Alzheimerova choroba: Zásadný dopad na seniorov a ich blízkych

Každý z nás sa občas ocitne v čakárni lekára. Či už ide o bežnú prehliadku, sezónne nachladnutie alebo nepríjemnú bolesť, zdravotné problémy nás sprevádzajú celý život. Väčšinu z nich dokážeme pomocou liekov, odpočinku alebo rehabilitácie prekonať. Niektoré diagnózy však predstavujú výzvu, ktorú medicína ešte nedokáže vyriešiť jedinou tabletkou či jednoduchým zákrokom. Čo však s chorobami, ktoré prichádzajú nenápadne, no postupne dokážu zmeniť celý náš život? Také, ktoré nás oberajú o spomienky, schopnosť rozpoznať najbližších či vykonávať bežné úlohy? Medzi takéto ochorenia patrí aj Alzheimerova choroba, ktorá predstavuje jednu z najnáročnejších výziev pre súčasnú medicínu a spoločnosť. Má neúprosný dopad na myseľ a osobnosť pacientov, ako aj na ich rodiny.

Čo je Alzheimerova choroba?

Keď sa povie Alzheimer, väčšina ľudí si predstaví starších pacientov, ktorí si nepamätajú mená svojich blízkych. No táto choroba neútočí len v starobe. Existuje aj forma, hovorovo označovaná ako „mladý Alzheimer“, ktorá sa prejavuje skôr, než pacient dosiahne 65 rokov. Práve tieto netypické príznaky môžu viesť k oneskorenej diagnóze.

Alzheimerova choroba je deštruktívne ochorenie mozgu a patrí do skupiny chorôb nazývaných demencie. Závažnosť ochorenia spočíva v jeho postupnom, no nezvratnom priebehu. V mozgu sa začnú hromadiť toxické bielkoviny, ktoré spôsobujú poškodenie a následnú smrť neurónov. To vedie k oslabeniu kognitívnych funkcií, strate samostatnosti a postupnému narušeniu identity človeka. Podľa lekárov však postupne odchádza aj dlhodobá pamäť, pričom najviac netrpí pacient, ale jeho blízki. Chorý pomaly zabúda všetko, čo vedel, aj to, aký je rok, ako sa volá, kde je… V rozvinutom štádiu ochorenia si pacient svoj intelektový deficit neuvedomuje, je nesebakritický a doslova zabúda, že niečo zabudol.

Príčiny a rizikové faktory

Vznik Alzheimerovej choroby stále nemá exaktnú príčinu. Vedci stále úplne nerozumejú, prečo niektorí ľudia Alzheimerovu chorobu dostanú a iní nie. Vieme však, že kombinácia viacerých faktorov môže výrazne zvýšiť riziko jej vzniku.Jedným z hlavných rizikových faktorov je zdravotný stav v mladosti. Štúdie ukazujú, že nízka kardiovaskulárna kondícia a nižšia kognitívna výkonnosť v ranom veku môžu až osemnásobne zvýšiť riziko mladého Alzheimera. Rovnako naň však vplýva aj nezdravý životný štýl - fajčenie, obezita, vysoký krvný tlak či cukrovka. Svoju úlohu však zohráva aj genetika. Tieto gény regulujú produkciu špeciálneho proteínu beta-amyloidu. Ten sa pri chybných mutáciách začne hromadiť v mozgu a vytvára tam škodlivé povlaky. Okrem toho sa čoraz viac skúma aj možná súvislosť medzi traumatickými poraneniami mozgu a rozvojom Alzheimerovej choroby. Niektoré štúdie naznačujú, že opakované otrasy mozgu môžu z dlhodobého hľadiska zvyšovať riziko demencie.

Príznaky Alzheimerovej choroby

Medzi prvými príznakmi sa objavujú problémy s krátkodobou pamäťou. Pacienti zabúdajú mená, dátumy, nedávne udalosti. Začnú častejšie klásť otázky, sú dezorientovaní v priestore, ktorý dobre poznajú. Majú zmeny nálad aj napriek tomu, že k tomu nemajú žiadny podnet. Bývajú podozrievaví, sebeckí, či vzťahovační. Prestanú sa o seba zaujímať, stránia sa spoločnosti. Majú problémy s rečou, vyjadrovaním sa, strácajú záujem o aktivity bežného denného života. Napríklad im neprekáža neporiadok v byte a podobne.

Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom elektrickej kolobežky pre seniorov

Áno, pacienti si ťažkosti na začiatku ochorenia uvedomujú a snažia sa ich skrývať pred príbuznými. Prikladajú ich na vrub veku, stresu, či zvýšenej únave. Tradičné príznaky začínajúcej demencie, ako sú zhoršenie pamäti alebo zmätok v orientácii, pozná asi každý. Existuje ale množstvo menej známych varovných signálov, ktoré môžu naznačovať nástup demencie. Tieto jemné zmeny môžu byť ťažko rozpoznať a často sú prehliadané, čo môže oneskoriť diagnózu a liečbu. Zmeny v emocionálnom správaní môžu byť jedným z prvých signálov demencie. Ak si všimnete, že sa váš blízky častejšie hnevá, stáva sa agresívny alebo reaguje výbušne, môže to byť dôsledok demencie. Demencia môže viesť k paranoji a obviňovaniu. Napríklad, osoba môže bezdôvodne obviňovať partnera z nevernosti alebo iných nepravdivých obvinení. Tip: Pokúste sa byť trpezliví a pochopiť, že tieto obvinenia sú výsledkom ochorenia, nie zlých úmyslov. Pády, šmýkanie a problémy s chôdzou môžu naznačovať problémy s motorickými schopnosťami spojené s demenciou. Tip: Udržujte prostredie bezpečné a minimalizujte prekážky, ktoré by mohli spôsobiť pády. Demencia môže mať dopad na schopnosť spravovať financie. Ak si všimnete, že váš blízky robí chyby pri platení účtov alebo pri sledovaní svojich výdavkov, môže to byť signál začínajúcej demencie. Problémy s komunikáciou sú bežné pri demencii. Osoba môže mať problémy s formulovaním viet, zapamätaním si nedávnych rozhovorov alebo opakovane klásť rovnaké otázky. Osoby s demenciou môžu mať ťažkosti s orientovaním sa v známom prostredí. V dôsledku duševného úsilí, ktoré demencia vyžaduje, môžu mať osoby s týmto ochorením tendenciu potrebovať viac spánku. Zhoršenie osobnej hygieny môže byť ďalším varovným signálom demencie. Včasné rozpoznanie týchto jemných znakov môže výrazne pomôcť pri včasnej diagnostike a zabezpečení potrebnej podpory pre vašich blízkych.

Zvyčajne okolo 65 roku života. Pri určitom malom percente, v dedičnej forme Alzheimerovej demencie, je to medzi 30 - 65 rokom života.

Diagnostika Alzheimerovej choroby

Keďže príčiny ochorenia sú také komplexné, neexistuje zatiaľ žiadny liečebný postup, ktorý by dokázal Alzheimera vyliečiť. Doterajšie diagnostické metódy Alzheimerovej choroby sa často opierali o pozorovanie symptómov, zobrazovacie metódy mozgu alebo vyšetrenie mozgovomiechového moku.

Prelomová novinka v diagnostike: Nový výskum však naznačuje, že Alzheimer môže byť odhalený skôr a oveľa jednoduchšie - cez analýzu dýchania, mozgovej oxygenácie a koordinácie telesných rytmov. Vedci zo Slovinska a Veľkej Británie skúmali prepojenie medzi mozgovým prekrvením, dýchaním, elektrickou aktivitou mozgu a činnosťou srdca. Výsledky ukázali, že u pacientov s Alzheimerom dochádza k výrazným poruchám v koordinácii týchto rytmov, čo naznačuje narušenie tzv. Kľúčovým objavom bolo, že pacienti s Alzheimerom dýchajú rýchlejšie v porovnaní so zdravými ľuďmi. Kontrolná skupina mala priemernú frekvenciu dýchania 13 dychov za minútu, zatiaľ čo Alzheimerova skupina dýchala približne 17-krát za minútu. Vyššia frekvencia dýchania môže podľa vedcov naznačovať zápalové procesy v mozgu, ktoré hrajú dôležitú úlohu v rozvoji ochorenia. Analýza mozgového kyslíka navyše ukázala, že pacienti s Alzheimerom majú zníženú silu a synchronizáciu mozgových kyslíkových oscilácií.

Táto metóda so svojím obrovským potenciálom otvorila úplne nové dvere pre skorú diagnostiku Alzheimerovej choroby. Plány vedcov sú preto jasné: „Ukazujeme jasné výsledky nášho prístupu a to, ako možno Alzheimerovu chorobu odhaliť jednoducho, neinvazívne a lacno. Metóda má veľký potenciál a diskutujeme už aj o možnostiach vytvorenia spin-out alebo start-up spoločnosti, aby sme v nej pokračovali,“ uzatvára profesorka Stefanovska.

Prečítajte si tiež: Ako zvýšiť svalovú hmotu v starobe

Hoci je potrebný ďalší výskum, tieto výsledky ukazujú nový smer v diagnostike a liečbe Alzheimerovej choroby. Včasná diagnostika môže predĺžiť život.

Starostlivosť o seniorov s Alzheimerovou chorobou

"Pri Alzheimerovej chorobe býva najzložitejšie vyrovnať sa s postupným prehlbovaním demencie chorého. Jeho stav sa rýchlo mení a vyžaduje si neustále prispôsobovanie sa novej situácii,“hovorí psychológ a psychoterapeut Ľudovít Dobšovič z Inštitútu psychoterapie a socioterapie. „Pochopiteľne, demencia, ktorá sa prejavuje znižovaním mentálnych funkcií, ovplyvňuje aj správanie chorého, ktoré je nepredvídateľné a vyžaduje si neustály ,dozor‘, trpezlivosť a veľa láskavosti. Dôležité je nepodľahnúť beznádeji a zúfalstvu a nerezignovať. Odborníci vedia, čo sa počas choroby deje aj koľko to trvá.

Alzheimerova choroba je progresívna degeneratívna choroba mozgu, ktorá postihuje pamäť a kognitívne schopnosti. Ľudia s touto chorobou sa často cítia zmätení a stratení, preto je dôležité, aby sme sa naučili, ako pristupovať k nim a pomáhať im zvládať každodenné aktivity.

Tipy pre prístup k seniorom s Alzheimerovou chorobou:

• Buďte trpezliví: Seniori s Alzheimerovou chorobou majú často problém s pamäťou a kognitívnymi schopnosťami. Môže trvať dlhšiu dobu, kým si zapamätajú jednoduché pokyny alebo sa dostanú do určitého miesta. Buďte trpezliví a dajte im čas na to, aby si zapamätali, čo potrebujú.
• Zjednodušte svoje pokyny: Jednoduché a jasné pokyny môžu pomôcť seniorom s Alzheimerovou chorobou. Môže to znamenať, že budete musieť zopakovať pokyny niekoľkokrát a použiť jednoduché slová. Pokiaľ to bude možné, použite aj vizuálne pomôcky, ako napríklad obrázky. Ani diagnostikovanie Alzheimerovej choroby nie je pre seniora ľahké prijať, treba byť pre to trpezlivý.
• Používajte pozitívnu reč: Používajte pozitívnu reč a reč tela, aby ste pomohli seniorom s Alzheimerovou chorobou. Pokiaľ môžete, používajte úsmev, láskavé slová a pokúste sa o uvoľnenú atmosféru. To môže pomôcť vytvoriť pocit bezpečia a pohodlia.
• Vyhnite sa zmenám: Zmeny môžu byť pre seniorov s Alzheimerovou chorobou veľmi ťažké. Snažte sa udržať konzistentnú rutinu a čo najviac minimalizovať zmeny. Pokiaľ budete musieť niečo zmeniť, urobte to čo najopatrnejšie a snažte sa ich na to pripraviť vopred.
• Podporujte ich nezávislosť: Seniori s Alzheimerovou chorobou sa môžu cítiť bezmocní a stratení. Snažte sa ich podporiť a pomôcť im zachovať si ich nezávislosť. To môže znamenať, že budete musieť prispôsobiť ich okolie, aby im umožnilo čo najväčšiu slobodu pohybu. Aj ľudia s Alzheimerom, napriek tomu že im mozog už nefunguje tak ako predtým, potrebujú byť rešpektovaní.
• Rešpektujte ich potreby: Seniori s Alzheimerovou chorobou sa môžu cítiť neistí a zraniteľní. Snažte sa ich počúvať a rešpektovať ich potreby a preferencie. Ak majú radi istú rutinu alebo sa cítia pohodlne pri určitých aktivitách, podporujte ich v tom.
• Umožnite im robiť rozhodnutia: Aj keď seniori s Alzheimerovou chorobou môžu mať problémy s pamäťou a kognitívnymi schopnosťami, stále majú právo na to, aby ich názory a preferencie boli rešpektované. Umožnite im robiť rozhodnutia tam, kde je to možné, a podporujte ich, aby boli čo najviac zapojení do každodenných aktivít.
• Vytvorte si vzťah so seniorom: Seniori s Alzheimerovou chorobou potrebujú pocit bezpečia a stability. Snažte sa preto vytvoriť si s nimi dobrý vzťah a poskytnúť im emocionálnu podporu. Zdôraznite ich pozitívne vlastnosti a nezabúdajte na to, že aj keď majú problémy s pamäťou, stále sú to ľudia, ktorí potrebujú lásku a pozornosť.

Keď sa staráte o seniora s Alzheimerovou chorobou, je dôležité byť trpezlivý, používať pozitívnu reč a podporovať ich nezávislosť a potreby. Vyhnite sa zmenám, ak je to možné, a rešpektujte ich rozhodnutia a preferencie.

Vplyv prostredia na pacientov s demenciou

Podiel starších ľudí na populácii kontinuálne rastie. Vyšší vek pritom prináša okrem pozitívnych aspektov aj problémy, ako zhoršenie (strata) sluchu, či demenciu. Zvuky sa šíria ako tlakové vlny a spôsobujú vibrácie, ktoré v tele aktivujú reakciu vyvolávajúcu stres. Podľa odhadov sa počet ľudí v súčasnosti trpiacich demenciou z terajších 46 až 50 miliónov zvýši na 152 miliónov v roku 2050, čo predstavuje nárast o 204 percent. Najčastejšou príčinou demencie je Alzheimerova choroba, ktorou trpí až polovica ľudí nad 85 rokov. Majú ťažkosti s vyjadrovaním, rozhodovaním a sú často dezorientovaní. Štúdia odhalila aj spojitosť medzi zmenami v správaní týchto pacientov a veľkým hlukom. Potvrdila tak dôležitosť vhodného akustického prostredia. „Hluk duševne chorým pacientom škodí. Predpokladom efektívneho liečenia duševných porúch je okrem iných opatrení aj zabezpečenie zvukového komfortu,“ potvrdzuje MUDr. Elena Žigová, lekárka Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku. Nadmerný hluk a zhon totiž vyvolávajú u pacientov pocit nebezpečenstva a spôsobujú úzkosť a únavu. Podľa vedkyne Nicole van Houtovej, ktorá so svojím tímom skúma práve túto problematiku, môže nadmerný hluk v pozadí vyvolávať v pacientoch trpiacich demenciou znepokojenie, dokonca až agresivitu. Akustika prostredia hrá kľúčovú rolu, keďže podľa výskumov má zo všetkých zmyslov práve sluch najväčší vplyv na kvalitu ich života. Hluk nepriaznivo ovplyvňuje aj ľudí s poruchami pamäte. „Pre pacientov je problémom aj to, že vysoká hladina hluku v pozadí znižuje zrozumiteľnosť reči. Majú preto väčší problém porozumieť konverzácii a zapojiť sa. To môže viesť k sociálnej izolácii a osamelosti,“ vysvetľuje Nicole van Hout. Týka sa to veľkého počtu seniorov, keďže až dve tretiny ľudí vo veku nad 80 rokov majú oslabený sluch.

Prečítajte si tiež: Komárno: Bývanie pre seniorov

Dôležitosť včasnej diagnostiky a podpory

Najčastejším typom demencie, ktorý tvorí 60 až 70 % prípadov, je demencia Alzheimerovho typu - je to ochorenie s postupným začiatkom, plynulým zhoršovaním pamäti a ďalších kognitívnych schopností, ktoré vedú k narušeniu pracovných a sociálnych aktivít. Incidencia aj prevalencia ochorenia na demenciu rastie vekom. Ochorenie najčastejšie postihuje starších ľudí, ale ako včasný typ sa môže začať po 40. roku života. Vyššia úroveň vzdelania, celoživotné vzdelávanie, pravidelná pohybová aktivita a kognitívny tréning patria medzi faktory oddialenia nástupu prejavov demencie v dôsledku neurodegeneratívnych ochorení. Nefarmakologické prístupy predstavujú spektrum intervencií, ktoré poskytujú špecifické benefity pacientom s demenciou tým, že pôsobia na ich kognitívne schopnosti, schopnosti zvládať každodenné aktivity, prežívanie, náladu a problémové správanie. Majú však dosah na fyzický stav a záťaž opatrovateľa.

"Postup choroby spomaľuje aj pozornosť a láskyplný vzťah rodiny, ktorá sa chorému plnohodnotne venuje a neustále ho stimuluje a podnecuje k fyzickej aj myšlienkovej aktivite. Ak je mozog stimulovaný primeranými podnetmi, regenerácia a kompenzácia funguje podľa Žigovej dosť dlho. Preto sú pre seniorov veľmi dôležité tréningy pamäti. Prítomnosť Alzheimerovej choroby u človeka neznamená pre okolie, že ho treba šetriť, nezaťažovať informáciami a invalidizovať ho. "Práve naopak, vytvoríme režim zostavený z prechádzok, drobných úloh, počúvania rádia, sebaobslužných úkonov. U chorých vo vyšších štádiách sa napríklad osvedčuje spievanie. Aj v štádiách, keď už nepoznajú reč, pesničkám z ich detstva a mladosti rozumejú," vysvetlila psychiatrička. Najhoršie podľa nej je, ak chorý zostane sám medzi štyrmi stenami, sociálne a podnetovo deprimovaný, so stratou záujmu.

Podpora pre opatrovateľov

Väčšina opatrovníkov sú blízki príbuzní, ktorí poskytujú starostlivosť doma - ide o náročnú a vyčerpávajúcu úlohu, ktorá predstavuje obrovskú emocionálnu aj fyzickú záťaž. Alzheimerové ochorenie predstavuje v súčasnosti vážny spoločenský problém, nakoľko predĺžením ľudského života sa tento typ demencie objavuje čoraz častejšie. O pacientov s Alzheimerovým ochorením sa v mnohých prípadoch starajú rodinní príslušníci, ktorí blízkemu jedincovi poskytujú nepretržitú dvadsaťštyri hodinovú starostlivosť. Je dôležité, aby sa opatrovatelia informovali o chorobe ako takej, o jej priebehu a o tom, aké nároky bude na nich klásť. Môžu sa tak skôr pripraviť na to, s čím sa budú v spoločnom živote s chorým stretávať. Zmysluplná môže byť aj ich psychohygiena, napríklad socioterapia alebo psychoterapia a zapojenie všetkých členov rodiny do spolupráce.

„Ochorenie je naozaj náročné z hľadiska opatery a poskytovania základnej starostlivosti a pomoci chorému. Opatrovateľom môže pomôcť podrobná informovanosť o chorobe ako takej, o jej priebehu a o tom, aké nároky bude na nich klásť. Môžu sa tak skôr pripraviť na to, s čím sa budú v spoločnom živote s chorým stretávať. Zmysluplná môže byť aj ich psychohygiena, napríklad socioterapia alebo psychoterapia a zapojenie všetkých členov rodiny do spolupráce,“radí psychológ L. Dobšovič.

Agapé Senior Park - príklad dobrej praxe

Dobrou správou preto je, že sa nájdu ľudia, ktorým starí a menej sebestační nie sú ľahostajní. Adriana Škriniarová je jednou z nich. „V súčasnosti sú seniori naozaj v nezávideniahodnej situácii - aj tí zdravší, a to nehovorím o tých, ktorí potrebujú niekoľkohodinovú alebo nepretržitú starostlivosť. O projekte pre seniorov som rozmýšľala už dlho, minimálne desaťročie, postupne spontánne vznikol tím ľudí, ktorí sú hlboko presvedčení, že so službami pre seniorov treba niečo urobiť. Spoločne sme vytvorili projekt, v rámci ktorého sa budú riešiť ako potreby seniorov, tak aj potreby ich rodín. Projekt Agapé Senior Parku má niekoľko cieľov. Napríklad zbúrať mýtus, že domov pre seniorov je zrekonštruovaná staršia budova, kde dostanú ľudia vo vyššom veku jedlo, sociálnu a zdravotnú starostlivosť, ale inak v ňom strácajú ľudskú hodnotu a dôstojnosť. „To si seniori určite nezaslúžia,“ prízvukuje A. Šriniarová. „Veľmi nás teší, že sme našli lokalitu, ktorá zodpovedá našej filozofii, teda pokojné miesto obklopené prírodou, ktoré je zároveň veľmi dobre dostupné z hlavného mesta.

V Senior care Horný Bar, a.s. vedia, že demenciou postihnutí pacienti potrebujú nadštandardný prístup, preto im budú v Agapé Senior Parku venovať špeciálnu starostlivosť, či už prostredníctvom terapií, ako aj kognitívnych cvičení až po dohľad, ktorý títo pacienti nevyhnutne počas celého dňa potrebujú. Priamo v zariadení bude prítomný lekár, samozrejmosťou budú špeciálne terapie, napríklad záhradná alebo hipoterapia, a dôraz sa bude klásť aj na socializáciu a kultúrne podujatia.„Budujeme zariadenie, ktorého cieľom je spájať ľudí do skupín a vytvárať atmosféru, ktorá prináša potešenie a pokoj na duši,“približuje filozofiu projektu A. Škriniarová.

Alzheimerova choroba v číslach

• Podľa odhadov sa počet ľudí v súčasnosti trpiacich demenciou z terajších 46 až 50 miliónov zvýši na 152 miliónov v roku 2050, čo predstavuje nárast o 204 percent.
• Alzheimerova choroba je najčastejšou príčinou demencie, ktorou trpí až polovica ľudí nad 85 rokov.
• V USA sa odhaduje, že až 5,2 milióna Američanov trpí Alzheimerovým ochorením a z toho približne 200 000 tisíc ľudí je mladších ako 65 rokov.
• V Európe trpí Alzheimerovým ochorením 7,3 miliónov obyvateľov a celkové náklady na sociálnu a zdravotnú starostlivosť dosahujú ročne viac ako 141 miliárd EUR.
• Počet pacientov na Slovensku sa odhaduje na 50 000 pacientov s Alzheimerovou chorobou. Predpokladá sa, že v roku 2040 vzrastie počet jedincov postihnutých touto chorobou na 180 000.

#

tags: #Alzheimerova #choroba #dopad #na #seniorov