Uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia podľa nariadenia 1215/2012

Tento článok sa zameriava na proces uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí v rámci Európskej únie, s osobitným dôrazom na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie Brusel I“). Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, vrátane právneho rámca, postupov a relevantných aspektov, ktoré sú kľúčové pre úspešné uznanie a výkon cudzích rozhodnutí na Slovensku.

Právny rámec uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí

Uznávanie a výkon cudzích rozhodnutí je upravený viacerými právnymi predpismi, pričom primárnu úlohu zohráva právo Európskej únie. Nariadenie Brusel I predstavuje základný kameň tejto úpravy pre oblasť občianskych a obchodných vecí.

Nariadenie Brusel I (1215/2012)

Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Je však dôležité zdôrazniť, že existujú určité výnimky z jeho pôsobnosti, ktoré sú taxatívne vymenované. Nariadenie sa neuplatňuje na:

• osobný stav a právnu spôsobilosť fyzických osôb, majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku alebo zo vzťahu, ktorý má podľa rozhodného práva porovnateľné účinky ako manželský zväzok;
• konkurzné konania, konania týkajúce sa vyrovnania zadlžených obchodných spoločností alebo iných právnických osôb a podobné konania;
• sociálne zabezpečenie;
• rozhodcovské konanie (New Yorský dohovor z roku 1958);
• vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva (Nariadenie o výživnom č. 4/2009);
• dedenie zo závetu a zo zákona vrátane vyživovacej povinnosti z dôvodu smrti.

Nariadenie Brusel I zrušilo Nariadenie ES č. 44/2001, pričom článok 80 stanovuje, že sa toto nariadenie neuplatňuje na konania začaté, na úradné listiny vyhotovené alebo registrované a na súdne zmieri, ktoré sa schválili alebo uzavreli pred 10. januárom 2015.

Iné relevantné právne predpisy

Okrem Nariadenia Brusel I existujú aj ďalšie právne predpisy, ktoré upravujú uznávanie a výkon cudzích rozhodnutí v špecifických oblastiach. Medzi ne patria napríklad:

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca príspevkom na auto pre ZŤP

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004, ktorým sa zavádza európsky exekučný titul pre nesporné nároky.
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze.
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
• Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti.
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach.

V prípadoch, keď právomoc nie je možné založiť podľa Nariadenia Brusel I, postupuje sa podľa vnútroštátnej úpravy, konkrétne podľa Zákona č. 97/1963 Zb. zmluvy o právnej pomoci.

Právomoc súdov

Nariadenie Brusel I upravuje aj otázku právomoci súdov v cezhraničných sporoch. Okrem právomoci založenej na bydlisku žalovaného existujú aj osobitné prípady, kedy majú súdy členského štátu výlučnú právomoc bez ohľadu na bydlisko účastníkov konania. Ide napríklad o konania, ktorých predmetom sú:

• vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, pričom právomoc majú súdy členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza;
• platnosť založenia, neplatnosť alebo zánik obchodných spoločností alebo iných právnických osôb alebo združení fyzických a právnických osôb, alebo platnosť rozhodnutí ich orgánov, pričom právomoc majú súdy členského štátu, v ktorom má spoločnosť, právnická osoba alebo združenie sídlo;
• platnosť zápisov do verejných registrov, pričom právomoc majú súdy členského štátu, v ktorom sa vedie register;
• registrácia alebo platnosť patentov, ochranných známok, priemyselných vzorov alebo iných obdobných práv, ktoré sa musia registrovať alebo pri ktorých sa musí žiadať o ochranu, pričom právomoc majú súdy členského štátu, v ktorom sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala, v ktorom sa registrácia alebo ochrana poskytli, alebo v ktorom sa podľa právneho nástroja Únie alebo medzinárodného dohovoru za poskytnuté považujú;
• výkon rozsudku súdu členského štátu, v ktorom sa rozsudok vykonal alebo sa má vykonať.

Ak sa žalovaný zúčastní konania, súd členského štátu má právomoc aj vtedy, ak nie je založená na iných ustanoveniach tohto nariadenia. Účastníci zmluvy sa môžu dohodnúť, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom.

V spotrebiteľských sporoch je umožnené, aby spotrebiteľ žaloval podnikateľa aj v mieste svojho bydliska, a to za podmienky, ak tam je tzv. „targeting“ - obchodník smeruje činnosti do toho štátu.

Postup pri uznávaní a výkone cudzích rozhodnutí

Nariadenie Brusel I pojmovo rozlišuje medzi uznaním a výkonom rozhodnutia. Rozhodnutie vydané v jednom členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania (čl. 36 ods. 1). Na to, aby bolo rozhodnutie vykonateľné, je potrebné vyhlásiť ho za vykonateľné na návrh zainteresovaného účastníka (čl. 38 ods. 1).

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa: Krok za krokom

Uznanie cudzieho rozhodnutia

Podľa Nariadenia Brusel I sa rozhodnutie uznáva v inom členskom štáte bez osobitného konania. Súd však môže konanie prerušiť, ak bolo proti rozhodnutiu podané odvolanie v členskom štáte pôvodu (čl. 37).

Vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia

Na to, aby bolo možné cudzie rozhodnutie vykonať na území Slovenskej republiky, je potrebné podať návrh na vyhlásenie vykonateľnosti. Nariadenie Brusel I stanovuje, že rozhodnutie sa vyhlási za vykonateľné, ak spĺňa požiadavky na preukázanie jeho pravosti (čl. 41). Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti, nesmie preskúmavať právomoc súdu členského štátu pôvodu (čl. 52) ani skúmať rozhodnutie vo veci samej (čl. 45 ods. 2).

Zamietnutie návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti

Nariadenie Brusel I stanovuje dôvody, pre ktoré môže súd zamietnuť návrh na vyhlásenie vykonateľnosti. Ide o prípady, keď:

• sa uznanie prieči verejnému poriadku v členskom štáte, v ktorom sa o uznanie žiada;
• žalovanému, ktorý sa nedostavil na konanie, nebol doručený návrh na začatie konania alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom časovom predstihu a takým spôsobom, aby sa mohol pripraviť na obhajobu, ibaže žalovaný nevyužil žiadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu, hoci ho mal k dispozícii;
• sa rozhodnutie nedá zosúladiť s rozhodnutím vydaným v spore medzi tými istými stranami v členskom štáte, v ktorom sa o uznanie žiada;
• sa rozhodnutie nedá zosúladiť s skorším rozhodnutím, ktoré bolo vydané v inom členskom štáte alebo v treťom štáte v spore medzi tými istými stranami, ak skoršie rozhodnutie spĺňa podmienky na uznanie v členskom štáte, v ktorom sa o uznanie žiada;
• súd členského štátu pôvodu rozhodol o otázke osobného stavu a právnej spôsobilosti fyzických osôb, majetkových práv vyplývajúcich z manželského zväzku alebo zo vzťahu, ktorý má podľa rozhodného práva porovnateľné účinky ako manželský zväzok, dedenia zo závetu a zo zákona vrátane vyživovacej povinnosti z dôvodu smrti, alebo konkurzných konaní, konaní týkajúcich sa vyrovnania zadlžených obchodných spoločností alebo iných právnických osôb a podobných konaní, ak sa rozhodnutie prieči pravidlám o výlučnej právomoci.

Opravné prostriedky

Proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti je prípustný opravný prostriedok.

Exekučné konanie na Slovensku

Ak súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, exekučné konanie sa riadi Exekučným poriadkom. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok pri narodení dieťaťa

V prípade, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu, ktorého uznanie sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím, súd doručí návrh na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk. Ak povinný do 15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neuvedie dôvody, ktoré by uznaniu alebo vykonaniu cudzieho exekučného titulu bránili, alebo nepodá návrh na jeho samostatné uznanie, ak to osobitný predpis pripúšťa, súd preskúma podmienky uznania a vykonania, ktoré má povinnosť skúmať aj bez návrhu, a ak prekážky uznania alebo vykonania nezistí a sú splnené podmienky, poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.

tags: #uznanie #a #vykon #cudzieho #rozhodnutia #nariadenie