uhradí každému zamestnancovi časť jeho výdavkov na dopravu zodpovedajúcu pomeru 157,50 eura k 175 eurám.

Ďalšie zdroje sociálneho fondu

V zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde sa sociálny fond môže tvoriť z ďalších zdrojov, ktorými podľa § 4 ods. 3 zákona sú:

• ďalšie zdroje fondu, ktorými môžu byť zdroje podľa tohto zákona alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
• dary,
• dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu.
• Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.

Základ pre určenie prídelu do sociálneho fondu

Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Pre určenie hrubých miezd a platov zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonom upravujúce odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru, resp. jednotlivé zložky mzdy a platu v závislosti od subjektov, na ktoré sa príslušný zákon vzťahuje, napr. na § 118 ods. 2 Zákonníka práce, § 84 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, § 78 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z.

Podľa § 1 ods. 3 písm. b) zákona o odmeňovaní sa zákon o odmeňovaní nevzťahuje napr. na poslancov obecného zastupiteľstva.

Príklad č.: Mestské zastupiteľstvo rozhodlo, že na odmeňovanie zamestnancov sa nebude vzťahovať zákon o odmeňovaní, ale pri odmeňovaní zamestnancov mesta bude uplatňovať ustanovenia Zákonníka práce. Toto rozhodnutie zároveň znamená, že na mesto ako zamestnávateľa sa nevzťahujú ani ustanovenia KZVS pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní zamestnancov postupujú podľa zákona o odmeňovaní. Mesto môže rozhodnúť o tvorbe povinného prídelu v rámci možností rozpočtu a tvorbu ďalšieho prídelu môže podľa 1. bodu § 3 ods. 1 písm. b) zákona dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve, resp.

Do základu na určenie výšky sociálneho fondu sa nemôžu zahrnovať plnenia, ktoré sa nepovažujú za mzdu alebo plat. Príklady takýchto plnení sú všeobecne uvedené napr. v druhej vete § 118 ods. 2 Zákonníka práce; ide napr. o náhrady mzdy, odstupné a odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a pod. Tieto plnenia sú osobitne doplnené aj pre príslušné skupiny zamestnancov v osobitných zákonoch, napr.

Príklad č.: Zamestnávatel dohodol poskytovanie vreckového zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovné cesty do zahranicia. Sumy vreckového sú poskytované v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. Aby nedochádzalo k mylným výkladom, je v zákone formou odkazu na príslušné právne predpisy usmernené, čo sa má považovať za plat. Napr. u policajtov ide o § 84 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, v prípade zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je odkaz na§ 4 ods. 1 zákona o odmeňovaní; plat štátneho zamestnanca definuje v súčasnosti § 81 zákona č. 400/2009 Z. z.

Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v § 67 ods. 2 ustanovuje, že štátnemu zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku funkčný plat a zároveň v § 114 ods. 2 ustanovuje, že ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, rozumie sa tým funkčný plat priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie. Zákon o odmeňovaní v § 29 ods. 2 obsahuje obdobné spojenie ako § 114 ods. 2 zákona o štátnej službe, avšak bez slov „alebo o náhrade mzdy“, preto sa napr.

Príklad č.: Štátny zamestnanec uzavrel sobáš so zamestnankyňou odmeňovanou podľa zákona o odmeňovaní v deň, ktorý bol pre oboch inak pracovným dňom. V zmysle § 141 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce majú obaja nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na účasť na svadbe. Zamestnankyňa dostane náhradu mzdy vo výške funkčného platu, štátny zamestnanec však za deň svadby bude mať nekrátený funkčný plat.

Príklad č.: Zamestnávateľ má v kolektívnej zmluve dohodnuté, že zamestnancom poskytne 13. mesačnú dovolenkovú mzdu a 14. mesačnú vianočnú mzdu. Zahrnutie týchto plnení do základu pre určenie prídelu do sociálneho fondu závisí od toho, z akého zdroja boli tieto odmeny vyplatené.

Príklad č.: Zamestnávateľ má v kolektívnej zmluve dohodnuté, že zamestnancom poskytne odmenu pri životnom jubileu 50 rokov a pracovnom výročí 25 rokov.

Čas tvorby sociálneho fondu

V zmysle § 6 ods. 2 zákona o sociálnom fonde sa fond tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu, za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd a platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.

Príklad č.: U zamestnávateľa je dňom výplaty mzdy 20. deň kalendárneho mesiaca nasledujúci po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca. Mzdu za september vyplatí 20. 10. Zároveň v tento deň vzniká povinnosť tvorby sociálneho fondu, t. j. súčasťou tvorby je aj prevod finančných prostriedkov na účet fondu, ak je vedený na osobitnom účte v banke. Prevod prostriedkov vykoná zamestnávateľ do 5 dní, t. j. do 25. 10.

Príklad č.: Zamestnávateľ za mesiac august zamestnancom vyplatil mzdy vo výške 292,4 tis. eur. V KZVS je dohodnutý maximálny prídel 1,05 % z objemu miezd. Zamestnávateľ nemá vlastnú kolektívnu zmluvu, takže tvorí prídel vo výške dohodnutej v KZVS. Najneskorší deň výplaty mzdy je dohodnutý na 10. pracovný deň nasledujúceho mesiaca. Zamestnávateľ zistí najneskôr 10. septembra výšku tvorby sociálneho fondu 3 070,20 eura a tieto prostriedky účtovne prevedie na osobitný účet fondu do 15.

Účtovanie sociálneho fondu

Zákon umožňuje tvorbu a čerpanie fondu viesť buď na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke, prípadne v pobočke zahraničnej banky. Podstatné je, aby zvolený spôsob účtovania sociálneho fondu napr. na samostatných analytických účtoch zamestnávateľa zabezpečil prehľad o prídeloch a čerpaní sociálneho fondu na účtovné i kontrolné (napr. daňové) účely.

Tvorba sociálneho fondu je založená na odvodovom spôsobe, kedy sa vychádza z úhrnu miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný (t. j. predchádzajúci) kalendárny mesiac.

Použitie sociálneho fondu

Zamestnávateľ podľa § 7 ods. 1. Podľa § 3 ods. 2. V kolektívnej zmluve možno dohodnúť použitie sociálneho fondu na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom.

#

tags: #sociálny #fond #mestské #zastupiteľstvo #tvorba