
Príkazná zmluva predstavuje dôležitý inštitút v slovenskom právnom poriadku. Tento článok sa zameriava na jej podmienky, aspekty a súvislosti, pričom vychádza z platnej legislatívy a relevantných právnych predpisov. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po odborníkov.
Príkazná zmluva je zmluvou obstarávateľského typu a predstavuje základný zmluvný typ v skupine zmlúv označovaných ako zmluvy so zástupcami.
Problematika príkaznej zmluvy je upravená predovšetkým v Občianskom zákonníku. Okrem toho je potrebné brať do úvahy aj ďalšie právne predpisy, ktoré môžu mať vplyv na jej aplikáciu v konkrétnych prípadoch. Medzi takéto predpisy patria napríklad:
Na slovenskom trhu pôsobia aj mnohé organizácie, ktorých primárnym cieľom nie je vykonávanie podnikateľskej činnosti. Ide o tzv. neziskové organizácie, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. definuje ako daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie. Právne postavenie, štatút, hospodárenie týchto organizácií upravujú samostatné právne predpisy. Organizácie nezriadené za účelom podnikania často bojujú s nedostatkom finančných prostriedkov potrebných na svoju činnosť.
V roku 2004 pôsobilo na slovenskom trhu viac ako 29 260 neziskových organizácií.
Prečítajte si tiež: Predčasný dôchodok a obecné zastupiteľstvo
Slovenská republika mala prvýkrát možnosť čerpať prostriedky prostredníctvom eurofondov v oblasti kohéznej politiky v rokoch 2004 - 2006 v tzv. skrátenom programovom období. Roky 2007 - 2013 sú prvým obdobím, v ktorom máme možnosť využívať viac ako 11,3 mld. eur z fondov EÚ počas celého jeho trvania.
Sponzoring nie je v slovenských právnych predpisoch osobitne riešený.
Súčasťou ustanovení Občianskeho zákonníka o zabezpečení záväzkov je aj zábezpeka. Záväzok poskytnúť zábezpeku sa môže týkať nielen už vzniknutej zábezpeky, ale aj pohľadávky, ktorá môže vzniknúť v budúcnosti.
Zákon č. 595/2003 Z. z. o daniach z príjmov v z. n. p. umožňuje fyzickej a právnickej osobe poukázať 2 % zo svojej zaplatenej dane vybraným právnickým osobám na osobitné (verejnoprospešné) účely.
Jedným z najčastejších právnych vzťahov pri realizácii podnikateľskej činnosti je vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom, predmetom ktorého je nájom nebytových priestorov.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Odvody a dôchodok
Ak si kúpite v obchode tovar a v lehote dvoch rokov od jeho zakúpenia sa na ňom vyskytnú vady, máte právo reklamovať ich u predávajúceho.
Podľa znenia § 64 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. účinného do 31. 8. 2007 vznikali v praxi nezrovnalosti pri aplikácii inštitútu odpustenia daňového nedoplatku. Nebolo jasné, či sa uvedený postup vzťahuje aj na nedoplatok na sankčnom úroku, úroku a pokute alebo len na samotnej dani. Tieto pochybnosti boli odstránené zadefinovaním nedoplatku na účely jeho úľavy alebo odpustenia v § 64 ods. 1 cit.
Základná úprava rokovania obecného zastupiteľstva vrátane potrebného kvóra na prijatie uznesenia je obsiahnutá v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Podrobnejšie pravidlá rokovania si obecné zastupiteľstvo upraví rokovacím poriadkom. Okrem zákona o obecnom zriadení môže osobitné požiadavky na uznesenie obecného zastupiteľstva klásť aj osobitný zákon, napr. zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí alebo ústavný zákon č. 357/2004 Z. z.
Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, pričom zákon o obecnom zriadení v § 11 ods. 4 uvádza demonštratívnym spôsobom najdôležitejšie kompetencie. Zároveň tiež ale platí, že vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu, rozhoduje starosta [§ 13 ods. 4 písm. Obecné zastupiteľstvo prijíma uznesenia na svojom zasadnutí.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 8 zákona o obecnom zriadení poslanci obecného zastupiteľstva môžu opätovne schváliť uznesenie, ktoré starosta obce nepodpísal, a to do dvoch mesiacov od jeho schválenia.
Prečítajte si tiež: Zlepšenie stavebných úradov: Námety a dopady
Práve výklad termínu „ do dvoch mesiacov" sa môže rôzne vysvetliť. Myslel tým zákonodarca od dňa schválenia, t. j. napr. uznesenie bolo schválené 10. 2., čiže do 10. 4. sa môže znova schváliť, alebo od mesiaca, v ktorom bolo uznesenie prijaté, napr. ak bolo prijaté vo februári, znova by sa mohlo prijať do konca apríla? Podľa § 12 ods. 1 zákona o obecnom zriadení by sa zasadnutie obecného zastupiteľstva malo konať najmenej raz za dva mesiace.
Obec vlastní pozemky - ostatné plochy vo výmere 1 375 m2 nachádzajúce sa v areáli poľnohospodárskeho dvora. Doposiaľ obec s firmou A. nemala uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu, hoci pozemky už užíva dlhšiu dobu. Nájomca - firma A odmietol podpísať nájomnú zmluvu, nakoľko suma vo výške 0,07 eur za 1 m2 je príliš vysoká - súhlasí jedine s výškou nájmu za 0,00066 eur za 1 m2, ide o sumu, za ktorú platí nájom občanom obce - vlastníkom ornej pôdy a trvalého trávneho porastu. Konateľ s obcou nechce spolupracovať.
Je potrebné uviesť v stanovách aj presnú výšku členského príspevku členov občianskeho združenia, či stačí len všeobecne, že členovia budú platiť členské príspevky?
V rámci vzťahov, ktoré vznikajú medzi zamestnávateľom a zamestnancom dochádza zo strany zamestnávateľa k spracovaniu rôznych údajov o zamestnancovi a niektoré z nich majú osobný charakter. Zamestnávateľ spracúva osobné údaje o zamestnancoch za účelom vedenia personálnej a mzdovej evidencie v pracovnoprávnych vzťahoch.