Postúpenie lízingu z daňového hľadiska

Lízing predstavuje modernú formu prenajímania a obstarávania hnuteľného a nehnuteľného majetku, najmä predmetov dlhodobej spotreby. Rozoznávame operatívny a finančný lízing. V prípade operatívneho lízingu ide o prenájom, po ukončení ktorého sa prenajatá vec vracia späť prenajímateľovi, pričom nedochádza k zmene vlastníka.

Finančný lízing a legislatíva

V našom právnom systéme sa priamo slovo lízing nepoužíva. V Občianskom zákonníku v siedmej hlave ôsmej časti (Záväzkové právo) je upravená nájomná zmluva. Podľa § 663 citovaného zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo bral z nej aj úžitky. V Obchodnom zákonníku je upravená zmluva o kúpe prenajatej veci. Podľa § 489 zákonníka zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dohodnú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku.

Na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) vymedzuje finančný prenájom ustanovenie § 2 písm. s) ZDP. Podľa tohto ustanovenia je finančným prenájmom nájom majetku s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom bez zbytočného odkladu po ukončení doby nájmu prechádza vlastnícke právo k predmetu nájmu z prenajímateľa na nájomcu a nájomca počas trvania nájmu prenajatý majetok odpisuje podľa § 26 ods. 8 ZDP.

Podľa § 52 ods. 17 ZDP na zmluvy o nájme pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci uzatvorené do 31. 12. 2003 sa použije doterajší predpis. Až na zmluvy uzatvorené od 1. 1. 2004 sa vzťahuje postup podľa nového zákona.

Daňové hľadisko pri finančnom prenájme

Z daňového hľadiska sa pri odpisovaní majetku obstaraného formou finančného prenájmu postupuje podľa § 26 ods. 8 až 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Mesačný odpis sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a ročný odpis sa vypočíta ako súčet mesačných odpisov.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

Z pohľadu účtovníctva odpisovanie dlhodobého hmotného majetku formou finančného prenájmu nie je limitované dĺžkou trvania finančného prenájmu. Odpisový plán si stanovuje účtovná jednotka na základe reálneho využitia a opotrebenia daného majetku. Z uvedených definícií vyplýva, že účtovné a daňové odpisy sa nemusia rovnať, pretože kým daňové odpisy vyjadrujú možnosť zahrnutia majetku do daňových výdavkov podľa zákona č. 595/2003 Z. z.

Problémy v praxi

V praxi môže nastať problém, že predmet lízingu sa neprevezme v čase podpísania lízingovej zmluvy, ale neskôr. V takom prípade treba riešiť otázku, či z pohľadu zákona o dani z príjmov ide alebo nejde o finančný prenájom v súlade s § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov. Minimálna doba prenájmu ustanovená v § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov v trvaní najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov a nie menej ako tri roky je počítaná od doby, kedy majetok prenajatý formou finančného prenájmu spĺňa podmienky pre začatie odpisovania nájomcom, t. j. podmienky podľa § 26 ods. Ak nie je splnená podmienka 60 % (minimálne tri roky), potom má daňovník právo odpisovať majetok len v súlade s § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov (zaradenie do odpisových skupín uvedených v prílohe č. 1 k zákonu).

V praxi takisto často dochádza k rozdielnym lehotám v trvaní zmluvy o finančnom prenájme a dobou splácania. V tomto prípade treba brať do úvahy, že § 26 ods.

Účtovanie v jednoduchom účtovníctve

Pri účtovaní v sústave jednoduchého účtovníctva sa vychádza z opatrenia MF SR č. 27076/2007-74 (Postupy účtovania v JÚ). Od 1. 1. 2013 došlo k zmene štruktúry peňažného denníka. V deň prevzatia majetku sa zaeviduje majetok do knihy záväzkov a knihy dlhodobého majetku v hodnote istiny u nájomcu (§ 17 ods. 2). Do peňažného denníka sa bude účtovať o splátkach istiny, úroku, DPH a odpisov, prípadne poistného, ak je súčasťou splátkového kalendára.

Od 1. 1. 2013 došlo k zmene jednotlivých položiek peňažného denníka definovaných v § 4 opatrenia MF SR č. 27076/2007-74. Ako služby sa účtujú výdavky, ktoré majú povahu nakupovaných služieb, napríklad spotreba energií, telefónne služby, poštové služby, bankové činnosti, právne služby, nájomné, výdavky na cestovné. Ako ostatné výdavky sa účtujú kurzové rozdiely, odpisy dlhodobého majetku a tvorba rezerv podľa osobitného predpisu, ako aj ďalšie výdavky, ktoré sa neuvedú do prehľadu podľa odseku 6 písm.

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

Treba si uvedomiť, že Postupy účtovania v JÚ uvádzajú účtovanie predmetných služieb príkladmi, t. j. neuvádzajú sa tam striktne len služby uvedené v opatrení, ale účtovná jednotka sem môže účtovať služby obdobného charakteru. Rovnako členenie peňažného denníka nie je nadviazané na presne stanovenú štruktúru služieb uvedenú v § 4 ods. 9 Postupov účtovania v JÚ.

Postúpenie lízingu a daňové aspekty

Pri postúpení predmetu lízingu sa na zmluvu pozeráme ako na celok, čo vyplýva z § 2 písm. s) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Podmienky finančného prenájmu musia byť dodržané v súčte u jednotlivých nájomcov [nájomca 1 + nájomca 2 = splnené podmienky § 2 písm. s)]. Ak nedochádza pri postúpení lízingu k porušeniu podmienok, potom postupca nie je povinný upravovať základ dane o už uplatnené daňové odpisy, pretože pri postúpení lízingu sa na zmluvu pozeráme ako na celok. V tomto prípade sa neaplikuje ustanovenie § 17 ods.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nijako neupravuje, ako postupovať v prípade postúpenia lízingu, preto sa vychádza zo základného princípu uvedeného v § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, t. j. z výsledku hospodárenia. Tak ako spoločnosť o postúpení predmetu lízingu účtuje, tak vstupuje predmet lízingu do základu dane. U nového nájomcu je súčasťou vstupnej ceny okrem samotnej istiny aj odstupné, čo vyplýva z § 26 ods. Postupca zaúčtuje odpis do času postúpenia lízingu v súlade s § 22 ods. 11 zákona o dani z príjmov ako účtovnú uzávierkovú operáciu (nepeňažná operácia), pričom od 1. 1. 2013 sa uvedie odpis do peňažného denníka ako ostatný výdavok v súlade s § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu.

Nový nájomca postupuje rovnako ako v prípade obstarania majetku na lízing s tým, že bude pokračovať v odpisovaní a v prípade, že bolo voči nemu uplatnené odstupné, je súčasťou vstupnej ceny, o ktorú sa zvýši hodnota automobilu v knihe dlhodobého majetku. Úhrada odstupného je výdavok neovplyvňujúci základ dane.

Škoda na lízingovom majetku

Škoda na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nie je definovaná. Preto sa vychádza z definície škody podľa § 26 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Škodou na majetku sa rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku.

Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri

V prípade poistných udalostí sa pojem totálnej škody aplikuje úplne inak. Záleží na likvidátorovi, ktorý predmetnú škodu posudzuje. Na základe totálnej škody poisťovňa ukončí lízing a dôjde k finančnému vyrovnaniu z titulu škody. Nájomca bude vychádzať z ustanovenia § 19 ods. 3 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. - daňovým výdavkom je aj zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku.

Ak budeme vychádzať zo skutočnosti, že daňové odpisy sú totožné s účtovnými odpismi pri finančnom prenájme, tak daňový subjekt nemusí upravovať základ dane, a to z dôvodu, že zostatková cena je nižšia, ako je náhrada od poisťovne. V prípade, že by lízingová spoločnosť predala vrak a vyplatila by príjem nájomcovi z titulu predaja, potom sa uplatní škoda až do výšky náhrad vrátane úhrad z predaja vyradeného majetku. Ak by bola účtovná zostatková cena zúčtovaná na účte 549 rozdielna ako daňová zostatková cena (§ 25 ods. 3), potom na účely vyčíslenia vplyvu na základ dane je potrebné vychádzať z daňovej zostatkovej ceny - väzba na ustanovenie § 22 ods.

Výnimku tvorí ustanovenie § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov, kedy sa škoda zahŕňa do základu dane v celej výške. Ide o prípady živelnej pohromy a potvrdenia políciou, že páchateľ je neznámy (škoda je daňovo uznaná v roku, kedy daňovník takýmto potvrdením disponuje).

Keďže došlo k porušeniu podmienok finančného prenájmu definovaného v § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov, musí daňovník postupovať podľa § 17 ods. 24 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. a upraviť základ dane o rozdiel už uplatnených odpisov podľa § 26 ods. 8 v daňových výdavkoch a odpisov, ktoré by uplatnil ako vlastník podľa § 27 alebo § 28 . Keďže ide o lízing uzavretý do 31. 12. 2011, je daňovník povinný postupovať podľa § 17 ods. 24 zákona o dani z príjmov platného do 31. 12. 2011, a to aj v prípade, keby došlo k totálnej škode v roku 2013. Daňovník neupravuje základ dane o úroky, ktoré boli zúčtované v nákladoch do vzniku totálnej škody. Tie zostávajú v základe dane v plnej výške.

V deň odovzdania vraku vozidla prenajímateľovi z dôvodu totálnej škody sa účtuje vyradenie majetku v zostatkovej cene v knihe dlhodobého majetku (§ 17 ods. 8 Postupov účtovania v JÚ). Prípadná finančná náhrada poskytnutá nájomcovi od lízingovej spoločnosti sa účtuje v peňažnom denníku nájomcu ako príjem zahrnovaný do základu dane. Zostatková cena vozidla je do výšky tejto náhrady daňovo uznaným výdavkom - § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov - a zaúčtuje sa ako nepeňažná účtovná operácia v členení ostatné výdavky.

Keďže došlo k predčasnému ukončeniu lízingu a neboli dodržané podmienky stanovené v § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov, nájomca upraví základ dane o rozdiel v uplatnených odpisoch, a to v súlade s § 17 ods. 24 písm. a) zákona o dani z príjmov platného do 31. 12. 2011.

Odobratie predmetu lízingu

V prípade odobratia predmetu lízingu nie je zostatková cena daňovo uznaná, pretože nie je naplnená definícia daňového výdavku uvedená v § 19 ods. Na druhej strane výnos zúčtovaný v prospech účtu 648 nie je zdaniteľným príjmom, lebo súvisí s výdavkom, ktorý nie je možné zahrnúť do základu dane - § 17 ods. 3 písm. Zúčtovanie straty zo strany lízingovej spoločnosti je riadnym daňovým výdavkom.

Keďže došlo k porušeniu podmienok lízingu, nájomca je opäť povinný postupovať podľa § 17 ods. 24 písm. a) zákona o dani z príjmov platného do 31. 12. 2011 a upraviť základ dane o rozdiel medzi odpismi len v daňovom priznaní (príklad ku škode). Pri úhrade nezaplatených splátok do času odovzdania predmetu lízingu sa posúdia splátky rovnakým spôsobom ako pôvodné splátky. Vyúčtovaná strata zo strany lízingovej spoločnosti je daňovým výdavkom daňovníka v čase úhrady v členení ostat…

Zmeny v DPH pri lízingových zmluvách od roku 2025

Novela zákona o DPH od 1. 1. 2025 priniesla zmenu v klasifikácii finančného lízingu z dodania služby na dodanie tovaru. Táto zmena vychádza z judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD), konkrétne z rozsudkov C-164/16 Mercedes-Benz Financial Services a C-118/11 Eon Aset Menidjmunt, ktoré potvrdili, že ak má finančný lízing povahu prevodu vlastníctva, nejde o službu, ale o dodanie tovaru.

Po novom sa teda väčšina finančných lízingov považuje za dodanie tovaru. Nový režim sa týka len nových zmlúv, uzavretých od 1. 1. 2025. Podnikatelia si po novom môžu DPH odpočítať naraz, hneď pri prevzatí predmetu financovania (auta), a to z jeho celkovej predajnej ceny, ktorú ešte lízingovej spoločnosti nezaplatili.

Vplyv na podnikateľov

Zmena má pozitívny vplyv na cash flow firiem a kúpa cez finančný lízing tak je od roku 2025 pre firmy výhodnejšia. Niektorí podnikatelia sa môžu ľahšie dostať do nadmerného odpočtu. Z pohľadu odpočítania DPH sa zrovnoprávnil nárok na odpočítanie DPH pri kúpe rovnako ako v prípade kúpy majetku z vlastných zdrojov alebo prostredníctvom úveru. Rozdiel je však vo vlastníctve majetku: zatiaľ čo v prípade úveru alebo kúpy z vlastných zdrojov sa stávajú právnymi vlastníkmi majetku podnikatelia, v prípade finančného prenájmu ostáva právnym vlastníkom lízingová spoločnosť.

Odpočet DPH na začiatku finančného lízingu však v zásade nemá vplyv na samotné náklady podnikateľov (platiteľov DPH). Výnimkou sú špecifické prípady, ak napríklad dochádza iba k pomernému odpočítaniu DPH z dôvodu užívania majetku aj na súkromné účely. Zmena nemá vplyv na postupné uplatňovanie obstarávacej ceny do daňových výdavkov vo výške odpisov, toto ostáva zachované.

U neplatiteľov DPH táto zmena vedie k navyšovaniu ich nákladov o DPH, ktorá nie je súčasťou vstupnej ceny, čo vedie k znižovaniu daňovej povinnosti k dani z príjmov, prípadne aj k vykázaniu daňovej straty. Plateniu dane z príjmov sa však úplne nevyhnú, keďže v rámci konsolidačných opatrení bola zavedená minimálna daň podľa výšky ich príjmov.

Reakcie lízingových spoločností

Zmena v klasifikácii finančného lízingu od 1. 1. 2025 pre lízingové spoločnosti znamená, že musia odviesť túto DPH hneď na začiatku finančného lízingu, čo negatívne zasiahne ich cash flow. Zmena si vyžiadala aj úpravu účtovných a fakturačných systémov „lízingoviek“, keďže už nevyberajú DPH postupne v splátkach.

Niektoré lízingové spoločnosti môžu ponúknuť produkty na prefinancovanie DPH, aby klientom uľahčili prechod na nový systém. Niektoré „lízingovky“ uviedli na trh typ lízingu s možnosťou kúpy majetku za navýšenú splátku na konci prenájmu. Tento typ lízingu môže v závislosti od výšky poslednej splátky predstavovať alternatívu k pôvodnému finančnému lízingu, pretože sa môže považovať za dodanie služby.

Alternatívy finančného lízingu

Ak firmy nebudú chcieť riešiť jednorazovú úhradu DPH, môžu viac inklinovať k operatívnemu lízingu, pri ktorom nie je možné prenajaté vozidlo po skončení nájmu odkúpiť, ale sa opäť vracia lízingovej spoločnosti. Jednou z možností, ako nadobudnúť majetok, je aj úver. Keďže po zmene má finančný lízing rovnaký daňový režim, môže byť dopyt po ňom nižší. Nakoľko pri oboch produktoch treba počítať s úrokovým zaťažením, môže byť úverové financovanie pre niektorých klientov atraktívnejšie, najmä, ak dokážu získať výhodnejšie úrokové podmienky. Napriek tomu finančný lízing zostáva konkurencieschopný, pretože ponúka jednoduchšie schvaľovacie procesy a často aj nižšie nároky na vlastné zdroje v porovnaní s úverom. Pri finančnom lízingu majetok do splatenia nie je vo vlastníctve podnikateľa. Toto je, naopak, výhodou úveru, kedy sa podnikateľ stáva právnym vlastníkom majetku, s čím môžu byť spojené aj ďalšie práva, ako napríklad ďalší predaj, zapožičanie alebo prenájom tohto majetku tretím stranám.

Zmluvné aspekty lízingu

Slovenský právny poriadok nedefinuje pojem „finančný prenájom“ alebo „lízing“, ktorý by bol platný pre všetky oblasti. Lízingová zmluva upravuje zmluvný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Lízingová zmluva je často zmiešaným typom zmluvy, ktorá v sebe obsahuje prvky viacerých zmlúv, a to najmä nájomnej zmluvy a kúpnej zmluvy. Určitým vodidlom pri tvorbe lízingovej zmluvy môže byť zmluva o kúpe prenajatej veci, ktorá je upravená v § 489 až § 496 Obchodného zákonníka. Ďalšou možnosťou je uzatvoriť lízingovú zmluvu ako tzv. nepomenovanú zmluvu podľa § 269 Obchodného zákonníka.

Súčasťou lízingovej zmluvy sú všeobecné podmienky obsahujúce práva a povinnosti oboch zmluvných strán, t. j. nájomcu aj prenajímateľa. Lízingová zmluva je zo strany nájomcu zvyčajne nevypovedateľná po celú dobu trvania zmluvy. Nájomca od nej nemôže jednostranne odstúpiť alebo ju vypovedať. Prípadné predčasné ukončenie je viazané na dohodu s prenajímateľom a zmluvnými pokutami za porušenie podmienok lízingovej zmluvy. Lízingovú zmluvu možno ukončiť riadne alebo mimoriadne. Lízingová zmluva končí riadne uplynutím dohodnutej doby lízingu a prevodom vlastníctva predmetu lízingu na nájomcu.

Postúpenie lízingovej zmluvy

Pri postúpení zmluvy o finančnom prenájme dochádza so súhlasom lízingovej spoločnosti k zmene nájomcu. Pôvodný nájomca prenecháva všetky práva (napr. užívanie majetku), ako aj povinnosti (napr. úhrada splátok) vyplývajúce z pôvodne uzavretej zmluvy o finančnom prenájme novému nájomcovi, ktorý ich so súhlasom lízingovej spoločnosti preberá.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. v § 2 písm. s) bod 2 ZDP ustanovuje, že podmienka minimálnej doby prenájmu sa vzťahuje na zmluvu ako celok (spolu u pôvodného nájomcu aj u nového nájomcu) v prípade, ak pri postúpení lízingovej zmluvy nedôjde k zmene podmienok dohodnutých prvým nájomcom.

V prípade, že dôjde k postúpeniu nájomnej zmluvy, nájomca nie je povinný upravovať základ dane, ak postúpenie na nového nájomcu sa vykoná za rovnakých podmienok, aké boli dohodnuté v pôvodne uzavretej nájomnej zmluve (t. j. pri postúpení nájomnej zmluvy sa nesmú meniť podmienky zmluvy a za zmluvu ako celok musí byť dodržaná uvedená podmienka doby trvania nájmu). Ak však pri postúpení zmluvy sa nezachovajú pôvodné podmienky, potom sa postúpenie nájomnej zmluvy považuje za porušenie podmienok finančného prenájmu a je potrebné u pôvodného nájomcu upravovať základ dane v súlade s § 17 ods. 26 písm. a) ZDP.

V § 22 ods. 12 ZDP, na základe ktorého pri postúpení nájomnej zmluvy bez zmeny podmienok dohodnutých v pôvodnej nájomnej zmluve pôvodný nájomca v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k postúpeniu, uplatní do daňových výdavkov odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých majetok účtoval alebo evidoval podľa § 6 ods. 11 ZDP. Nový nájomca pri dodržaní podmienok nájomnej zmluvy pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným nájomcom, t. j. pokračuje v odpisovaní.

V § 26 ods. 8 ZDP, v zmysle ktorého pri postúpení nájomnej zmluvy odstupné zaplatené nad rámec celkovej sumy dohodnutých platieb sa odpisuje ako súčasť vstupnej ceny rovnomerne počas zostávajúcej doby trvania nájomnej zmluvy. Pri postúpení lízingovej zmluvy sú však bežné prípady, že pôvodný nájomca pri postúpení lízingu si vyúčtuje voči novému nájomcovi tzv. odstupné, ktoré môže byť v rôznej dohodnutej výške a môže byť odlišné od sumy daňovo neuplatnenej časti zaplatenej istiny.

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) vo svojich ustanoveniach osobitne neupravuje, či postúpenie práv a povinností z lízingovej zmluvy podlieha DPH. Je preto potrebné vychádzať z definícií, čo je predmetom dane (§ 2 zákona o DPH), čo je dodaním tovaru (§ 8 zákona o DPH) a čo je dodaním služby (§ 9 zákona o DPH) a čo sa za dodanie tovaru alebo služby nepovažuje (§ 10 zákona o DPH). Na základe týchto definícií je možné konštatovať, že postúpenie lízingovej zmluvy z pôvodného na nového nájomcu za protihodnotu je dodaním služby. Odstupné, ktoré požaduje pôvodný nájomca od nového nájomcu, teda podlieha DPH. Celá suma odstupného je základom dane.

Postup pri postúpení zmluvy o finančnom prenájme po 1. 1. 2015

Od 1. 1. 2015 sa pri postúpení zmluvy o finančnom prenájme na nového nájomcu postupuje ako pri kúpe a predaji hmotného a nehmotného majetku bez ohľadu na skutočnosť, či dôjde alebo nedôjde k porušeniu podmienok finančného prenájmu. Uvedené sa vzťahuje aj na nájomné zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci uzatvorené pred 01.01.2015.

To znamená, že ak pôvodný nájomca postúpi po 01.01.2015 predmet leasingu, ktorým je hmotný majetok, na nového nájomcu, postupuje ako pri predaji hmotného majetku a uplatňuje do daňových výdavkov odpis majetku podľa § 22 ods. 12 ZDP (ak sa jedná o majetok, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmov z jeho predaja) a zostatkovú cenu majetku zahrnie do základu dane podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP, teda pri majetku, pri ktorom nie je zostatková cena limitovaná, zahrnie do daňových výdavkov zostatkovú cenu v plnej výške. Odpisovaním sa rozumie zahrňovanie obstarávacej ceny hmotného majetku do daňových výdavkov prostredníctvom odpisov počas doby odpisovania. Nedochádza k úhrade obstarávacej ceny u pôvodného nájomcu v plnej výške, nakoľko záväzok z nesplatenej istiny prechádza na nového nájomcu a u pôvodného nájomcu - daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods.

Podľa ust. § 2 písm. i) ZDP daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm.

Podľa ust. § 19 ods. 3 písm. b) prvý bod ZDP daňovým výdavkom je aj zostatková cena (§ 25 ods. V súlade s ust. § 22 ods. 12 ZDP pri hmotnom majetku, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmov (výnosov) z predaja podľa § 19 ods. 3 písm. b) prvého bodu ZDP, môže daňovník uplatniť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval alebo majetok evidoval podľa § 6 ods.

V prípade postúpenia zmluvy o finančnom prenájme na nového nájomcu zaniká pôvodnému nájomcovi záväzok voči leasingovej spoločnosti, pričom tento zánik záväzku u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, resp. vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. Nadväzne na uvedené v súlade s ust. § 2 písm. i) ZDP daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, resp. vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, môže uplatniť do daňových výdavkov pri postúpení zmluvy o finančnom prenájme odpisy predmetu finančného prenájmu vo výške podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP a zostatkovú cenu predmetu finančného majetku vo výške podľa § 19 ods. 3 písm.

tags: #postúpenie #leasingu #daňové #hľadisko