Postup Uznania a Výkonu Cudzieho Rozhodnutia: Podmienky a Procesy

V globalizovanom svete, kde sa čoraz viac ľudí pohybuje a žije v zahraničí, sa často stretávame so situáciami, keď je potrebné uznať a vykonať rozhodnutia vydané súdmi iných štátov. Tento článok sa zameriava na podmienky a postupy spojené s uznávaním a výkonom cudzích rozhodnutí na Slovensku, s dôrazom na rozdiely medzi rozhodnutiami z členských štátov Európskej únie a tretích krajín.

Úvod do Uznávania a Výkonu Cudzích Rozhodnutí

Rovnako ako pri cezhraničnom uzavretí manželstva, aj pri rozvode dochádza v takomto prípade k stretu viacerých právnych poriadkov. Je dôležité posúdiť, o aké právne poriadky ide, keďže vzhľadom na tento faktor sa postup pri uznávaní rozhodnutia o rozvode môže líšiť. V prvom rade totiž môže ísť o právny poriadok členského štátu Európskej únie a v takomto prípade sa bude na situáciu vzťahovať európska legislatíva. Pokiaľ by nešlo o členský štát Európskej únie, bude potrebné vyriešiť otázku toho, či má Slovenská republika s tou ktorou krajinou uzavretú medzinárodnú zmluvu upravujúcu uznávanie rozsudkov v manželských veciach.

Legislatívny Rámec v Európskej Únii

Na úrovni Európskej únie rieši túto otázku Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) (Nariadenie). Toto nariadenie obsahuje pravidlá právomoci pri rozvode, rozluke a anulovaní manželstva, venuje sa však aj sporom o rodičovských právach a povinnostiach s medzinárodným prvkom. Okrem toho stanovuje pravidlá na uznávanie a výkon rozhodnutí, verejných listín a dohôd v členských štátoch. Po vydaní rozhodnutia o rozvode v jednom členskom štáte Európskej únie vyvstáva otázka uznania takéhoto rozhodnutia v inom členskom štáte.

V Slovenskej republike ako aj v iných členských štátoch platí, že sa podľa predmetného Nariadenia uznávajú právoplatné rozhodnutia v manželských veciach vydané v členskom štáte Európskej únie automaticky, teda nie je potrebné iniciovať žiadne ďalšie konanie. Nariadenie takisto stanovuje, že sa nevyžaduje osobitné konanie pri aktualizácii záznamov členského štátu o osobnom stave na základe rozhodnutia o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva, ktoré bolo vydané v inom členskom štáte a proti ktorému už podľa právneho poriadku tohto členského štátu nie je možné podať ďalší opravný prostriedok.

Postup Uznania Rozhodnutia zo Štátu Mimo EÚ

Pri uznaní rozhodnutia o rozvode zo štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie sa podľa Nariadenia nepostupuje. V prvom rade je potrebné zistiť, či má Slovenská republika s dotknutým štátom uzavretú bilaterálnu zmluvu o úprave uznávania rozhodnutí o rozvode manželstva, prípadne či Slovenská republika a dotknutá krajina nie sú zmluvnými stranami multilaterálnej zmluvy týkajúcej sa tejto problematiky. V prípade existencie takejto zmluvy by totiž mala prednosť pred normami slovenského medzinárodného práva súkromného, tak ako to predpokladá § 2 zákona č. 97/1963 Zb. zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ZMPSP).

Prečítajte si tiež: Cudzie rozhodnutia a ich uznanie

Na to, aby bolo rozhodnutie o rozvode uznané aj na Slovensku bude potrebné prejsť osobitným konaním o uznaní rozhodnutia, na rozdiel od rozvodu v členskom štáte Európskej únie. Podľa ZMPSP totiž platí, že rozhodnutia orgánov cudzieho štátu sú v Slovenskej republike účinné len v prípade, že boli uznané slovenskými orgánmi. Na konanie o uznaní takéhoto rozhodnutia bude príslušný Krajský súd v Bratislave.

Náležitosti Návrhu na Uznanie Cudzieho Rozhodnutia

Pri podávaní návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia je potrebné dodržať náležitosti a zahrnúť povinné prílohy, uvedené v § 68c ZMPSP. Z návrhu musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, pričom musí byť označené dátumom a podpísané. Ďalej sa musí v návrhu nachádzať označenie cudzieho rozhodnutia, názov orgánu, ktorý ho vydal, dátum právoplatnosti cudzieho rozhodnutia alebo údaj o jeho vykonateľnosti a zoznam listín, ktoré sa k návrhu pripájajú. Návrh musí byť podaný v potrebnom počte rovnopisov s prílohami a treba myslieť na to, že jeden rovnopis má zostať na súde a každý účastník konania má dostať jeden rovnopis.

K návrhu sa pripája cudzie rozhodnutie v origináli alebo jeho úradne osvedčená kópia, potvrdenie cudzieho orgánu ktorý rozhodnutie vydal o právoplatnosti alebo vykonateľnosti či o nemožnosti napadnúť rozhodnutie opravnými prostriedkami a úradne osvedčené preklady listín do slovenského jazyka. Nakoniec je potrebné priložiť aj listinné dôkazy o neexistencii prekážky v § 64 písm.

Priebeh Konania o Uznaní a Rozhodnutie Súdu

Pojednávanie v konaní o návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia súd nemusí nariaďovať, pokiaľ do 15 dní od doručenia návrhu nepodá žiaden z účastníkov námietku proti uznaniu cudzieho rozhodnutia. Súd je oprávnený rozhodnúť iba o uznaní či neuznaní cudzieho rozhodnutia, no nemá právomoc preskúmavať rozhodnutie vo veci samej. Pri rozhodovaní súd vysloví že neuznáva cudzie rozhodnite za predpokladu nesplnenia podmienok jeho uznania. Pokiaľ by však dôvodom na neuznanie bol rozpor s verejným poriadkom, súd uzná rozhodnutie len v tej časti, ktorá rozpor nezakladá.

Zjednodušený Postup v EÚ a Jeho Výhody

Postup pri uznávaní a výkone rozhodnutí je vďaka nariadeniam Európskej únie, v porovnaní s úpravou vo vzťahu k iným štátom, veľmi zjednodušený a zrýchlený. Hoci jednotlivé nariadenia majú svoje špecifiká, v princípe možno povedať, že cudzie rozhodnutia sú, za splnenia určitých podmienok, uznávané, a v niektorých prípadoch aj vykonávané, automaticky, bez osobitného konania. Pre aplikovateľnosť je relevantný dátum začatia konania, alebo spísania, alebo zaregistrovania titulu po účinnosti Nariadenia.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca príspevkom na auto pre ZŤP

Odvolanie a Zabezpečovacie Úkony

Povinný v tomto štádiu konania nemá právo robiť žiadne návrhy. Dôležitým rozdielom v porovnaní s našou vnútroštátnou procesnou úpravou (teda nad rámec Exekučného poriadku) je prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti (článok 43). Lehota pre odvolanie je jeden mesiac od doručenia vyhlásenia vykonateľnosti rozhodnutia. Požiadavka doručenia rozhodnutia o vyhlásení vykonateľnosti (článok 42 ods. 2 Brusel I) nie je v Exekučnom poriadku zohľadnená. Prvým rozhodnutím v exekučnom konaní, ktoré je doručované povinnému, je Upovedomenie o začatí exekúcie, vydané súdnym exekútorom. Preto bude musieť exekútor uviesť to, že exekučný súd vyhlásil vykonateľnosť cudzieho exekučného titulu, v upovedomení o začatí exekúcie a zároveň povinného poučiť o jeho práve podať odvolanie podľa článku 43 Nariadenia. O podanom odvolaní musí súd rozhodnúť bezodkladne; vyhovieť tomuto odvolaniu môže len kvôli vadám, uvedeným v článkoch 34 a 35 Nariadenia. Do uplynutia lehoty na odvolanie, resp. do rozhodnutia o odvolaní možno robiť voči majetku povinného len zabezpečujúce úkony.

Výkon Rozhodnutia a Právny Poriadok Členského Štátu

Nariadenie určuje základné pravidlá iba pre spôsob uznania rozhodnutia. Sám výkon tohto rozhodnutia sa však riadi výlučne právnym poriadkom toho členského štátu, v ktorom sa jeho vykonanie žiada. Návrh na uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia je potrebné podať v členskom štáte na príslušný orgán, ktorý je uvedený v prílohe nariadenia. Okrem otázok súvisiacich so vzájomným uznávaním a výkonom rozhodnutí upravuje nariadenie aj právomoci súdov jednotlivých členských štátov.

Výnimky a Osobitné Prípady

Nariadenie však obsahuje aj niekoľko výnimiek. Napríklad vo veciach týkajúcich sa vzťahov založených zmluvou (kúpnou zmluvou alebo zmluvou o dielo) je možné žalovať odporcu na súde, do ktorého pôsobnosti patrí miesto plnenia záväzku. Pri nárokoch na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku konania posudzovaného ako trestný čin, je možné žalovať aj na súde členského štátu, ktorý má právomoc rozhodovať o náhrade škody v civilnom konaní. Vo veciach týkajúcich sa poistenia, spotrebiteľských zmlúv a pracovných zmlúv sú poistenec, spotrebiteľ a zamestnanec chránení vo zvýšenej miere. Môžu byť žalovaní len na súde členského štátu, v ktorom majú bydlisko. A naopak: spotrebiteľ či zamestnanec majú právo žalovať silnejšiu zmluvnú stranu (poisťovňu či zamestnávateľa) aj na súde toho štátu, v ktorom má zamestnávateľ sídlo. V prípade pracovných zmlúv na súde štátu, v ktorom zamestnanec vykonával prácu.

Existujú však aj oblasti právnych vzťahov, v ktorých sa uplatňuje takzvaná výlučná právomoc súdov členských štátov. Ide napríklad o vzťahy týkajúce sa vecných práv k nehnuteľnostiam (vlastníckeho alebo záložného práva). Nariadenie však dáva možnosť uzatvoriť vzájomnú dohodu, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú v súvislosti s určitým vzťahom medzi zmluvnými stranami, bude rozhodovať súd zvoleného štátu. Nariadenie počíta aj so situáciou, keď je žaloba podaná na súdy v dvoch rôznych štátoch. Platí pravidlo, že súd, ktorý dostal žalobu ako druhý, preruší konanie až dovtedy, kým prvý súd nerozhodne o svojej právomoci.

Dátum Aplikácie Nariadenia a Novelizácia Zákona

Všeobecne sa nariadenie vzťahuje len na konania začaté alebo na dokumenty vypracované alebo registrované po 1. marci 2002. V prípade Slovenska a ostatných nových členov od 1. mája 2004. Novelizáciou slovenského zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom bol pre uznávanie cudzích rozhodnutí vytvorený systém platiaci rovnako pre členské aj nečlenské štáty únie. Znamená to, že proces uznávania cudzích rozhodnutí je na Slovensku jednotný a nezáleží na tom, v akom štáte bolo rozhodnutie vydané.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa: Krok za krokom

Informácie a Pomoc

Základné informácie o uznávaní a výkone rozhodnutí podľa uvedených nariadení, vzory tlačív, ako aj ďalšie užitočné informácie je možné nájsť na stránke Európskeho justičného atlasu pre občianske veci. Pokiaľ má byť u nás uznané rozhodnutie štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, alebo pokiaľ má taký štát naopak uznať slovenské rozhodnutie, postupuje sa zväčša podľa príslušných medzinárodných zmlúv. Iné cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že slovenský súd nariadi jeho výkon alebo vydá poverenie na vykonanie exekúcie; ak také rozhodnutie nevyžaduje výkon, uzná sa tým, že sa naň prihliadne, ako keby šlo o rozhodnutie slovenského súdu.

Účastníci Konania a Zastúpenie

Účastníkmi konania sú navrhovateľ a tí, voči ktorým sa má cudzie rozhodnutie uznať. Ak má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo v cudzine, musí si na prijímanie písomnosti zvoliť zástupcu s bydliskom alebo so sídlom na území Slovenskej republiky. Súd vyzve navrhovateľa, aby neúplný návrh v určenej lehote nie kratšej ako 15 dní doplnil. Ak sa napriek výzve súdu návrh neopraví alebo nedoplní a pre tento nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd konanie zastaví. Ak žiadny z účastníkov konania nepodá do 15 dní od doručenia návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia námietku proti uznaniu cudzieho rozhodnutia, súd nemusí nariaďovať pojednávanie. Ak účastníci konania písomne vyhlásia, že s uznaním cudzieho rozhodnutia súhlasia, súd návrh na uznanie nedoručuje a pojednávanie nenariadi. Súd je viazaný skutkovými zisteniami, na ktorých si cudzí orgán založil svoju právomoc.

Rozhodnutie Súdu a Jeho Obsah

Súd rozhoduje rozsudkom o uznaní cudzieho rozhodnutia v manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva a osvojenia dieťaťa. Inak rozhoduje uznesením. Ak nie je splnená niektorá z podmienok uznania cudzieho rozhodnutia, súd vysloví, že sa cudzie rozhodnutie neuznáva. Ak cudzie rozhodnutie obsahuje viaceré výroky a uznanie nie je možné alebo potrebné pre všetky z nich, súd cudzie rozhodnutie uzná len pri tých výrokoch, ktorých uznanie je možné alebo potrebné. Občiansky súdny poriadok vzhľadom na to, že celé konanie o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia je upravené v Zákone o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, predstavuje len základnú právnu úpravu. Táto sa nachádza v § 352b - Siedma časť.

Zmluvy o Právnej Pomoci

Slovenská republika je v súčasnosti v oblasti jurisdikčných noriem viazaná výlučne dvojstrannými medzinárodnými zmluvami. Tieto zmluvy upravujú právomoc orgánov Slovenskej republiky na konanie a v ktorých prípadoch sa musí žalovať na území druhého zmluvného štátu.

Medzi tieto zmluvy patria:

1. Zmluva medzi Československou republikou s Albánskou ľudovou republikou o právnej pomoci vo veciach občianskych, rodinných a trestných (Praha, 16.1.1959, vyhl.č.
2. Zmluva medzi ČSSR a Bulharskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných a trestných (Sofia 25. 11. 1976, vyhl. č.
3. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach so Záverečným protokolom (Praha 29.októbra 1992, ozn.č.
4. Zmluva medzi ČSSR a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných a trestných (Bratislava 28. 3. 1989, ozn. č.
5. Zmluva medzi ČSSR a Mongolskou ľudovo-demokratickou republikou ľudovo-demokratickou republikou o poskytovaní právnej pomoci a o právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach (Ulánbátar 15. 10.1976, vyhl. č.
6. Zmluva medzi ČSSR a Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci o úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných, pracovných a trestných (Varšava, 21. 12. 1987, vyhl. č.
7. Zmluva medzi ČSR a Rumunskou ľudovou republikou o právnej pomoci vo veciach občianskych, rodinných a trestných (Praha 25. 10. 1958, vyhl. č.
8. Zmluva medzi ČSSR a ZSSR o právnej pomoci a právnych vzťahoch vo veciach občianskych, rodinných a trestných (Moskva 12. 8. 1982, vyhl. č.

Dohovor o Vymáhaní Výživného v Cudzine

Výnimku tvorí oblasť uplatňovania nároku na výživné upravená Dohovorom o vymáhaní výživného v cudzine (New York 20.6.1956, vyhl.č. Dohovor o vymáhaní výživného v cudzine vytvára medzinárodný mechanizmus, ktorý poskytuje osobám, ktoré chcú svoj nárok na výživné uplatniť v meritórnom konaní v cudzine, pomoc. Táto pomoc spočíva v tom, že tieto osoby môžu svoj návrh do cudziny postúpiť prostredníctvom tzv. odosielajúceho orgánu (na Slovensku je týmto orgánom Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v Bratislave). Odosielajúci orgán jedného štátu žiadosť postúpi tzv. prijímajúcemu orgánu druhého štátu (napr. ak existuje už existujúce rozhodnutie o výživnom). Prijímajúci orgán potom vykonáva úkony, ktoré sú od neho žiadané v rozsahu od možností a právnej úpravy prijímajúceho štátu. Niektoré štáty sa obmedzujú iba na činnosť v procese konania o uznanie a výkon už existujúcich rozhodnutí o výživnom. Dohovor neobsahuje záruku vymáhateľnosti výživného. Vymáhateľnosť (vynútiteľnosť) sa vždy riadi právnym poriadkom prijímajúceho štátu.

Zmluvné Strany Dohovoru

Medzi zmluvné strany Dohovoru patria Albánsko, Argentína, Austrália, Barbados, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Brazília, Burkina Faso, Čile, Cyprus, Dánsko, Dominikánska republika, Ekvádor, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Guatemala, Haiti, Izrael, Kapverdy, Kolumbia, Kuba, Kirgizsko, Libéria, Macedónsko, Maďarsko, Mexiko, Monako, Holandsko, Nový Zéland, Nórsko, Pakistan, Filipíny, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Salvador, Slovinsko, Sri Lanka, Surinam, Stredoafrická republika, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko, Tunisko, Turecko, Vatikán, Veľká Británia, Uruguaj.

Osobitná Situácia vo Vzťahu k USA

Osobitná situácia je vo vzťahu k USA, ktoré nie sú zmluvnou stranou predmetného dohovoru: napriek tomu je možné uplatnenie nároku na výživné (na jeho určenie) mechanizmom podobným dohovoru. Oznámenie č. 102/1998 Z.z. upravuje spoluprácu s USA prostredníctvom Centra, ktoré bolo poverené vykonávaním dohodnutých opatrení vzájomnosti vo vzťahu k USA. Do roku 2004 bolo prostredníctvom Centra na výživné v USA celkom 108 žiadateľov.

Medzinárodné Osvojenie

V kontexte spolupráce štátov Európskej únie. Dieťa nemá garantované právo na to, aby bolo osvojené.

Exekúcia na Podklade Cudzieho Exekučného Titulu

Ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu, ktorého uznanie sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím, ktorý bol osvedčený podľa osobitného predpisu, alebo ak bol súdu doručený návrh na vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným postupom upraveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo ak takáto medzinárodná zmluva upravuje, že návrh na uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu sa podáva na súd, doručí súd návrh na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk; to neplatí, ak o uznaní súd rozhodol v osobitnom konaní. Ak povinný do 15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neuvedie dôvody, ktoré by uznaniu alebo vykonaniu cudzieho exekučného titulu bránili, alebo nepodá návrh na jeho samostatné uznanie, ak to osobitný predpis pripúšťa, súd preskúma podmienky uznania a vykonania, ktoré má povinnosť skúmať aj bez návrhu, a ak prekážky uznania alebo vykonania nezistí a sú splnené podmienky podľa odseku 2, poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.

tags: #postup #uznanie #a #vykon #cudzieho #rozhodnutia