
Skúšobná doba je obdobie, počas ktorého si zamestnávateľ a zamestnanec navzájom overujú, či sú pre seba vhodnou voľbou. Počas tohto obdobia je možné pracovný pomer ukončiť jednoduchšie ako po jeho uplynutí. Častou otázkou je, či je možné ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe, ak je zamestnanec práceneschopný (PN). Tento článok sa zaoberá touto problematikou a poskytuje komplexný pohľad na práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa.
Skúšobná doba je definovaná v Zákonníku práce a musí byť dohodnutá písomne v pracovnej zmluve, inak je neplatná. Dohodnúť ju možno najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru. Vo všeobecnosti trvá tri mesiace, ale u vedúcich zamestnancov môže byť predĺžená až na šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nie je možné predlžovať, s výnimkou prípadov, keď zamestnanec nepracoval pre prekážky v práci, ako je napríklad práceneschopnosť.
Počas skúšobnej doby môže zamestnávateľ aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Toto ustanovenie platí aj v prípade, ak je zamestnanec práceneschopný. Zamestnávateľ teda môže ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe aj počas PN zamestnanca.
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa realizuje písomným oznámením. V zmysle § 72 ods. 2 Zákonníka práce, oznámenie o skončení pracovného pomeru musí byť písomné a malo by sa druhému účastníkovi doručiť aspoň 3 dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Zákonník práce odporúča doručiť toto oznámenie druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Nedodržanie tejto lehoty však nespôsobuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Dôležité je, aby bolo oznámenie doručené preukázateľným spôsobom, napríklad osobne s potvrdením o prevzatí alebo doporučenou poštou. Ak si zamestnanec oznámenie neprevezme, považuje sa za doručené dňom, keď mal možnosť si ho prevziať. Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, "Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa.
Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca príspevkom na auto pre ZŤP
Práceneschopnosť (PN) sama o sebe nepredstavuje prekážku pre skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Zamestnávateľ môže pracovný pomer ukončiť aj počas PN zamestnanca. Dôležité je však rozlišovať medzi skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe a výpoveďou. Počas PN zamestnanca je výpoveď zo strany zamestnávateľa spravidla neprípustná, avšak toto obmedzenie sa nevzťahuje na skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
V prípade, že zamestnanec je počas skúšobnej doby práceneschopný, táto doba sa predlžuje o čas trvania práceneschopnosti. To znamená, že ak bola dohodnutá trojmesačná skúšobná doba a zamestnanec bol jeden mesiac práceneschopný, skúšobná doba sa predlžuje o tento mesiac.
Skončenie pracovného pomeru počas PN neznamená automaticky stratu nároku na nemocenské dávky. Ak bol zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného ešte počas trvania pracovného pomeru, nárok na nemocenské dávky mu zostáva až do ukončenia PN. Po skončení pracovného pomeru začne nemocenské dávky vyplácať Sociálna poisťovňa, nie zamestnávateľ.
V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
Po skončení pracovného pomeru počas PN je dôležité, aby zamestnanec informoval o tejto skutočnosti svojho lekára a príslušnú zdravotnú poisťovňu. Po ukončení PN je potrebné sa prihlásiť na úrade práce a riešiť otázku zdravotného poistenia.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa: Krok za krokom
Výška nemocenských dávok závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.
Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody.
Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka, t.j. ak PN začala v roku 2023, rozhodujúcim obdobím je rok 2022. Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia (t.j. odo dňa nástupu do zamestnania). Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t.j. odo dňa nástupu do zamestnania).
Príklad č. 1: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25% DVZ (denného vymeriavacieho základu) a od 4. do 14. dňa PN 55% DVZ.
Príklad č. 2: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní. Zamestnanec dostane bude od 1. do 3. dňa PN 25% DVZ a od 4. do 14. dňa PN 55% DVZ.
Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok pri narodení dieťaťa
Príklad č. 3: Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. zamestnanec bude mať DVZ znížený). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25% DVZ a od 4. do 14. dňa PN 55% DVZ.
Príklad č. 4: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 151 dní). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25% DVZ a od 4. do 14. dňa PN 55% DVZ.
Príklad č. 5: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. ( Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023 , t.j. 100 dní). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25% DVZ a od 4. do 14. dňa PN 55% DVZ.
Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN. Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.