Zdaňovanie Postúpenej Pohľadávky u Fyzickej Osoby Nepodnikateľa

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou zdaňovania postúpenej pohľadávky u fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom. Vysvetľuje, ako sa na takýto príjem pozerá zákon o dani z príjmov a aké sú možnosti zníženia základu dane.

Základné Pojmy

Pohľadávka

Občiansky zákonník v § 118 definuje ako predmet občianskoprávnych vzťahov veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa - práva alebo iné majetkové hodnoty. Pohľadávka má v tomto kontexte povahu práva.

Postúpenie Pohľadávky

Postúpenie pohľadávky je právny úkon, ktorým pôvodný veriteľ (cedent) prevádza svoju pohľadávku na nového veriteľa (cesionára).

Zdaňovanie Príjmu z Postúpenia Pohľadávky

Príjem z postúpenia pohľadávky nezaradenej v obchodnom majetku daňovníka sa považuje za ostatný príjem podliehajúci dani z príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len "zákon o dani z príjmov").

Vylúčenie Oslobodenia od Dane

Na základe uvedeného príjem z postúpenia pohľadávky nie je možné považovať za príjem z predaja hnuteľnej veci, a teda ho nie je možné považovať za príjem oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov.

Prečítajte si tiež: Dlžník a postúpenie pohľadávky

Výpočet Základu Dane

V súlade s § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v § 8 ods. 1 vyššie ako príjem, na ktorý sú vynaložené, na rozdiel sa neprihliada.

Daňový Poriadok

V súlade s Koncepciou reformy daňovej a colnej správy, s výhľadom na zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov, ktorá je realizovaná prostredníctvom programu UNITAS, bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej daňový poriadok). Daňový poriadok ruší doteraz platný a účinný zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o správe daní). Nová úprava základnej procesnej normy v podmienkach správy daní zavádza niektoré nové inštitúty, už upravené inštitúty zákonom o správe daní spresňuje, dopĺňa, resp. z dôvodu ich neaktuálnosti alebo neosvedčenia sa v doterajšej praxi vypúšťa.

Štruktúra Daňového Poriadku

V porovnaní so zákonom o správe daní dochádza v daňovom poriadku k zásadnej zmene usporiadania jednotlivých inštitútov. Daňový poriadok je rozdelený na 7 častí, jednotlivé časti sú rozdelené na hlavy a oddiely. Prvá časť zákona, ktorá sa volá Základné a všeobecné ustanovenia, platí pre celý daňový poriadok. V druhej časti sú upravené činnosti správcu dane, ktorými sú vyhľadávacia činnosť, miestne zisťovanie, daňová kontrola. Tretia časť daňového poriadku upravuje platenie daní. Vo štvrtej časti je upravené daňové konanie rozdelené podľa jednotlivých druhov daňového konania vrátane všeobecných ustanovení, ktoré sa týkajú všetkých daňových konaní. V tejto časti daňového poriadku sú upravené aj ustanovenia o vyrubení dane, opravných prostriedkoch, ustanovenia o daňových preplatkoch a nedoplatkoch, ako aj daňové exekučné konanie. Piata časť daňového poriadku upravuje ukladanie sankcií, ako aj ich úľavu alebo odpustenie. V šiestej časti daňového poriadku sú osobitné ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii. Posledná siedma časť upravuje prechodné, záverečné a splnomocňovacie ustanovenia.

Pôsobnosť Daňového Poriadku

Vzhľadom na to, že hmotnoprávne predpisy upravujú niektoré procesné inštitúty špecifické pre konkrétnu oblasť, z dôvodu jednoznačnosti je vymedzená pôsobnosť daňového poriadku ako základného procesného predpisu tak, že sa podľa neho postupuje len vtedy, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ustanovenia daňového poriadku sa primerane použijú na osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

Správa Daní

Daňový poriadok zaviedol novú definíciu správy daní, ktorá upravuje vo svojej podstate celú činnosť súvisiacu so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane. V tejto definícii sú zahrnuté úkony a činnosti, ktoré slúžia na zabezpečenie základného cieľa, a to správne zistiť a zaplatiť daň. Daňový poriadok rozlišuje pri pojme správa daní úkony a činnosti, a to všetky, ktoré slúžia na zabezpečenie priebehu a účelu správy daní (úkony uvedené v tretej hlave), činnosti správcu dane upravené v druhej časti daňového poriadku, inštitúty súvisiace s platením daní, jednotlivé druhy daňových konaní až po nútený výkon spočívajúci v daňovom exekučnom konaní.

Prečítajte si tiež: Spotrebiteľská Zmluva: Prehľad Rozsudku

Daňové Konanie

Definícia daňového konania sa nezmenila, aj podľa daňového poriadku je daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, t. j. také konanie, ktorého výsledkom je vydanie rozhodnutia. Daňový poriadok špecifikuje jednotlivé druhy daňových konaní, a to vo štvrtej časti, kde v prvej hlave upravuje všeobecné zásady pre daňové konanie ako také a v nasledujúcich častiach upravuje osobitné daňové konania, a to registračné konanie, vyrubovacie konanie, odvolacie konanie vrátane obnovy konania a preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, konanie o preplatkoch a nedoplatkoch, ako aj daňové exekučné konanie.

Daňový Preplatok a Pohľadávka

Daňový poriadok zahŕňa definíciu daňového preplatku v základných pojmoch. Ani definícia daňovej pohľadávky sa zásadne nezmenila, daňový poriadok však spresňuje, že uvedená definícia daňovej pohľadávky sa použije vtedy, ak daňový poriadok nedefinuje tento pojem inak.

Základné Zásady Správy Daní

Základné zásady správy daní sú nevyhnutnými interpretačnými návodmi, z ktorých je potrebné vychádzať pri realizácii a aplikácii jednotlivých ustanovení právnych predpisov v oblasti daňového práva. Každý, kto sa akokoľvek na správe daní zúčastnil, je povinný ich rešpektovať a dodržiavať. Ich prípadné nerešpektovanie by mohlo byť dôvodom pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia daňového orgánu. Pre daňový subjekt by nerešpektovanie niektorej zo zásad správy daní mohlo viesť k nepriaznivým následkom, ba dokonca aj k finančnému postihu v podobe niektorej zo sankcií upravených daňovým poriadkom, resp. inými hmotnoprávnymi predpismi.

V daňovom konaní sa zásada zákonnosti uplatňuje hlavne tým, že v konaní je potrebné postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení dane iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov zverejnené v Zbierke zákonov SR.

Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. V zmysle tejto zásady správca dane vytvára také podmienky, ktoré umožňujú daňovým subjektom a iným osobám realizovať svoje práva, na druhej strane daňové subjekty a iné osoby majú zákonnú povinnosť spolupracovať so správcom dane. V tejto zásade je zakotvený aj princíp svedomitého a zodpovedného prístupu zo strany správcu dane ku každej veci, ktorá je predmetom správy daní. Pri zisťovaní podkladov potrebných pre rozhodnutie vo veci musí správca dane postupovať tak, aby nedochádzalo k nadmernému zaťažovaniu daňového subjektu a musí zvoliť také zákonné prostriedky, ktorých výsledkom bude rýchle, avšak objektívne rozhodnutie vo veci.

Prečítajte si tiež: Všetko o postúpení pohľadávky

Súčinnosť iných osôb je osobitne upravená aj v ustanovení § 26 daňového poriadku, v zmysle ktorého sú súdy, orgány štátnej správy, vyššie územné celky, notári, štátne kontrolné orgány, osoby, ktoré majú písomnosti, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, a iné tam vymenované inštitúcie povinné poskytnúť správcovi dane potrebné údaje, resp. súčinnosť v inej forme buď na základe osobitného zákona, alebo na základe výzvy správcu dane, resp. na základe jeho písomnej žiadosti. Zásada úzkej súčinnosti je premietnutá napríklad aj v inštitúte miestneho zisťovania alebo daňovej kontroly, pričom zákon túto súčinnosť upravuje jednak ako právo a zároveň aj ako povinnosť daňového subjektu a inej osoby. Zásada úzkej súčinnosti správcu dane a účastníkov konania súvisí so zásadou rýchlosti a hospodárnosti daňového konania. Daňový poriadok časovo ohraničuje výkon daňovej kontroly, a to do jedného roka od jej začatia (§ 46 ods. 10), ako aj rozhodovací proces orgánu príslušného na rozhodnutie, keď v § 65 upravuje lehoty na rozhodnutie a v § 66 upravuje opatrenia proti nečinnosti orgánu príslušného na rozhodnutie.

Povinnosti daňových subjektov musia byť jednoznačne a zrozumiteľne formulované v právnych predpisoch už v čase, kedy majú byť plnené. Neskoršia zákonná úprava nemôže byť preto následne aplikovaná v neprospech daňových subjektov.

Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Voľné hodnotenie dôkazov však neznamená ľubovôľu správcu dane; hodnotením dôkazov musí byť zabezpečené presné, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci, pričom správca dane musí prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podstatou zásady verejnosti je skutočnosť, že správca dane je oprávnený vykonať úkony aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky na vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky. Oficialita v podstate vyjadruje zákonom upravenú aktivitu správcu dane vo vzťahu k daňovému subjektu, pričom pod jej obsahovým vyjadrením nie je možné chápať aktivitu správcu dane len v súvislosti so začatím konania, ale správanie sa správcu dane v procese správy daní. Jej aplikácia v praxi vlastne znamená, že správca dane je povinný robiť úkony, ktoré smerujú k vyrubeniu dane, resp. k jej vymáhaniu v prípade, ak je daňový subjekt nečinný a nekoná, resp. sa nespráva tak, ako to daňový poriadok alebo hmotnoprávne predpisy vyžadujú. Vyjadrením tejto zásady je napríklad povinnosť správcu dane určiť daň podľa pomôcok, ak sú naplnené zákonom stanovené dôvody (§ 48). Napríklad z úradnej moci (ex offo) je správca dane povinný prerušiť daňové konanie, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke [§ 61 ods. 1 písm. a)], alebo obnoviť konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, ak sú naplnené taxatívne dôvody uvedené v § 75 ods. 1 daňového poriadku. Opakom zásady oficiality je zásada dispozičná, v rámci ktorej účastníci konania na základe vlastnej úvahy sú oprávnení robiť v rámci zákonom vymedzeného postupu procesnoprávne úkony. Vyjadruje skutočnosť, že všetky daňové subjekty majú v procese správy daní rovnaké procesné práva a povinnosti. Daňový poriadok do základných zásad po novom zaviedol povinnosť správcu dane dbať, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nedošlo k neodôvodneným rozdielom.

Subjekty Správy Daní

Daňový poriadok definuje správcu dane a osoby zúčastnené na správe daní v osobitnom ustanovení. Správcom dane pre dane, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, je daňový úrad a colný úrad a pre dane, ktoré sú príjmom obcí, obec. Po novom sú definované osoby, ktoré sa zúčastňujú na správe daní. Ide o osoby, ktoré zákon o správe daní označoval ako tretie osoby. Z dôvodu zlúčenia daňových a colných orgánov je zamestnanec správcu dane definovaný ako zamestnanec, ktorého zamestnávateľom alebo služobným úradom je Finančné riaditeľstvo SR alebo obec. Nová je aj definícia druhostupňového orgánu, ktorým je v závislosti od stupňa, v ktorom sa rozhoduje, finančné riaditeľstvo alebo ministerstvo. Oproti predchádzajúcej právnej úprave je širšie vymedzený daňový subjekt a iná osoba ako daňový subjekt, ktorá má práva a povinnosti pri správe daní.

Jazyk Konania

Daňový poriadok stanovuje pre správcu dane povinnosť používať pri správe daní štátny jazyk, ako aj povinnosť vyhotovovať písomnosti v tomto jazyku. Zároveň ukladá aj pre daňový subjekt povinnosť vyhotovovať podania v štátnom jazyku. Ak by daňový subjekt predložil správcovi dane svoje podanie v inom ako štátnom jazyku, je správca dane oprávnený vyzvať daňový subjekt, aby toto podanie bolo preložené do štátneho jazyka, pričom tento preklad musí byť úradne overený. Z dikcie zákona vyplýva, že je na správcovi dane, či podanie urobené v inom ako štátnom jazyku bude požadovať úradne preložiť (napríklad ak bude dokument predložený v češtine, zrejme preklad nebude potrebný).

Praktický Príklad

Pán Jozef postúpil pohľadávku, ktorú neviedol v obchodnom majetku. Príjem z postúpenia bol 5 000 €. Na nadobudnutie tejto pohľadávky vynaložil 3 000 €.

Základ dane: 5 000 € - 3 000 € = 2 000 €

Tento základ dane sa zahrnie do celkového základu dane pána Jozefa a zdaní sa sadzbou dane platnou pre daný rok.

Dary a Dane

Právnická osoba ako účtovná jednotka musí vo svojom účtovníctve zobrazovať v zmysle účtovnej legislatívy všetky skutočnosti, a to aj v prípade, že jej z dôvodu nadobudnutia majetku (nehnuteľnosti, finančných prostriedkov, cenných papierov atď.) nevznikne žiaden záväzok. Spôsob, resp. forma bezodplatného nadobudnutia majetku vplýva na výšku základu dane z príjmov rôzne. Ak účtovná jednotka nadobudne jednotlivé zložky majetku bezodplatne, ocení ich v súlade s § 25 ods. 1 písm. d) zákona č. 431/2002 Z. z.

Účtovanie Darovaného Majetku

Pri účtovaní obstarania darovaného dlhodobého majetku u prijímateľa daru sa postupuje podľa § 33 ods. 4 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len „postupy účtovania“). Bezodplatne nadobudnutý majetok sa účtuje na ťarchu účtu účtovej skupiny 04 - Obstaranie dlhodobého majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 384 - Výnosy budúcich období. U právnickej osoby, ktorá prijme dar, je potrebné postupovať najmä podľa nasledovných ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. § 12 ods. 7 písm.

Subjekty, Ktoré Nie Sú Založené na Podnikanie

Za daňovníkov, ktorí nie sú zriadení alebo založení na podnikanie, zákon o dani z príjmov v súlade s § 12 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov považuje: záujmové združenia právnických osôb (§ 20f až § 20j zákona č. 40/1964 Zb. občianske združenia vrátane odborových organizácií (zákon č. 83/1990 Zb. politické strany a politické hnutia (zákon č. 85/2005 Z. z. štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti (zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a po­stavení cirkví a náboženských spoločností, zákon č. 218/1949 Zb. spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov (zákon č. 182/1993 Z. z. obce (zákon č. 369/1990 Zb. vyššie územné celky (zákon č. 302/2001 Z. z. rozpočtové a príspevkové organizácie (zákon č. 523/2004 Z. z. štátne fondy (napr. zákon č. 607/2003 Z. z. vysoké školy (zákon č. 131/2002 Z. z. neinvestičné fondy (zákon č. 147/1997 Z. z. nadácie (zákon č. 34/2002 Z. z. neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby (zákon č. 213/1997 Z. z.

A práve vylúčenie prijatého daru z predmetu dane u právnickej osoby, ktorá je obchodnou spoločnosťou, je v porovnaní s fyzickou osobou, ktorá dosahuje príjmy z podnikania alebo príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo príjmy z prenájmu, úplne odlišne upravené. Keďže u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva tento výnos vstupuje do výsledku hospodárenia, pri zisťovaní základu dane z príjmov musí daňovník zaúčtovaný výnos vylúčiť z výsledku hospodárenia.

Daňové Výdavky a Darovanie

Právnická osoba v postavení darcu je pri zahrnovaní zaúčtovaných nákladov na majetok vyraďovaný z dôvodu darovania do daňových výdavkov povinná prihliadať na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov (daňovým výdavkom nie je výdavok, ktorý nesúvisí so zdaniteľným príjmom) a § 21 ods.

Obchodný Majetok

Obchodným majetkom je podľa § 2 písm. m) zákona o dani z príjmov súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala, eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11 alebo ods. 14.

Príklad Darovania Nehnuteľnosti

Pán Ján - nepodnikateľ, daruje dňa obchodnej spoločnosti ZIMA v. o. s. nehnuteľnosť, ktorú kúpil v máji za cenu, nikdy ju nepoužíval na podnikanie (nikdy ju neodpisoval). Príjem pána Jána z predaja tejto nehnuteľnosti v čase darovania by nebol oslobodeným príjmom, pretože nie je splnená podmienka minimálne päťročnej lehoty vlastníctva podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Účtovná jednotka ZIMA v. o. s. určila vstupnú cenu na úrovni obstarávacej ceny u darcu, t. j.

Darovacia Zmluva

Dary sú realizované prostredníctvom darovacej zmluvy, ktorá je upravená v § 628 až § 630 Občianskeho zákonníka. Darovacou zmluvou darca prenecháva alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že by mal na to právnu povinnosť a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Predmetom darovania môže byť všetko, čo môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov.

tags: #postúpená #pohľadávka #u #fyzickej #osoby #nepodnikateľa